POKRAČUJEME V ODKAZE PÁPEŽA FRANTIŠKA

Médiá sa pri výbere respondentov často správajú naozaj čudne. Napríklad neustále si pozývajú nejakého „českého experta“, ktorý ani nevyniká nad tými slovenskými, občas sa dokonca ani nešpecializuje na danú tému, zato vždy povie presne to, čo chcú naše „mediálne elity“ počuť: napríklad včera jeden (ktorého meno som si ani nezapamätal) na TA3 zahlásil, že „Ukrajina sa úspešne bráni ruskej agresii“. Keby to povedal pred troma rokmi, tak to beriem vážne, ale dnes, keď je front na pokraji zrútenia, to nie je dobré ani ako vtip. Alebo známy generál bez vojska Pavel Macko, ktorý musí na zahraničných pozorovateľov pôsobiť, akoby mala slovenská armáda jediného generála. Nejde ani tak o to, že tento „vojenský expert“ je bývalý provianťák, ktorý skutočný boj nikdy nevidel a vo svojich analýzach medzinárodnej bezpečnosti sa neustále mýli. Ale je to predovšetkým predseda politickej strany, takže je od médií vrcholne neetické prezentovať ho ako nezávislého odborníka. No a napokon Róbert Bezák. Človek, ktorý dlhodobo verejne podporuje Naďových Demokratov a vystupuje na ich politických mítingoch, je naďalej do médií pozývaný ako duchovný a morálna autorita, hoci tento rozmer už dávno stratil. Dnes je to predovšetkým politický aktivista. Každá strana má nejakých politických šašov, keď si na prilákanie publika pozýva humoristov alebo umelcov. No keď si takto platí arcibiskupa, ten sa už dávno spreneveril svojmu poslaniu.

Napríklad predvčerom v Kovačičovej 360tke kritizoval postoj pápeža Františka, ktorý už dávno pred Donaldom Trumpom odporúčal Ukrajincom vyjednávať. Vyhranil sa voči nemu, že s jeho názormi o Ukrajine „jednoznačne nesúhlasil“, pričom posmešne až opovrhujúco povedal niečo, čo mi nadvihlo obočie: „Tak strašne túžil po mieri a po tom, aby sa ľudia nezabíjali, až išiel za hranicu pravdivosti a spravodlivosti… Ja si myslím, že tie vyjadrenia boli náhodné, nemyslím si, že to boli premyslené stanoviská.“ … Viete, od človeka, ktorý najprv zradil Františka Mikloška (ktorý urobil pre jeho rehabilitáciu najviac) a podporil prezidentskú kandidatúru Zuzany Čaputovej, aby napokon zradil aj pápeža, ktorý ho počas návštevy Slovenska symbolicky vrátil medzi ostatných slovenských biskupov, ma takáto bezcharakternosť ani veľmi neprekvapuje. Róbert Bezák nesiaha pápežovi Františkovi ani po tú žuvačku, čo sa mu nalepila na podrážke topánky. Čo však musím dôrazne odmietnuť, sú jeho impertinentné slová, ktorými spochybňuje Františkove dlhodobé konzistentné postoje proti vojne a zbrojeniu. Zopakujem, že počas svojho pontifikátu vydal vyše 300 výziev za mier, napísal aj knihu proti vojne, mal jasné obhájiteľné argumenty, čo sa o Bezákovi (ktorý je mizerný ešte aj ako teológ) povedať nedá ani pri znásilnení mysle.

To, čo Bezák a naša militantná opozícia dlhodobo nechápe, je skutočnosť, že hovoriť o mieri neznamená ustupovať agresorovi, ale dôkladne zvažovať cenu, ktorá sa platí za každú vojnu. Pri akejkoľvek obrane spoločných záujmov nesmieme strácať zo zreteľa cieľ, ktorým je a musí byť mier a ukončenie krviprelievania. Čo je pravdivejšie, spravodlivejšie a hlavne nevyhnutnejšie, ak nie záchrana ľudských životov, ktorými pán Bezák tak očividne pohŕda? Veď každý deň bez mierovej dohody je dňom vojny, je dňom vraždenia, je dňom ďalších zbytočných stoviek mŕtvych. Odmietať dohodu a tvrdiť, že Rusi predsa môžu odísť, je vrcholne cynické, lebo každý realisticky zmýšľajúci človek vie, že takto sa tento druh konfliktov nekončí, že to znamená ľahostajné opustenie ďalších tisícok zmarených životov.

Brutalita vojny spôsobuje, že ľudia strácajú kontakt s realitou. Európa investovala takmer všetko do zbrojenia, no takmer nič do diplomacie. Mnohí zo západných lídrov považovali vojnu na Ukrajine za príležitosť na zvrhnutie Putinovho režimu. Ale toto je scenár, s ktorým už máme bohaté skúsenosti – len si spomeňte na Irak alebo Líbyu, kde zvrhnutie diktátora viedlo k rozvratu krajiny a k ešte masívnejšiemu vraždeniu, a to len preto, že Washington a Brusel majú vždy plán, ako vyhrať vojnu, ale nijaký plán, ako vyhrať mier. „Každá vojna zanecháva svet horší, ako ho našla. Vojna je zlyhanie politiky a ľudstva, hanebný ústup, porážka mocnosťami zla,“ varoval pápež František v encyklike Fratelli tutti. Toto je tá Bezákova predstava pravdy a spravodlivosti – zanechať svet v troskách? Zbaviť sa vojny, postaviť ju absolútne mimo zákon, je kľúčovou úlohou v čase, keď dochádza k jej valorizácii, je to cesta k vyššej civilizovanosti, ako prízvukoval Freud. Dokonca čo i len diskutovať o mieri v čase vojny nie je stratou času, ale prípravou na lepšie časy.

80 rokov po porážke nacizmu sa zdá, že majáky, ktoré svietili ľudstvu po druhej svetovej vojne – hľadanie mieru, dialógu, spravodlivosti a medzinárodnej spolupráce – zhasli. Zatienila ich priorita národných záujmov a rehabilitácia vojen. Pocit spolupatričnosti k tomu istému ľudskému rodu, za šťastie ktorého bojovali naši dedovia (ako je to vytesané do pomníka padlých francúzskych partizánov nad Strečnom), výrazne oslabol. Pápež František odporúčal, aby sme vzali do úvahy pravdu obetí vojen a etnického násilia a aby sme sa pozreli na skutočnosť ich očami. Takto dovidíme až na dno zla vojny a nebude nás znepokojovať, že sme si vybrali mier, nenásilie, spoluprácu a bratstvo vo svete konfliktov, agresivity a nenávisti, v ktorom nás budú považovať za naivných. Ale práve čistá viera v hodnoty bez očakávania odmeny, ten odveký ideál svetského humanistu, nás upevní v presvedčení, že za naším hodnotovým systémom treba stáť nielen vtedy, keď je úspešný, ale najmä vtedy, keď sa od neho svet odvracia, keď ho spochybňuje, keď sa mu vysmieva alebo ho dokonca potláča a trestá. Áno, práve dnes uprostred genocídy v Gaze, uprostred lynčovania jemenských civilistov a uprostred bombardovania ukrajinských miest treba veriť v silu a hodnotu mieru. Práve dnes, keď je v nedohľadne. Práve dnes, keď si jedna časť ľudí želá víťazstvo Ukrajiny, druhá víťazstvo Ruska, no len málokto mier a priateľstvo medzi Ukrajincami a Rusmi, treba veriť v bratstvo národov, ako to nádherne vyjadruje (zatiaľ ešte) nezbúraný sovietsky pamätník v Kyjeve.

Dnes je veľmi ťažké odhadnúť, ako sa skončia vyjednávania o ukončení ukrajinského konfliktu. Nevidím úprimný záujem ani na jednej strane. Vidím len lepšiu taktiku na strane Ruska. Základom úspechu takýchto rokovaní je diskrétnosť a zdržanlivosť. Zelenskyj však nie je diplomat, je to herec, ktorý ustavične hrá svoju rolu, a preto nevyjednáva, ale vykrikuje svoje vyhlásenia do celého sveta. A tak, hoci Trumpov plán nie je prijateľný ani pre jednu stranu, Rusi majú tú výhodu, že ho ako prvý odmietli Ukrajinci. Skutočný štátnik by potichu vyjednával o lepších podmienkach, než boli tie, ktoré Američania dohodli s Kremľom. Všimnite si, že tak Washington, ako aj Moskva diskrétne mlčia o detailoch rokovaní. A potom príde klaun Zelenskyj a naštve Trumpa teatrálnym exhibicionizmom, ktorý urobí ďalšie rozhovory bezpredmetnými. A presne tak sa správajú aj európski lídri, ktorí nevyjednávajú (hoci sa strašne tlačia za rokovací stôl), ale vykrikujú nezmyselné exhibicionistické pózy, že Putin nechce mier. Nuž, keby ho nechcela Európa, nesprávala by sa inak. Ukrajina, ktorá prímerie tri roky odmietala, navrhuje tentoraz najprv prímerie, a potom začatie rokovaní o podmienkach Moskvy, kým mnohokrát oklamané Rusko, ktoré už nikomu na Západe, ani v Kyjeve, neverí, požaduje mierovú dohodu ako podmienku zastavenia paľby. Odvoláva sa na skúsenosť z jari 2022, keď bola mierová dohoda pripravená, Rusi sa stiahli od Kyjeva a Ukrajina vzápätí zmluvu odmietla. A tak sa obávam, že môže mať pravdu profesor John Mearsheimer, ktorý je k doterajším výsledkom Trumpovej taktiky skeptický a prognózuje, že tento konflikt sa pravdepodobne vyrieši na bojisku. Čo však v Kyjeve nechápu, že to bude nevýhodné predovšetkým pre nich a bude to stáť množstvo životov a zničenú krajinu.

Postoj pápeža Františka k vojne a odzbrojeniu bol na rozdiel od hysterických výkrikov európskych lídrov dlhodobo konzistentný, filozoficky vyargumentovaný a z hľadiska skúseností z vývoja medzinárodných vzťahov logicky opodstatnený. Treba sa k jeho myšlienkam vracať a porozumieť im. A treba ich podporiť, napríklad aj podpisom petície proti zvyšovaniu zbrojenia. https://www.peticie.com/ani_cent_navye_na_zbrojenie Má to zmysel a vyjadruje to nielen úctu k jeho pontifikátu, ale aj odhodlanie pokračovať v jeho odkaze. https://www.peticie.com/ani_cent_navye_na_zbrojenie

Eduard Chmelár