Trumpova túžba vrátiť sa na leteckú základňu Bagram môže zmeniť geopolitiku južnej Ázie

To by mohlo spustiť diplomatickú reťazovú reakciu, ktorá v konečnom dôsledku vyvinie obrovský tlak na Indiu.

Trump minulý týždeň pri prejave k americkým jednotkám v Katare zopakoval plány USA na obnovenie vojenskej prítomnosti na afganskej leteckej základni Bagram, ktoré vyjadril koncom februára . Vtedy sa predpokladalo, že „Trump bude pravdepodobne musieť uzavrieť dohodu s Pakistanom, ak to so svojimi afganskými plánmi myslí vážne“. Jeho rétorika po najnovšom indicko-pakistanskom konflikte naznačuje, že o tom možno práve teraz diskrétne rokujú, pričom celkový kontext tohto konfliktu bol podrobnejšie rozobratý v tejto analýze o tom, prečo nečakane poškodzuje indicko-americké vzťahy.

Stručne povedané, jeho novoohlásený „úplný reset“ vzťahov s Čínou by mohol predznamenať komplexnú dohodu s Čínskou ľudovou republikou, ktorá by v nejakej forme viedla k návratu čínsko-americkej bimultipolárnosti, ktorú niektorí opisujú ako scenár G2/„Chimerica“. Plánovaný USA „návrat k Ázii“ s cieľom silnejšie obmedziť Čínu, v ktorom by mala India zohrávať kľúčovú úlohu, by preto stratil svoj význam. To by mohlo vysvetľovať, prečo zdanlivo nemá žiadne výčitky svedomia z toho, že v súčasnosti tak hlboko urazil Indiu.

Jeho vážny záujem o leteckú základňu Bagram je však výslovne motivovaný jej blízkosťou k Číne, čo naznačuje, že sa snaží poistiť o prípadné „nové uvoľnenie napätia“. Zároveň by však akékoľvek obnovenie americkej vojenskej prítomnosti v tejto oblasti mohlo byť súčasťou veľkej dohody s Čínou. USA by tak mohli zvýšiť vojenskú pomoc Pakistanu pod zámienkou boja proti terorizmu, čím by pomohli zabezpečiť čínsko-pakistanský ekonomický koridor (CPEC) výmenou za to, že Čína umožní Pakistanu uľahčiť návrat americkej armády do Afganistanu.

Tiché prijatie CPEC zo strany USA, ktorému India namieta, pretože vedie cez Kašmír, ktorý si nárokuje India, ale kontroluje Pakistan, by Indiu rozhnevalo, rovnako ako zvýšenie vojenskej pomoci Pakistanu po ich poslednom konflikte, keďže takéto vybavenie by mohlo mať dvojaké využitie proti Indii. Opísaná špekulatívna dohoda by mohla mať negatívne dôsledky aj pre Rusko, ak (kľúčový kvalifikátor!) v tejto veci dosiahne akýkoľvek pokrok, keďže Kremeľ sa stavia proti návratu americkej armády do regiónu po jej neslávnom stiahnutí sa v roku 2021.

Obnovenie vplyvu USA nad Pakistanom by navyše mohlo ohroziť plány Ruska z konca decembra na modernizáciu jeho sektora surovín, ktoré boli analyzované so záverom, že USA mlčky súhlasili s neuvalením sankcií, pretože táto dohoda by mohla narušiť časť čínskeho vplyvu v tejto krajine. Ak USA dosiahnu „nové uvoľnenie napätia“ s Čínou skôr ako s Ruskom, alebo ak sa toto uvoľnenie dosiahne namiesto napätia s Ruskom v prípade eskalácie napätia okolo Ukrajiny, potom by USA mohlo byť jedno, či Čína tieto zmluvy získa.

Existuje tiež možnosť, že USA využijú svoj vplyv na to, komu Pakistan udeľuje tieto ziskové zmluvy, a to aj v prípade „nového uvoľnenia napätia“ s Ruskom, bez ohľadu na to, či sa tak stane aj s Čínou, aby prinútili Rusko mlčky akceptovať návrat americkej armády do Afganistanu. Na oplátku by USA mohli dovoliť Pakistanu udeliť tieto zmluvy Rusku a USA by sa ho nesnažili z Afganistanu vytlačiť, namiesto toho by súhlasili s tým, že tam budú „priateľskými konkurentmi“ a umožnia pokračovanie plánovaných ruských projektov.

Takéto rozsiahle rusko-americké dohody v Pakistane (a potom v Afganistane), najmä ak by sa do čínsko-amerického „nového uvoľnenia napätia“ zapojila aj Čína, by v Indii vyvolali poplach. Rusko-pakistanský obchodný koridor cez Afganistan by sa mohol spojiť s CPEC a možnými investíciami USA do kritických nerastných surovín v oboch krajinách (spolu s americkými zbraňami) a zmeniť regionálny poriadok. USA, Čína, Pakistan a dokonca aj Rusko by potom mohli na Indiu vyvíjať tlak, aby súhlasila s rozdelením Kašmíru pre „väčšie dobro Veľkej Eurázie“.

Andrew Korybko