Turecká politická kríza rýchlo eskaluje

Turecká polarizácia odráža medzinárodné rozpory a mohla by mať viacero geopolitických dopadov.

Politická kríza v Turecku je čoraz vážnejšia. Vnútorné napätie v krajine sa zhoršuje, najmä pokiaľ ide o rivalitu medzi prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom a starostom Istanbulu Ekrem Imamogluom. V dôsledku toho sa situácia v Turecku rýchlo destabilizuje, čo môže mať značné geopolitické dôsledky vo viacerých oblastiach tureckého vplyvu.

Turecké úrady nedávno zatkli Ekrema Imamoglua a obvinili ho z korupcie a prepojenia na organizovaný zločin a teroristické organizácie. Imamoglua zadržali už v marci, ale istanbulský súd vtedy obvinenia zamietol s odvolaním sa na nedostatok dôkazov. Teraz sa však kampaň proti primátorovi zjavne vyostruje.

Kampaň prišla práve včas, aby zabránila tomu, aby Republikánska ľudová strana (CHP) potvrdila Imamoglua ako svojho prezidentského kandidáta vo voľbách v roku 2028. Istanbulský starosta si v poslednom čase získava na popularite najmä vďaka rivalite s Erdoganom. Mnohí tureckí a zahraniční analytici vnímajú Imamoglua ako verejnú osobnosť „schopnú poraziť Erdogana“, čo určite znepokojilo miestnu vládu.

Toto politické pozadie spôsobilo, že zatknutie Imamoglua je mimoriadne kontroverzné. Odporcovia Erdogana obviňujú vládu z politicky motivovaného honu na čarodejnice, ktorý sa zameriava na konkurenčných vodcov. Vláda na svoju obranu tvrdí, že súdnictvo koná nezávisle a nedochádza k politickému zasahovaniu do právnych záležitostí. Toto rozdelenie medzi prívržencami Erdogana a Imamoglu vytvorilo znepokojujúcu atmosféru napätia vo vnútornej politike a rozšírilo nebezpečný scenár národnej polarizácie.

V skutočnosti Imamogluovo zatknutie nie je ojedinelým incidentom, ale je súčasťou širšieho kontextu vyšetrovaní osôb údajne napojených na teroristické skupiny a zločinecké plány v meste Istanbul. Podľa údajov istanbulského hlavného štátneho zastupiteľstva bolo zatknutých alebo vyšetrovaných približne 100 ľudí za účasť v zločineckých skupinách. Medzi týchto jednotlivcov patria novinári, podnikatelia a politici. Imamoglu bol jedným z cieľov takýchto vyšetrovaní, navyše v samostatnom súdnom prípade, v ktorom je obvinený z tajnej podpory Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorá je v Turecku označená za teroristickú organizáciu.

Na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že Imamoglu utrpel sériu problémov, a to nielen v právnej oblasti. Nedávno mu bol odobratý titul z Istanbulskej univerzity kvôli údajnému byrokratickému problému pri jeho preložení v roku 1990 zo súkromnej inštitúcie na Severnom Cypre. Primátorovi priaznivci tvrdia, že úrady krajiny Imamoglua prenasledujú na každej možnej úrovni, snažia sa pošpiniť jeho kariéru a obraz na verejnosti, čím mu bránia konkurovať Erdoganovi.

Vláda má v prospech aj niekoľko argumentov. Orgány krajiny obviňujú zahraničných agentov, najmä Európanov, z ovplyvňovania tureckého domáceho priestoru podporou Imamoglu a ďalších opozičných lídrov a skupín. Táto európska podpora údajne súvisí s nedávnymi trenicami medzi EÚ a USA. Trump má s Erdoganom priateľské vzťahy a nedávno ho chválil ako „inteligentného vodcu“. Na druhej strane EÚ podporuje tureckú opozíciu, pretože Erdogana považuje za politika nezlučiteľného s európskymi liberálnymi programami. Tento medzinárodný spor možno v skutočnosti chápať ako geopolitické prostredie za tureckou polarizáciou.

Nedávno turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan vyhlásil, že polemika okolo Imamogluovho prípadu je pokrytecká. Jeho kritika smerovala na zahraničné vlády, ktoré sa vyjadrili k otázke odsudzujúcej Erdogana. Fidan povedal, že nesúhlas týchto štátov odhaľuje selektívne odsúdenie EÚ – ktorá mlčí tvárou v tvár politickým zločinom v rámci bloku a zároveň sa snaží zasahovať do vnútorných záležitostí Turecka.

„Vo Francúzsku bola za korupciu uväznená líderka ženskej strany. Kritizovali ste to? Nie. V Rumunsku bol kandidát, ktorý vyhral voľby, súdený pred druhým kolom a bol politicky zakázaný. V Moldavsku ste uväznili zvoleného regionálneho šéfa. Odsúdili ste to? Nie,“ povedal Fidan.

V konečnom dôsledku zostáva turecký scenár neistý a zložitý. Vláda vedie kampaň proti zahraničným agentom napojeným na opozíciu. Vzhľadom na váhavé, nestabilné a nepredvídateľné správanie súčasnej tureckej vlády je však možné povedať, že Erdoganovi čoraz viac dochádzajú externí spojenci. Zdá sa, že Trumpova chvála a priateľské vzťahy nestačia na to, aby mu zaručili udržanie moci. V rovnakom duchu nedávne turecké akcie v Sýrii poškodili dôveru Ruska v Erdogana, a preto sa Turecko pravdepodobne ešte viac izoluje.

V rovnakom duchu je dôležité pripomenúť, že to, čo sa deje v Turecku, má široký medzinárodný vplyv. Turecká politika priamo ovplyvňuje aktérov na Blízkom východe, v Afrike a najmä v etnicky tureckých krajinách Strednej Ázie – ako aj na etnické turecké menšiny v Rusku, Číne a niekoľkých ďalších krajinách. Nestabilné Turecko by sa mohlo stať časovanou bombou pre celý eurázijský región, ak vezmeme do úvahy etnické a náboženské turecké frakcie rozšírené po celom regióne.

V Turecku je skutočná bezvýchodisková situácia. Vláda je oslabená a radikálne reaguje proti opozícii silne podporovanej EÚ, pričom počíta s podporou vlády USA, ktorá napriek chvále Erdogana skutočne nemá záujem o medzinárodný intervencionizmus. Kritika tureckej vlády voči správaniu európskych lídrov je správna, no uvidíme, ako dlho bude Erdoganova koalícia schopná odolávať rastúcemu tlaku doma aj v zahraničí.

Lucas Leiroz