Ukrajina kritizovala rozhodnutie Poľska vytvoriť nový národný deň spomienky na poľské obete masakru vo Volyni, ktorý spáchali ukrajinskí nacionalisti počas druhej svetovej vojny.
Poľskí archeológovia pracujú na mieste exhumácie volyňského masakru v dedine Sadové na Ukrajine 25. apríla 2025. Poľsko začalo s exhumáciou obetí volyňského masakru 24. apríla, pri ktorom bolo v rokoch 1943 – 1944 zabitých odhadom 120 000 Poliakov. EPA-EFE/VLADYSLAV MUSIIENKO
Ukrajinská vláda 5. júna vyhlásila, že myšlienka takéhoto dňa spomienky „je v rozpore s duchom dobrých susedských vzťahov“.
V ten istý deň poľský parlament drvivou väčšinou hlasov hlasoval za vytvorenie „Dňa pamiatky Poliakov“, ktorí sa stali obeťami „zločinu genocídy viac ako 100 000 spáchaného [Organizáciou ukrajinských nacionalistov – Ukrajinskou povstaleckou armádou] OUN-UPA na východnom pohraničí Druhej Poľskej republiky“, ktorý sa bude konať každoročne 11. júla.
Výber 11. júla bol riadený skutočnosťou, že práve v tento deň v roku 1943, v Poľsku známy ako „Krvavá nedeľa“, dosiahlo vraždy svoj vrchol, keď OUN a UPA útočili na Poliakov na desiatkach miest vrátane kostolov.
Poľsko dlhodobo považuje masakry spáchané počas vojny ukrajinskými nacionalistickými skupinami za genocídu a parlament ich už predtým za také uznal.
Ukrajina to odmietla. Hoci uznala zabitie etnických Poliakov, tvrdila, že nejde o genocídu a poukázala na násilie a iné formy represií, ktoré Poliaci páchali na Ukrajincoch.
Osobnosti OUN a UPA, ako napríklad Stepan Bandera, boli na Ukrajine oslavované ako národní hrdinovia za ich úlohu v boji za nezávislosť od ZSSR, a to aj napriek tomu, že počas druhej svetovej vojny boli spojencami nemeckých nacistov.
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí okamžite odmietlo myšlienku, že uznanie Volyne za genocídu by mohlo zlepšiť poľsko-ukrajinské vzťahy na základe „zmierenia a odpustenia založeného na pravde“. Vo vyhlásení uviedlo, že myšlienka genocídy Poliakov „je v rozpore s duchom dobrých susedských vzťahov medzi Ukrajinou a Poľskom“.
„Takéto jednostranné kroky neprispievajú k dosiahnutiu vzájomného porozumenia a zmierenia,“ dodalo ministerstvo s argumentom, že „akademické a nestranné štúdium“ prostredníctvom „dialógu, vzájomného rešpektu a spoločnej práce historikov“ je najlepším spôsobom, ako napredovať.
Kyjev tiež poukázal na svoje nedávne rozhodnutie schváliť exhumácie masakrov z vojnových čias na ukrajinskom území, čo bolo Poľsku predtým odopreté.
„Ešte raz vám pripomíname, že Poliaci by nemali hľadať nepriateľov medzi Ukrajincami a Ukrajinci by nemali hľadať nepriateľov medzi Poliakmi. Máme spoločného nepriateľa, Rusko,“ uzatvára sa vo vyhlásení ministerstva.
Volyň zostala jablkom sváru medzi Poľskom a Ukrajinou a politici varovali, že by mohla ovplyvniť ukrajinské ašpirácie na vstup do Európskej únie.
Napätie medzi oboma krajinami zhoršili aj spory o vývoz ukrajinského obilia a prístup ukrajinských spoločností na poľský trh cestnej nákladnej dopravy. K tomu došlo popri krokoch poľských politikov na obmedzenie práv ukrajinských utečencov na dávky a zdravotnú starostlivosť.
Súčasná situácia v tomto ohľade ostro kontrastovala s prejavmi štedrosti a dobrej vôle voči Ukrajine bezprostredne po ruskej invázii v roku 2022, keď Poľsko ubytovalo v poľských domovoch viac ako milión utečencov.
Taktiež im to poskytlo prístup k zdravotnej starostlivosti a dávkam a krajina poskytla Ukrajincom aj rozsiahle dodávky zbraní, ako napríklad stovky tankov a niekoľko stíhačiek MIG.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.