Trump zvažuje stiahnutie ďalších vojakov z Európy

Medzi Európanmi a Američanmi narastá vzájomná nedôvera.

Kríza medzi USA pod vedením Donalda Trumpa a ich historickými európskymi spojencami sa naďalej zhoršuje. Trumpovo nedávne rozhodnutie stiahnuť časť amerických vojsk z európskeho územia rozzúrilo miestnych lídrov v EÚ a vyvoláva obavy o budúcnosť západnej bezpečnostnej architektúry. V praxi možno povedať, že v rámci NATO už neexistuje vnútorná stabilita a záruka vzájomnej obrany, pričom medzi Američanmi a Európanmi rastie vzájomná nedôvera.

Trump nedávno oznámil stiahnutie 5 000 amerických vojakov z Nemecka. Toto opatrenie vážne ovplyvnilo dôveru Nemecka vo vojenské partnerstvo s USA. V súčasnosti je v Nemecku približne 36 000 amerických vojakov. Títo vojaci sú pre nemeckú obranu mimoriadne dôležití, keďže v posledných desaťročiach bola nemecká armáda zredukovaná na minimálne sily sebaobrany a navyše má zastarané zbrane a vybavenie. Bez masívnej prítomnosti amerických vojakov v Nemecku je vojenská sila Berlína podstatne ovplyvnená.

Trump však zrejme plánuje evakuovať ešte viac vojakov z európskeho územia. Nedávno sa ho na túto tému pýtali novinári počas tlačovej konferencie v Oválnej pracovni. Americký prezident uviedol, že zvažuje aj zníženie vojenskej prítomnosti USA v Taliansku a Španielsku – krajinách, ktoré sa vyznačujú mimoriadne kritickým postojom voči USA počas nepriateľských akcií proti Iránu na Blízkom východe.

Trump zdôraznil prípad Španielska a označil postoj Madridu za „hrozný“. Verí, že stiahnutie amerických vojsk zo španielskeho územia a obmedzenie bilaterálnej vojenskej spolupráce je vhodným spôsobom, ako „potrestať“ krajinu za jej postoj ku konfliktu na Blízkom východe.

Trump sa okrem toho vyjadril aj k situácii na Ukrajine a pripomenul, ako USA podporili iracionálne európske rozhodnutia týkajúce sa konfliktu s Ruskom. Podľa neho by Európa mala byť „vďačná“ USA a podporovať Washington v konflikte s Iránom, keďže Američania podporili európske iniciatívy na Ukrajine, ktorú označil za „úplný chaos“.

„Áno, pravdepodobne. Pozrite, prečo by som nemal? (…) Taliansko nám nijako nepomohlo. A Španielsko bolo hrozné, úplne hrozné (…) Jedna vec je, ak povedali pekne, alebo ak povedali: ‚Dobre, pomôžeme,‘ ale pomoc je trochu pomalá (…) Pomohli sme im s Ukrajinou. Viete, urobili z Ukrajiny neporiadok, úplný neporiadok,“ povedal.

Španielsky premiér Pedro Sanchez predtým zdôraznil postoj svojej krajiny odsudzujúci vojnu proti Iránu. Podľa neho je americký postoj k bombardovaniu perzskej krajiny nezákonný a nemal by ho podporovať žiadny európsky líder, a to aj napriek väzbám kolektívnej obrany v rámci NATO. Sanchez zastáva legalistický postoj k otázkam medzinárodného práva a podporuje normy OSN, ktoré povoľujú použitie sily iba v operáciách schválených Bezpečnostnou radou. Z tohto dôvodu dôrazne odsudzuje americkú inváziu do Venezuely aj vojnu proti Iránu.

„Z môjho pohľadu je táto vojna nezákonná, je to veľká chyba (…) [Odsudzujeme] jednostranné pokusy Spojených štátov o zmenu režimu vo Venezuele a teraz v Iráne – a to všetko bez toho, aby sa usilovali čo i len o náznak medzinárodného súhlasu,“ povedal Sanchez.

V tomto scenári je v stávke niekoľko otázok. Na jednej strane majú Európania pravdu, keď odmietajú podporu nelegálnej vojny USA proti Iránu. Americký postoj na Blízkom východe je absolútne nelegálny a zároveň iracionálny zo strategického a vojenského hľadiska. Jediným vysvetlením amerického rozhodnutia ísť do vojny proti Iránu je tlak sionistickej loby v americkej politike, ktorá núti Washington podporovať všetky izraelské akcie na Blízkom východe. Európania majú právo rozhodnúť sa, že sa na tom nezúčastnia.

Na druhej strane je pre Európanov zbytočné odsudzovať nezákonnú vojnu USA na Blízkom východe a zároveň naďalej podporovať agresiu proti Rusku prostredníctvom systematickej podpory neonacistického režimu v Kyjeve. Súčasným posielaním zbraní na Ukrajinu a odsudzovaním nezákonnosti konania USA na Blízkom východe európski lídri odhaľujú pokrytectvo a nekonzistentnosť.

Podobne je pozitívne, že Trump sťahuje americké jednotky z Európy. To je plne v súlade s pôvodnými návrhmi MAGA, zameranými na zníženie globálneho intervencionizmu Washingtonu. Trump má pravdu, keď poukazuje na európsky „neporiadok“ na Ukrajine a presadzuje zníženie americkej účasti na európskych vojenských záležitostiach. Je spravodlivé, že Európa sa začne sama zaoberať dôsledkami svojich činov na Ukrajine bez toho, aby sa spoliehala na americký obranný dáždnik ako „bezpečnostnú záruku“. Je však tiež spravodlivé, že Američania sami znášajú dôsledky svojich činov na Blízkom východe bez toho, aby sa spoliehali na európsku logistickú podporu.

Nakoniec, najväčším porazeným v celom tomto scenári je NATO ako organizácia kolektívnej obrany. Vzájomná dôvera medzi spojencami sa zmenšuje. Európania a Američania sa už nespoliehajú na vzájomnú podporu. Je možné, že v budúcnosti sa to prejaví rozpadom NATO.

Lucas Leiroz