NA PRVÉHO MÁJA ŽIADAJTE SVOJE PRÁVA, NIE SELFÍČKA S POLITIKMI

Rád by som špeciálne verejnoprávnej televízii pripomenul, že dnešný štátny sviatok a pracovné voľno nemáme na to, aby sme stavali máje a vyznávali lásku svojim polovičkám, dokonca ani na to, aby sme si pripomenuli výročie vstupu Slovenska do EÚ, ale preto, aby sme oslavovali Sviatok práce. Lebo program Slovenskej televízie tomu nezodpovedal. Dokonca aj hlavná spravodajská relácia sa začala politickými zdravicami k 21. výročiu integrácie Slovenskej republiky do Európskej únie, v rámci ktorých zaznelo niekoľko neuveriteľných nezmyslov.

Napríklad Ivan Korčok vyhlásil, že vstup do EÚ nám vraj priniesol slobodu. Nevšimli si v Progresívnom Slovensku, že slobodnou krajinou sme sa stali už pätnásť rokov predtým a že EÚ v tom nezohrala žiadnu úlohu? Podobne progresívna aktivistka Sandra Sviteková (voči ktorej demagogickému skresľovaniu dejín na youtube kanáli Dejepis inak musel protestovať aj Historický ústav SAV) vo videu, ktoré zaplatilo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku, bez hanby tvrdí, že Bojnický zámok tu vlastne stojí vďaka Európskej únii… Ako to tí Pálffyovci, Thurzovci, Zápoľskovci, Korvínovci, Čákiovci a Poznanovci dokázali, že náš najkrajší zámok to bez Bruselu vydržal 800 rokov?? Vstup Slovenska do EÚ je iste významný medzník, ale propagovať ho takýmito tupinami uráža ľudskú inteligenciu a pripomína komunistickú propagandu.

Ale späť k Prvému máju. Sviatok práce nie je nijaký komunistický prežitok. Vznikol v USA, je naším najstarším štátnym sviatkom oslavovaným už od roku 1919 a pripomínajú si ho vo viac ako sto krajinách sveta. Dodnes ho však nevieme zmysluplne oslavovať. Počas dvoch totalitárnych režimov bol zneužitý, potom si ho nejaký čas pripomínali recesisticky. Ale práva pracujúcich sú vážna vec. Pri bojoch za ich presadenie tiekla krv. A hoci som rád, že si Sviatok práce pripomínajú aspoň vládne strany Smer-SD a Hlas-SD, viac ako chvastanie sa tým, že máme nízku nezamestnanosť, by som očakával návrhy, ako zlepšiť jedny z najhorších pracovných podmienok v Európe, ktoré stále ešte máme. Alebo ako naďalej v podmienkach revolúcie nových technológií znižovať pracovný čas. Veď tým sa to všetko v roku 1886 v Chicagu a v roku 1918 v Liptovskom Mikuláši začalo (nielen požiadavkami na mier a sebaurčovacie právo, pán minister zahraničných vecí). Mali by sme byť hrdí na jeden z výdobytkov dubčekovskej Pražskej jari – päťdňový pracovný týždeň – a citliví na to, keď vidíme, že vývoj v niektorých krajinách sa obracia späť (napríklad v Grécku obnovili 6-dňový pracovný týždeň).

Takže nie. Mať nízku nezamestnanosť nestačí. Jednak vďaka závratnému tempu zavádzania umelej inteligencie môžeme veľmi rýchlo prísť aj o túto komparatívnu výhodu a jednak zhoršujúce sa pracovné podmienky robia zo zamestnancov v tom lepšom prípade pracujúcu chudobu, v tom horšom novodobých otrokov. V tomto smere by som viac návrhov očakával od vládnych strán hlásiacich sa k sociálnej demokracii. Od opozičných strán neočakávam vôbec nič. Tam sa nedočkám ani len zlých návrhov, len eldoráda demagógie. Napríklad poslankyňa za SaS Vladimíra Marcinková vo svojom medzigeneračnom rasizme tak nenávidí premiéra Fica, že mu vyčíta aj to, že dáva viac dôchodcom a falošne sa tvári, že vďaka nemu sa musíme osamelým matkám zbierať na základné potraviny. Nuž, netvárte sa ako samaritánka, pani Marcinková. Konkrétne vaša pravicová strana sa určite oveľa viac zbiera na muníciu pre Ukrajinu ako na potraviny pre naše pracujúce mamičky. Úpadok autentickej ľavice okrem iného spôsobil, že obdivujeme silných vodcov, ktorí pod zámienkou znižovania zbytočnej byrokracie a verejných nákladov okrádajú bežných ľudí. Stačí si všimnúť, ako pravicoví autoritári typu Javier Milei z Argentíny alebo Donald Trump v USA ožobračujú najzraniteľnejšie vrstvy spoločnosti bez odporu verejnosti.

Prvý máj by nemal byť socialistickým Valentínom a nemal by sa oslavovať majálesmi, ale tvrdo pripomínať mocným tohto sveta masovými demonštráciami potrebu väčších práv pre pracujúcich – presne tak, ako sa to už desaťročia deje vo Viedni, Berlíne, Paríži, Ríme, Londýne a inde. Duch Prvého mája je duchom odporu, nie zhovievavosti s vládnucimi vrstvami, ktoré si vás kúpia za cigánsku a kofolu. Žiadajte svoje medzinárodne garantované práva, nie selfíčka s tými, ktorých platíte za to, aby vám ich zabezpečili. Je to sviatok vašej dôstojnosti, nie ich papalášskych privilégií. Česť vašej statočnej práci.

Eduard Chmelár