Lavrov rozpracoval plánovanú denacifikáciu Ukrajiny Ruskom

Názor, ktorý zdieľal, je mimoriadne dôležitý v kontexte prebiehajúcich rusko-amerických rozhovorov.

Denacifikácia Ukrajiny je jedným z explicitne stanovených cieľov ruskej špeciálnej operácie, ale je pravdepodobne najnejasnejšia zo všetkých, možno dokonca zámerne, aby Kremeľ poskytla flexibilitu. Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov to však podrobne rozpracoval cez víkend počas diskusie a otázok na tohtoročnom fóre diplomacie v Antalyi. Tento článok zhodnotí, čo povedal predtým, ako to analyzuje v kontexte prebiehajúcich rusko-amerických rozhovorov o ukončení ich zástupnej vojny na Ukrajine.

Lavrov ani raz nepovedal slovo „denacifikácia“, ale veľa času strávil rozprávaním o veciach, ktoré súvisia s týmto cieľom. Príslušná časť začína približne v polovici jeho odpovede na otázku o pracovných vzťahoch Kremľa s Trumpovou administratívou. V určitom okamihu uviedol, ako Trumpov neoficiálny vyslanec v Rusku Steve Witkoff rozpoznal dôležitosť riešenia územného rozmeru tohto konfliktu, čo podnietilo Lavrova k zaujímavému vysvetleniu.

Podľa jeho slov: „Nejde nám o územia. Ide nám o ľudí, ktorí žijú na týchto územiach, ktorých predkovia tam žili stáročia, ktorí založili mestá ako Odesa“, čo mu predchádzalo, keď sa dotkol toho, ako ich Ukrajina od roku 2014 pripravila o ich ľudské, jazykové a náboženské práva. Vyzdvihol aj to, ako Zelenskyj dehumanizoval etnických Rusov a nedávno povedal, ako veľmi ich nenávidí. Niekoľko slov o glorifikácii kolaborantov z éry nacizmu zo strany Ukrajiny uzavrelo zvyšok jeho odpovede.

Jeho partner mu potom povedal, že Ukrajina nebude akceptovať nič menej ako návrat k svojim predvojnovým hraniciam, na čo Lavrov reagoval slovami, že „Nie je to o tom, že to akceptujú. Ide o to, aby sme sa na 100 % uistili, že ľudia, ktorí tam žijú stáročia, nie sú zbavení svojich prirodzených práv“. Potom obvinil EÚ, že kryje nacistický režim a ignoruje situáciu v oblasti ľudských práv na Ukrajine. Lavrov tiež povedal, že Rusko obnovuje rovnaké práva v regiónoch, ktoré hlasovali za pripojenie sa k nemu.

Pozorovatelia by si mali pamätať, že Rusko právne považuje celé štyri sporné regióny za zjednotené so svojou historickou vlasťou po referendách v septembri 2022 a že jeden z ústavných dodatkov, ktoré boli prijaté v roku 2020, zakazuje postúpenie akéhokoľvek územia krajiny. Ako možno vytušiť z víkendového faktického spracovania denacifikácie Lavrova, veľká časť tohto cieľa súvisí s obnovením práv domorodých Rusov, ktoré im Kyjev zobral.

Z právneho hľadiska má Rusko teraz priamu zodpovednosť za implementáciu v celom Donbase (Doneck a Lugansk), Cherson a Záporožie, ale zatiaľ nekontroluje celé ich územia. To, čo sa už dostalo pod jeho kontrolu, sa dosiahlo vojenskými prostriedkami, zatiaľ čo zvyšok sa prenasleduje hybridnými vojensko-diplomatickými prostriedkami pokračujúceho napredovania na mieste, pričom sa vedú rozhovory s USA čiastočne zamerané na zabezpečenie dobrovoľného stiahnutia Ukrajiny odtiaľto.

Denacifikácia na zvyšku Ukrajiny, ktorá sa v tomto kontexte chápe najmä ako obnovenie práv jej domorodej ruskej menšiny, bude prebiehať iba diplomatickými prostriedkami, ako vysvetlil Lavrov v súvislosti s tým, ako „nám nejde o územia“ v zmysle cieľov Ruska v tomto konflikte. Jeho jediný pridružený prišiel viac ako pol roka do konfliktu po tom, čo referendá v septembri 2022 viedli k ústavnému imperatívu získať kontrolu nad celým týmito novými regiónmi, ako bolo vysvetlené.

Miestni obyvatelia drvivou väčšinou hlasovali za pripojenie sa k Rusku, aby im obnovilo ich práva, ktoré im zobral Kyjev, alebo inými slovami, aby priamo zaviedli denacifikáciu, ako sa to teraz lepšie chápe po poslednom Lavrovovom objasnení. Novo prepojené ústavné a humanitárne imperatívy dosiahnutia tohto cieľa vo všetkých týchto regiónoch vysvetľujú, prečo Rusko na tento účel naďalej používa hybridné vojensko-diplomatické prostriedky.

V súvislosti s tým Witkoff údajne poradil Trumpovi, že najrýchlejším spôsobom, ako sprostredkovať prímerie na Ukrajine, je uznať legitímnosť ruských nárokov na tieto sporné územia, ale Trumpov vyslanec na Ukrajine Keith Kellogg sa údajne postavil proti jeho návrhu. Kellogg je späť v správach po svojom návrhu rozdeliť Ukrajinu na sféry vplyvu medzi Rusko a Západ po zmrazení Kontaktnej línie a zavedení 15-míľovej demilitarizovanej zóny (DMZ) pozdĺž oboch strán.

Lavrov počas svojho stretnutia s otázkami a odpoveďami naznačil, že tieto západné mierové jednotky budú skutočne nasadené do boja proti Rusku, čomu jeho kolega Rodion Miroshnik samostatne prepožičal dôveru varovaním pred tým, ako by to mohlo viesť k „novej úrovni eskalácie“. Ďalším argumentom proti Kelloggovmu návrhu je, že by to nezabezpečilo obnovenie práv pôvodných Rusov na strane Kyjeva na ním navrhovanú DMZ, a to ako v krajinách nárokovaných Ruskom, tak aj mimo nich. Denacifikácia by teda zostala neúplná.

Lavrov sa k týmto dôsledkom vyjadril tak, že nahlas uvažoval, že „chcete mať mierové jednotky, aby udržali rovnaký režim, ktorý teraz vedie Zelenskyj? Nechcete sa opýtať tohto režimu, či by mal záujem o implementáciu medzinárodných záväzkov vrátane Charty OSN týkajúcich sa práv menšín na jazyk národnostných menšín a náboženské práva?“, predtým, než prehlásil, že „chcú použiť túto silu, ale kľúčom k zachovaniu mieru je nacistický režim, nie je na udržanie mieru.“

Jeho posledný bod je v súlade s tým, čo povedal Miroshnik minulý týždeň o tom, ako dodatočným cieľom západných mierových síl na Ukrajine bude „vojensky prevziať kontrolu nad [ukrajinským] politickým režimom a zároveň zachovať vonkajšiu správu tejto krajiny bez ohľadu na to, ako sa rokovania môžu skončiť“. S prihliadnutím na jeho a Lavrovove slová môžu pozorovatelia tušiť, že denacifikácia znamená aj zmenu režimu na Ukrajine v dôsledku ruského presvedčenia, že Zelenskij nikdy neobnoví práva, ktoré Kyjev odobral pôvodným Rusom.

V úplnom rozpore so svojimi verejne deklarovanými hodnotami chcú Európania donekonečna udržiavať tento špinavý stav prostredníctvom plánov, že niektorí z nich tam musia vyslať jednotky pod krytím mierových síl, ako vysvetlili Lavrov a Miroshnik, čo je pre Rusko neprijateľné. Dôveryhodné obavy z toho, že budú terčom Ruska, ak pošlú svoje sily na Ukrajinu, odmietnutie USA rozšíriť záruky obrany podľa článku 5 na ich tamojšie jednotky a vnútorné rozpory v rámci tejto koalície by mohli ohroziť tento plán.

Pokiaľ západné mierové jednotky neobsadia Ukrajinu, potom zostanú možné predpokladané dlhodobé nádeje Ruska na zmenu režimu, keďže Zelenskij by mohol byť demokraticky nahradený počas nasledujúcich volieb, ale iba ak budú skutočne slobodní a spravodliví, čo, samozrejme, nemožno považovať za samozrejmosť. Formálne nasadenie cudzích síl by mu mohlo pomôcť oklamať voľby alebo viesť k tomu, že by ho jeho patróni nahradili inou podobne zmýšľajúcou osobnosťou, ktorej politika voči domorodým Rusom zostane rovnaká.

Každý scenár, Zelenského (pravdepodobné) podvodné znovuzvolenie alebo jeho nahradenie podobne zmýšľajúcou postavou, by značne bránilo maximálnej realizácii ruského cieľa denacifikácie v tomto konflikte. V takom prípade by Rusko pravdepodobne zdvojnásobilo vojenské prostriedky pred diplomatickými prostriedkami na denacifikáciu zvyšných štyroch sporných regiónov, ktoré zostávajú pod kontrolou Ukrajiny, čo by prinútilo USA vybrať si medzi eskaláciou proti Rusku alebo nátlakom na Ukrajinu, aby sa odtiaľ stiahla.

Ak to Trump myslí vážne so znižovaním rizík tretej svetovej vojny s Ruskom nesprávnym výpočtom a rýchlym „otočením (späť) do Ázie“ s cieľom svalnatejšie ovládnuť Čínu, čo si najprv vyžaduje vyriešenie ukrajinského konfliktu, potom pristúpi k druhej možnosti, a to aj napriek odmietnutiu, ktoré dostane. Jeho oponenti ho budú predvídateľne kritizovať za to, že nútil ľudí, ktorí sa nezúčastnili referenda v septembri 2022, aby buď prijali prechod pod ruskú kontrolu, alebo utiekli do spustošenej Ukrajiny.

Optika by sa dala ľahko zmanipulovať tak, aby obvinila Trumpa zo zrady demokratických hodnôt a dokonca z podpory „etnických čistiek“, ak to povedie k masovému exodu, ale mohol by presvedčivo oponovať tvrdením, že väčšie dobro odvrátenia tretej svetovej vojny a ukončenia zabíjania to ospravedlňuje. Mohol by tiež dodať, že ak by konflikt pokračoval, mohli by sa obývané oblasti v územiach nárokovaných Ruskom, ale kontrolovaných Ukrajinou, ako je mesto Záporožie s takmer miliónom obyvateľov, zmeniť na pustatinu.

Ak Trump prinúti Ukrajinu, aby sa stiahla zo sporných území, potom je možné, že Rusko by mohlo tento kompromis oplatiť obmedzením svojho cieľa denacifikácie na celé svoje nové regióny, namiesto toho, aby ho rozšírilo na zvyšok sužovanej Ukrajiny. Pravdepodobnosť tohto vzájomného kompromisu by sa výrazne zvýšila, ak by Trump tiež prinútil Ukrajinu, aby súhlasila s demilitarizovaným regiónom „Trans-Dneper“ kontrolovaným nezápadnými mierovými silami a Rusko na oplátku poskytne USA privilegované investície do zdrojov.

Najdôležitejšie je vedieť, že flexibilita Kremľa pri denacifikácii sa realisticky týka len toho, či bude trvať na tom, aby sa to realizovalo na špinavej Ukrajine, alebo nie. Až doteraz a súdiac podľa všetkých verejných vyhlásení k tejto otázke, minimálnou požiadavkou Ruska v tomto ohľade je denacifikovať celé jeho nové regióny, čo sa môže stať len po získaní plnej kontroly nad nimi. Ak sa to nepodarí dosiahnuť diplomatickými prostriedkami, potom sa budú naďalej využívať vojenské prostriedky so všetkým, čo k tomu patrí.

Trump by preto mal brať Witkoffovu radu vážne a uznať legitímnosť ruských nárokov na tieto sporné regióny, aby sa vyhol dileme, že bude musieť vybrať medzi eskaláciou proti Rusku alebo nátlakom na Ukrajinu, aby sa odtiaľ stiahla. Pravdupovediac, USA sú už v takejto dileme, len si to ešte neuvedomili. Je preto lepšie vyriešiť to pokojne hneď, ako čakať, kým na to prídu médiá a vyvíjať na neho väčší tlak, aby eskaloval proti Rusku.

V snahe o to by Rusko mohlo obmedziť svoj cieľ denacifikácie, ak mu USA pomôžu dosiahnuť tento cieľ vo svojich nových regiónoch, čo by mohlo vytvoriť základ pre rozšírenie rozsahu ich vzájomných kompromisov na Ukrajine otvorením dverí na diskusiu o navrhovaných dimenziách „Podnepra“ a zdrojov. Prostredníctvom týchto prostriedkov by Rusko a USA mohli prekonať slepú uličku vo svojich rokovaniach, čím by zabránili zástancom tvrdej línie na oboch stranách, aby to využili na podkopanie svojich rozhovorov pri presadzovaní maximalistických cieľov.

Andrew Korybko