Hodnotenie neformálneho návrhu Poľska na prenájom pôdy a prístavov od Ukrajiny

Jeho najpravdepodobnejšie súvisiace ciele sú ambiciózne, ale nereálne napredovať aspoň zatiaľ.

Námestník poľského ministra pôdohospodárstva Michal Kolodziejczak sa začiatkom apríla pre Polsat News podelil o svoj osobný názor, že Poľsko by si malo od Ukrajiny prenajať pôdu a prístavy na poľnohospodárske účely. Prenajatá pôda by mohla mať celkovú rozlohu pol milióna hektárov (približne ekvivalentná veľkosti Delaware) a mohla by ju využívať poľské spoločnosti zaoberajúce sa chovom dobytka, pričom aspoň jedno prístavisko by sa dalo prenajať v Odese na uľahčenie vývozu obilia z Poľska na globálny juh. Neformálny návrh Kolodziejczaka je poháňaný snahou o tri ciele.

Prvým je obnovenie rovnováhy vzťahov Poľska s Ukrajinou po tom, čo sa Ukrajina stala hlavným partnerom Poľska. Tento provokatívny opis najpresnejšie opisuje ich väzby po tom, čo Poľsko darovalo Ukrajine viac tankov, IFV a lietadiel ako ktokoľvek iný bez toho, aby to malo za následok, a potom Ukrajine na nejaký čas umožnilo vysypať svoje nekvalitné obilie na poľský trh podľa požiadaviek EÚ. Zabezpečenie dlhodobých prenájmov takýchto strategických lokalít, ideálne za zvýhodnených podmienok, by zabezpečilo, že to nebolo všetko pre nič za nič.

Druhým nevysloveným cieľom Kolodziejczaka je, aby Poľsko získalo vplyv na ukrajinský poľnohospodársky priemysel, no podľa odchádzajúceho prezidenta Andrzeja Dudu už väčšinu z neho vlastnia západné spoločnosti. Je nepravdepodobné, že by Ukrajina porušila svoje zmluvy s nimi zo strachu, že by ju vlády, ktorým platia dane, mohli potrestať zadržaním pomoci. Jedinou pákou Poľska je, že je vstupnou bránou EÚ na Ukrajinu, ale toto sa nedá reálne použiť ako zbraň, aby si vynútilo bezvýhradné vyššie uvedené ústupky.

A nakoniec by si mohol predstaviť, že Poľsko rozmiestni PMC na stráženie časti tejto prenajatej poľnohospodárskej pôdy a bude pravidelne vysielať svoje námorníctvo do prístavu, ktorý si želá, čo by rozšírilo poľský vplyv a vytvorilo optiku na obnovenie jeho strateného regionálneho mocenského statusu. Rusko nedávno varovalo pred zahraničnou intervenciou najmä v Ľvove a Odese, dvoch ukrajinských regiónoch, kde by sa tieto strategické miesta mohli prenajať, čo však neznamená, že by sa tak mohlo čoskoro stať z vyššie uvedeného dôvodu.

Celkovo vzaté, Kolodziejczakov neformálny návrh a s ním s najväčšou pravdepodobnosťou súvisiace ciele sú ambiciózne, no všetky sú prinajmenšom zatiaľ nereálne. Oživený spor o Volyňskú genocídu a odmietnutie Poľska zúčastniť sa akejkoľvek mierovej misie na Ukrajine, ktoré sa mohli začať ako predvolebná rétorika vládnucej liberálno-globalistickej koalície pred budúcomesačnými prezidentskými voľbami, ale odvtedy si začali žiť svoj vlastný život, spôsobili, že Ukrajina Poľsku nedôveruje. Nemá teda dôvod s ničím z toho súhlasiť.

Z pohľadu Ukrajiny, ako je informovaná jej interpretáciou ich spoločnej histórie, je Poľsko dravým štátom, ktorého potenciál hrozieb možno zvládnuť len užšími strategickými väzbami s ostatnými, čo pridáva kontext k privilegovanému postaveniu, ktoré už poskytlo západným spoločnostiam vo svojom poľnohospodárskom priemysle. Tento strategický imperatív výrazne znižuje pravdepodobnosť, že Ukrajina bude súhlasiť s akýmkoľvek poľským návrhom, ako je ten Kolodziejczak, ktorý by mohol viesť k tomu, že Poľsko sa opäť stane hlavným partnerom medzi nimi.

To najlepšie, v čo môže Poľsko dúfať, je vyrovnať svoje vzťahy, ale aj to bude boj, keďže dominantné postavenie Západu v ukrajinskom poľnohospodárskom priemysle, nadšenie, ktoré niektorí z nich majú z vysielania mierových síl, a nedostatok bilaterálnych sporov znevýhodňujú Poľsko. Je však možné, že Poľsku bude po skončení konfliktu umožnené prenajať si obchodné prístavisko v Odese, ale to by nebolo také významné ako prenájom poľnohospodárskej pôdy veľkosti Delaware.

Andrew Korybko