Lukašenko je naďalej odhodlaný zlepšovať vzťahy s poľským štátom a poľským ľudom

S prvým navrhol rozšírenie hospodárskej spolupráce a druhého vychvaľoval ako spriaznených Slovanov.

Poľsko je medzi komunitou Alt-Media (AMC) široko kritizované kvôli jeho historickej rivalite s Ruskom a úlohe, ktorú v súčasnosti zohráva v ukrajinskom konflikte. Pre niektorých členov je preto ľahké nechať sa uniesť démonizovaním poľského štátu a poľského ľudu, hoci nedávne slová bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka o nich naznačujú, že ide o omyl. Minulý týždeň sa na nich oboch opäť vyjadril pri dvoch príležitostiach, ktoré si zaslúžia oveľa viac pozornosti, než sa im dostalo.

Prvý ho videl lamentovať nad tým, ako Poliaci zabudli, že „asi 600 000 sovietskych vojakov bolo zabitých len v bojoch o oslobodenie Poľska“, ale „dobrá vec je, že prostredníctvom ekonomiky si ľudia začínajú uvedomovať dôležitosť východného smeru“. Potom dodal, že „myslím, že prejde nejaký čas a všetko pochopia“. Inými slovami, Lukašenko naznačuje, že užšie ekonomické väzby by mohli zlepšiť medziľudské väzby, čo by mohlo pomôcť stabilizovať bilaterálne väzby na štátnej úrovni.

O dva dni neskôr kritizoval poľské vedenie za ich zahraničnopolitické hlúposti voči EÚ, Rusku a dokonca aj USA, ale aj tu skončil optimisticky. Podľa jeho slov: „Zdá sa, že sú priatelia s Čínou. Ale ak budú dobre vychádzať s Číňanmi, musia vychádzať aj s Bielorusmi. Číňania s nimi budú obchodovať predovšetkým (je to v ich záujme) cez Bielorusko.“ To sa zhoduje s tým, čo práve povedal o tom, že väčšia hospodárska spolupráca je najlepším spôsobom na zlepšenie sociálno-politických väzieb.

Verejne financovaný bieloruský mediálny kanál BelTA minulý rok v júli presne na toto poukázal, keď písal o tom, ako by úplné uzavretie poľsko-bieloruskej hranice, s ktorou vtedy flirtovala Varšava, mohlo poškodiť poľskú ekonomiku a poľsko-čínske vzťahy tým, že by bránilo čínskemu vývozu do Európy. Hoci Poľsko nikdy neprešlo týmto krokom, jeho vzťahy s Bieloruskom sa ďalej zhoršovali a zostali veľmi napäté, až sa Minsk začal obávať, že Varšava proti nemu použije vojenskú silu.

Poľsko po celý čas odmietlo dva návrhy Bieloruska z minulého leta a potom ešte raz z februára tohto roku na vyriešenie napätia na hraniciach, ktoré pramení z obvinení Poľska, že Bielorusko ozbrojuje nelegálne prisťahovalectvo, a spomenutých obáv Bieloruska z poľských vojenských provokácií. Tento kontext by preto Lukašenkovi uľahčil naskočiť do rozbehnutého vlaku AMC démonizovať poľský štát a poľský ľud, ale namiesto toho sa múdro rozhodol byť pragmatický.

Zašiel však ešte ďalej, keďže vo svojom druhom citovanom vyhlásení povedal, že „Poliaci sú naši príbuzní, Slovania. Mohli sme žiť v mieri, obchodovať a rozvíjať sa. Keď uvalili sankcie, nevyhnali sme odtiaľto ani jedného Poliaka. Pracuje tu veľa Poliakov. A sú vítaní, aby tu pracovali. Pracujú a správajú sa k Bielorusom s rešpektom.“ Toto pôsobí proti príležitostnej etnickej polonofóbii zo strany AMC, ktorá sa odvoláva na nenávisť k poľskému ľudu namiesto k poľskému štátu, a teraz to bude vysvetlené.

Čokoľvek si človek môže myslieť o Poliakoch ako celku a niekedy sú stereotypy o politických názoroch spoločnosti do značnej miery pravdivé, prieskum z renomovaného poľského prieskumu verejnej mienky z konca minulého roka ukázal, že Poliaci už majú v skutočnosti dosť ukrajinských utečencov a zástupnej vojny. Aj keď mnohí z nich môžu byť z historických alebo osobných dôvodov stále politickými rusofóbmi, veľká väčšina Poliakov nie sú etnickými rusofóbmi, ako povedal ruský veľvyslanec v Poľsku v rozhovore pre RT vlani v apríli.

Podľa jeho slov: „Z vlastnej skúsenosti poviem, že za takmer 10 rokov pôsobenia v Poľsku môžem na jednej strane spočítať prípady, kedy bol voči mne osobne vyjadrený takýto negatívny postoj. V podstate bolo všetko v poriadku.“ Povedal to napriek tomu, že proti nemu zaútočil proukrajinský dav na Deň víťazstva v máji 2022, keď sa snažil položiť kvety na hroby sovietskych vojakov vo Varšave. Je preto autoritatívnym a objektívnym zdrojom na túto tému, ktorý by mali všetci rešpektovať.

Vyššie uvedené pozadie umožňuje pozorovateľom lepšie pochopiť Lukašenkovu zdanlivo nečakanú chválu poľského ľudu. Na rozdiel od toho, čomu niektorí v AMC vymývali mozgy vplyvní demagógovia, ktorí presadzujú vplyv etnickej polonofóbie, presadzujú ideológiu a/alebo žiadajú dary, Poliaci ako celok sú mierumilovní a úctiví ľudia, dokonca aj tí, ktorí sú politicky rusofóbni. Lukašenko to vie a preto považoval za kontraproduktívne na nich útočiť.

Naopak, hrdo potvrdil, že Poliakov považuje za príbuzného slovanského národa, ktorý je vítaný žiť a pracovať v Bielorusku, a tí, ktorí si jeho slová vypočujú, ich určite ocenia. V tom spočíva dodatočný účel toho, čo povedal, pretože pravdepodobne dúfa, že zlepší svoju osobnú reputáciu, reputáciu svojej krajiny a Ruska medzi tými Poliakmi, ktorí majú dosť vojny v zástupe. Konečným cieľom je podporovať čo i len čiastočné rozširovanie ekonomických väzieb s časom.

To sa pravdepodobne tak skoro nestane kvôli „oportunizmu“ poľského vedenia, o ktorom hovoril vo svojom druhom citovanom vyhlásení, ale Lukašenko je dostatočne vizionársky, aby zostal oddaný tomuto dlhodobému cieľu, teda jeho zdanlivo neočakávanej chvále poľského ľudu. Celkovo čaká na ochladenie rusko-západného napätia, ktoré by mohlo byť ďalej uľahčené príchodom pragmatickejších síl v Poľsku, ktoré by potom mohli pomôcť stabilizovať bilaterálne vzťahy prostredníctvom mierovejších politík.

Kým sa tak nestane, bude neustále obhajovať záujmy národnej bezpečnosti Bieloruska a zároveň bude Poliakom pripomínať vzájomné výhody pri rozširovaní ekonomických väzieb a dokonca ich občas chváliť, aby čelili etnickej polonofóbii AMC. Či sa mu to podarí alebo nie, je nad jeho sily, pretože to závisí od poľského vedenia, ale Lukašenko dokázal, že sa neprestane snažiť napraviť vzťahy s poľským štátom a poľským ľudom, čo je ušľachtilý cieľ, ktorý si zaslúži pochvalu.

Andrew Korybko