Premiér Donald Tusk neustupuje. Jeho kandidát na prezidenta Rafal Trzaskowski 1. júna prehral s konzervatívcom Karolom Nawrockim. Nikto nepochyboval o Nawrockiho víťazstve. Dokonca aj pozorovatelia z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe označili voľby za „konkurenčné a dobre zvládnuté“.
Dávajte pozor, pán Tusk. Tu je Karol Nawrocki, muž, ktorý vyhral prezidentské voľby. Buďte gentleman, prijmite jeho víťazstvo. (Foto: Sean Gallup/Getty Images)
Nawrocki vyhral, Trzaskowski prehral. Tusk sa však teraz snaží Nawrockimu zabrániť v nástupe do úradu. Neustúpi. Tusk Nawrockiho obviňuje z volebných podvodov – žiadne dôkazy, len obvinenia. Boj sa začína špinať.
Dokonca aj počas volieb sa Tusk snažil Nawrockého potlačiť, až po ohováranie a manipuláciu s médiami. Možno tušila, že ľavicovo-liberálny kandidát aj tak prehrá, a tak sa Tuskova vládnuca koalícia pokúsila zmanipulovať povolebný právny proces. Pokúsili sa presadiť ad hoc legislatívnu zmenu na zloženie Najvyššieho súdu, čo samo o sebe znie šokujúco. Cieľom bolo preniesť rozhodovanie volebných sporov na sudcov lojálnych Tuskovmu režimu – sudcov vymenovaných počas komunistickej éry a známych rozhodnutiami proti protikomunistickým disidentom.
Inými slovami, Tusk si pripravoval svoje politické jednotky pre prípad, že by jeho kandidát prehral voľby. Čo sa mu aj podarilo.
Investigatívna reportáž k tomu ešte zhoršila znepokojujúce prepojenia medzi zahraničnými aktérmi a kampaňou ľavicovo-liberálneho kandidáta počas kampane, čo naznačovalo nezákonné financovanie zo zahraničia maskované ako kampane na „občianske povedomie“. Medzi zapletenými subjektmi boli organizácie napojené na sieť Georgea Sorosa a osoby pridružené k bývalému americkému prezidentovi Barackovi Obamovi.
Prečo Tusk riskuje taký špinavý boj? Poľský prezident zastáva oveľa viac než len ceremoniálne povinnosti. V Poľsku má prezident právo veta, ktoré môže prehlasovať iba trojpätinová väčšina v parlamente – čo je hranica, ktorú Tuskova koalícia nespĺňa. Vládnuci blok dúfal, že poddajný ľavicovo-liberálny prezident spätne legitimizuje nezákonné činy Tuskovej vlády z minulého roka – ako napríklad nezákonné prevzatie verejných médií a súdnictva – a otvorí dvere k rozsiahlej ideologickej reštrukturalizácii poľského štátu podľa ľavicovo-liberálnych línií. Nawrockiho víťazstvo tieto plány prevrátilo naruby a ďalšie riadenie zo strany Tuska je čoraz menej životaschopné.
V reakcii na to sa vládnuci tábor teraz snaží zabrániť Karolovi Nawrockimu v prevzatí úradu. Spustili koordinovanú dezinformačnú kampaň, v ktorej tvrdia, že došlo k volebným podvodom – ironicky, údajne spáchaným samotnou opozíciou na základe politicky motivovaného stíhania – na základe zmanipulovanej štatistickej analýzy a drobných, rutinných chýb v sčítaní. Tieto chyby, ku ktorým dochádza v každých demokratických voľbách, sa vyskytli len v niekoľkých volebných miestnostiach (z viac ako 30 000) a prospeli obom kandidátom.
Generálny prokurátor – konajúci prostredníctvom prokuratúry, ktorá bola zastavená v rozpore s právnymi normami – sa dokonca pokúsil fyzicky zasahovať do činnosti Najvyššieho súdu. Prokurátori sa pod zámienkou prebiehajúcich vyšetrovaní snažili zaistiť dokumenty a pozastaviť činnosť súdu. Toto bolo všeobecne vnímané ako snaha zabrániť súdu v včasnom potvrdení výsledkov volieb a tým zabrániť Nawrockimu v nástupe do funkcie. Takýto manéver by sa rovnalo ústavnému štátnemu prevratu . Podľa dôveryhodných správ zástupca generálneho prokurátora odmietol príkaz vykonať.
Okrem toho správy v médiách naznačovali, že ľavicové militantné skupiny plánovali počas masových protestov vtrhnúť do budovy Najvyššieho súdu, aby narušili konanie. Plán sa zrútil, keď na miesto prišlo desaťnásobne viac konzervatívnych demonštrantov, čo štátom kontrolovaným bezpečnostným zložkám znemožnilo vykonať provokáciu bez vyvolania masívnej verejnej reakcie.
Keďže tieto snahy boli zmarené, vláda sa zamerala na útoky na legitimitu senátu Najvyššieho súdu zodpovedného za potvrdenie volieb. Ich argumenty o údajnej protiústavnosti senátu sú čisto rétorické a politicky motivované.
Ústavný súd potvrdil zákonnosť komory už pred rokmi a žiadny európsky súd nikdy nespochybnil právne postavenie komory. Ani by to nemohol urobiť: akýkoľvek takýto pokus by bol ultra vires z dvoch kľúčových dôvodov. Po prvé, Európska únia nemá právomoc posudzovať ústavné orgány členských štátov. Po druhé, volebné záležitosti riešené Najvyšším súdom nie sú záležitosťami patriacimi do pôsobnosti výkonu spravodlivosti – a iba takéto záležitosti a iba v rozsahu, v akom patria do pôsobnosti európskeho práva, patria do právomoci Súdneho dvora Európskej únie.
Podľa poľskej ústavy sa prezident ujíma úradu zložením prísahy pred Národným zhromaždením (zloženým zo Sejmu aj Senátu), ktoré musí zvolať predseda Semu. Ďalším krokom preto bude pravdepodobne zvýšenie tlaku na predsedu – ktorý je členom strany v rámci vládnucej koalície – aby nezvolal zhromaždenie pod zámienkou spochybňovania zákonnosti senátu Najvyššieho súdu, ktorý voľby potvrdil. Predseda však vyhlásil, že zhromaždenie zvolá, pričom si je plne vedomý toho, že ak tak neurobí, bude to predstavovať ústavný delikt a závažný priestupok proti štátu.
Júl 2025 ukáže, akú silnú ruku má Tusk stále v rukách – a či sa mu podarí zabrániť Karolovi Nawrockému v prevzatí úradu. Verejná mienka, meniaca sa politická dynamika a rozpad bezprávneho režimu však naznačujú, že Poľsko bude brániť demokratickú voľbu svojich občanov a začne svoju cestu k obnoveniu právneho štátu.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.