PODĽA PREDSTÁV PROGRESÍVCOV O PRIORITÁCH ŠTÁTU BY OZELENELI AKURÁT TAK TANKY

To, že progresívci hrajú s voličmi hru na dobrého a zlého policajta, už vieme dávno. Jeden povie, že je za vyslanie slovenských vojakov na Ukrajinu, druhý, že je proti a tretí, že uvidíme. Ale to, ako balamutia ľudí v otázke zbrojenia, je až neuveriteľné. Podpredseda Progresívneho Slovenska Tomáš Valášek nedávno na otázku, koľko peňazí by malo Slovensko vynakladať na zbrojenie, odpovedal, že toľko, aby sme dokázali odstrašiť kohokoľvek a že jemu to vychádza vyše 3 % HDP. Kohokoľvek??? Slovensko má 21 000 profesionálnych vojakov, z ktorých polovica mala naposledy obuté kanady v prijímači (na porovnanie: Nemci majú 180 000, Poliaci 216 000 a Francúzi 270 000). Aj keby sme dávali na armádu 300 % HDP, s takouto výbavou nedokážeme odstrašiť ani ruské alebo čínske deti hrajúce sa na vojakov. Vojenské výdavky Ukrajiny dosiahli vlani 34 percent, predvlani 37 percent HDP, čo predstavuje 54 percent výdavkov štátneho rozpočtu – no napriek bezprecedentnej masívnej podpore celého západného sveta ani to nestačilo na ubrábenie štátu. Mimochodom, podľa prieskumu YouGov len 16 percent Nemcov a 20 percent Talianov verí, že ich pred treťou svetovou vojnou ochráni armáda. Ale maršal Valášek verí, že tá slovenská dokáže odstrašiť kohokoľvek…

V skutočnosti nás najviac chránila protiraketová obrana – tá, ktorú bývalý minister a najbližší spojenec PS Jaro Naď tak ľahkovážne až vlastizradne zničil a daroval Ukrajincom. Za tejto situácie by ideálnym riešením bolo nastoliť otázku zrušenia armády (ako na Islande alebo v Kostarike) a postaviť filozofiu našej bezpečnosti na úplne nových základoch, ale som si vedomý, že v tejto zmilitarizovanej spoločnosti je to beh na dlhé trate. Preto sa obmedzím len na vyvrátenie základných bludov.

Valášek je učebnicovým príkladom militaristu, ktorý hádže čísla, ako sa mu zapáči, samoúčelne, nie z hľadiska potrieb slovenskej spoločnosti, ale nadnárodných zbrojárskych koncernov. Ale keď na novinársku repliku, či uprednostní zvyšovanie zbrojenia alebo zvyšovanie životnej úrovne obyvateľstva odpovie, že tak otázka nestojí, že sa dá oboje a že príkladom je Poľsko, tak musím konštatovať, že je to buď nebetyčný demagóg alebo nevie, o čom hovorí. Práve Poľsko je príkladom krajiny, čo sa stane, keď všetko podriadite extrémnemu zvyšovaniu zbrojenia. Napríklad situácia v poľskom zdravotníctve je kritická, desiatky miest zatvárali nemocničné oddelenia, chýba tam 50 000 lekárov (hlavne, že vojakov majú dosť) a predseda Poľskej lekárskej komory tento stav označil za „katastrofu“. Len 22 percent Poliakov je spokojných s vládnou zdravotníckou politikou (haló, to sú tí liberáli, s ktorými má PS také nadštandardné vzťahy!). Je úplne zrejmé, že nemôžete ani len udržať sociálno-ekonomickú úroveň štátu, ak ju podriadite masívnemu zbrojeniu. To sú také hlúpe predstavy, aké má hádam len domotaný generál bez vojska Macko. Je to ukážka, kam by viedla politika Progresívneho Slovenska.

Najkomickejšie na tom všetkom je, ako obhajujú zbrojenie progresívci so „zeleným“ náterom ako podpredseda Európskeho parlamentu Martin Hojsík. Najprv nám tlačili do hláv Green Deal a teraz nám namiesto toho ponúkajú zelené akurát tak tanky a uniformy. Už viackrát som spomínal, že ma fascinuje, že zelení, ktorí sa rodili v sedemdesiatych rokoch minulého storočia na silnom pilieri pacifizmu, sú dnes najmilitantnejšou súčasťou politickej scény, že im prekážajú viac jadrové elektrárne ako jadrové zbrane. Ale toto je už čistá fraška. Musím len zopakovať predstavy týchto ľudí o budúcnosti Slovenska: budeme chorí, sprostí, hladní, ale po zuby ozbrojení… Bravo. A vám ostatným so zdravým rozumom opäť pripomínam petíciu proti zbrojeniu. Už je tam viac ako desaťtisíc podpisov. To je takmer toľko ako bojaschopných mužov v našej armáde. https://www.peticie.com/ani_cent_navye_na_zbrojenie

Eduard Chmelár