Volebný výbor Rafała Trzaskowského, poľského prezidentského kandidáta vládnucej strany Občianska koalícia (KO), podal na poľský Najvyšší súd žiadosť o úplné prepočítanie hlasov odovzdaných v hlasovacom lístku. Voľby 1. júna vyhral opozičný kandidát Karol Nawrocki z Konzervatívcov (PiS) so ziskom o 370 000 hlasov viac ako Trzaskowski.
Poľský námestník ministra obrany Cezary Tomczyk je kľúčovým poradcom porazeného vládneho prezidentského kandidáta Rafała Trzaskowského. Tomczyk podal protest proti výsledku volieb a požaduje úplné prepočítanie hlasov. EPA-EFE/ARTUR RESZKO
Volebný výbor Rafała Trzaskowského, poľského prezidentského kandidáta vládnucej strany Občianska koalícia (KO), podal na poľský Najvyšší súd žiadosť o úplné prepočítanie hlasov odovzdaných na hlasovacom lístku.
Voľby 1. júna vyhral opozičný kandidát Karol Nawrocki z konzervatívcov (PiS) so ziskom o 370 000 hlasov viac ako Trzaskowski (50,9 percenta ku 49,1 percenta) pri volebnej účasti takmer 72 percent.
Poľský volebný regulačný orgán (PKW) potvrdil výsledok a 11. júna usporiadal slávnostné vyhlásenie Nawrockého za víťaza. Slávnostné vyhlásenie bojkotovali všetci vládni politici okrem ministra obrany a lídra Poľskej ľudovej strany (PSL) Władysława Kosiniaka-Kamysza.
16. júna Trzaskowského aktivisti podali žiadosť o prepočítanie hlasov s odvolaním sa na nezrovnalosti pri sčítavaní hlasov.
Podľa Cezaryho Tomczyka, námestníka ministra obrany a jedného z najbližších spolupracovníkov Trzaskowského, rozsah nezrovnalostí odôvodnil úplné prepočítanie hlasov.
Prvým dôvodom, tvrdil Tomczyk, bolo „podozrivé zvýšenie počtu neplatných hlasov odovzdaných vo volebných miestnostiach, kde Trazskowski vyhral v prvom kole – o 150 percent – pričom Nawrockimu pripadol iba 45-percentný nárast takýchto neplatných hlasovacích lístkov… Tento veľký rozdiel naznačuje, že mohlo ísť o nekalú hru“.
Údaje PKW ukázali, že z 21 miliónov odovzdaných hlasovacích lístkov bolo celkovo len 189 000 neplatných hlasov.
Tomczyk tiež argumentoval, že „v 3 800 volebných miestnostiach [z celkového počtu 32 000] bol výsledok pre Nawrockého podozrivo vysoký, o 36 000 hlasov viac, ako sa očakávalo“.
Poukázal na to, že Najvyšší súd už nariadil obmedzené prepočítanie hlasov v 13 volebných miestnostiach, kde existovalo podozrenie, že hlasy odovzdané Trzaskowskému boli omylom pripísané Nawrockimu. „Ak vieme o 13 takýchto prípadoch, ktovie, koľko ich je ešte,“ argumentoval Tomczyk.
Prepočítania hlasov, ktoré doteraz nariadil Najvyšší súd, však pravdepodobne neovplyvnia celkový výsledok, keďže vo všetkých dotknutých volebných okrskoch bolo spolu odovzdaných menej ako 7 000 hlasovacích lístkov.
Tomczyk tvrdil, že ak by sa predpokladalo, že „sedem hlasov v každej z volebných miestností [32 000 takýchto miestností – pozn. red.] bolo týmto spôsobom nesprávne pripísaných od Trzaskowského Nawrockému, väčšina Nawrockého [370 000 – pozn. red.] zmizne, a dodal, že jediný spôsob, ako sa vyhnúť takýmto podozreniam, bolo prepočítanie hlasov“.
Trzaskowského asistent zdôvodnil svoje tvrdenia argumentom, že „nepodkopávame demokraciu, ale snažíme sa ju zachrániť. Chceme len sčítanie hlasov “.
Doteraz bolo na Najvyšší súd podaných viac ako 400 protestov, pričom lehota na podanie takýchto petícií uplynula 16. júna. Súd má potom do 2. júla čas na potvrdenie konečného výsledku volieb.
Po prezidentských voľbách v roku 2020 sa konalo viac ako 5 000 protestov, v ktorých sa tvrdilo o nezrovnalostiach, pričom ani jeden z nich neviedol súdy k nariadeniu prepočítania hlasov alebo k zrušeniu platnosti výsledkov.
Ak by bolo nariadené prepočítanie hlasov, vykonalo by sa pod dohľadom okresných súdov, ktoré by vymenovali úradníkov podliehajúcich administratívnej právomoci ministerstva spravodlivosti.
Medzitým minister spravodlivosti Adam Bodnar spochybnil platnosť samotného dozorného senátu Najvyššieho súdu, teda tej časti súdu, ktorá musí zo zákona posúdiť protesty a potvrdiť voľby..
Bodnar poukázal na odmietnutie súčasnej vlády a európskych súdov uznať tento súd za legitímne ustanovený v dôsledku sporných súdnych reforiem predchádzajúcej administratívy strany PiS.
Sudcovia v dozornej komore Najvyššieho súdu boli vymenovaní prostredníctvom procesu, ktorý politikom poskytoval významný vplyv na nominácie sudcov. To viedlo Súdny dvor Európskej únie aj Európsky súd pre ľudské práva k rozhodnutiu, že komora nepredstavuje nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom.
Michał Wawrynkiewicz, poslanec Európskeho parlamentu z volebného obvodu premiéra Donalda Tuska, 14. júna pre vládnu televíziu TVP Info povedal , že si „dokáže predstaviť scenár, v ktorom sa vláda rozhodne, že nezverejní výsledky volieb kvôli problémom s platnosťou dozornej komory“.
Za takýchto okolností by sa podľa neho predseda parlamentu Szymon Hołownia stal hlavou štátu 6. augusta, v deň, keď sa skončí druhé a posledné funkčné obdobie prezidenta Andrzeja Dudu, ktorý je spojený s PiS.
Vláda uznala platnosť rozhodnutí prijatých touto komorou, pokiaľ ide o parlamentné voľby v roku 2023, ako aj o voľby do Európskeho parlamentu a voľby do miestnych samospráv v roku 2024.
Správa pozorovateľskej misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) z 3. júna nezistila žiadne nezrovnalosti týkajúce sa procesu sčítavania hlasov.
Uviedlo sa v ňom, že Trzaskowski ako vládou podporovaný kandidát profitoval z priaznivého spravodajstva vo vládou kontrolovaných verejnoprávnych médiách a že existovali otázniky ohľadom zahraničného financovania „útočných reklám“ v jeho prospech, ktoré sa vysielali počas volebnej kampane.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.