Vojensko-priemyselné plány EÚ by mohli urýchliť odchod USA z NATO

Problémy interoperability by mohli prinútiť USA, aby si dvakrát rozmysleli intervenciu na podporu EÚ proti Rusku.

„Je nepravdepodobné, že Trump stiahne všetky americké jednotky zo strednej Európy alebo opustí článok 5 NATO“, ale rozhodne sa „obracia (späť) do Ázie“, aby viac svalnato ovládol Čínu, čo bude mať dôsledky pre európsku bezpečnosť. Hoci Rusko nemá v úmysle zaútočiť na krajiny NATO, mnohé z tých istých krajín sa toho úprimne obávajú, čo ich vedie k tomu, že formulujú politiku primerane. Toto (falošné) vnímanie hrozby zvyšuje ich obavy z postupného odpájania sa USA od NATO.

Aby toho nebolo málo, agentúra Reuters citovala päť nemenovaných zdrojov, ktoré uviedli, že USA kritizovali EÚ za jej vojensko-priemyselné plány, najmä tie, ktoré sa týkajú výroby a obstarávania v rámci bloku. Pravdepodobne sú prepojené s „Plánom ReArm Europe Plan“ predsedníčky Európskej komisie Ursuly Von der Leyenovej, ktorý vyzýva členov, aby zvýšili výdavky na obranu v priemere o 1,5 % o ďalších 650 miliárd EUR v nasledujúcich štyroch rokoch a poskytli pôžičky v hodnote 150 miliárd EUR na investície do obrany.

Tento odvážny program posilní strategickú autonómiu EÚ, ale pravdepodobne to bude za cenu urýchlenia odchodu USA z NATO. Zariadenia vyrobené v EÚ nemusia byť interoperabilné s americkými zariadeniami, čo by mohlo skomplikovať plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí. Blok chce, aby USA zasiahli v prípade vojenskej krízy s Ruskom, no USA si možno dvakrát rozmyslia, či ich velitelia v takom prípade nedokážu ľahko prevziať kontrolu nad európskymi silami.

Spojené štáty tak pravdepodobne urobia menej, ak EÚ zníži svoju závislosť od amerického vybavenia, ako sú F-35, o ktorých sa hovorí, že majú „vypínače“ . Tie by sa hypoteticky mohli aktivovať, ak by sa EÚ pokúsila vyprovokovať konflikt s Ruskom, ktorý by USA z akéhokoľvek dôvodu neschvaľovali. Ak sa EÚ povzbudí, aby urobila presne to, a stane sa tak hlavnou strategickou zodpovednosťou pre USA, potom by sa pravdepodobnosť, že USA zasiahnu do jej podpory, zmenšila, čo by viedlo k samonapĺňajúcemu sa proroctvu.

Zároveň niektoré krajiny ako pobaltské štáty, Poľsko a Rumunsko – ktoré okupujú strategické východné krídlo NATO s Ruskom, Bieloruskom a Ukrajinou a sú oveľa proamerickejšie ako ich západoeurópske náprotivky – pravdepodobne zostanú v rámci vojensko-priemyselného ekosystému USA. Mohlo by to teda slúžiť na udržanie amerického vplyvu na periférii EÚ, na udržanie týchto krajín mimo vojensko-priemyselného ekosystému bloku, a tak na brzdenie plánov na „európsku armádu“.

USA by však tiež urobili dobre, keby sa s Poľskom podelili o nejakú obrannú technológiu a súhlasili s aspoň čiastočnou domácou produkciou svojich veľkých nákupov, ktoré by mohli preniesť časť amerického vojensko-priemyselného ekosystému do Európy na jednoduchší export do iných krajín. To by zase mohlo zabrániť Poľsku, aby sa priklonilo k Francúzsku alebo sa aspoň viac spoliehalo na to, aby vyvážilo USA, ako by to mohla urobiť vládnuca liberálno-globalistická koalícia, ak by jej kandidát vyhral prezidentské kreslo počas nasledujúcich májových volieb.

USA by preto mohli využiť svoju vojensko-priemyselnú spoluprácu s Poľskom ponúknutím preferenčných podmienok (tj zdieľanie technológií a aspoň čiastočnú domácu produkciu) ako prostriedok na udržanie amerického vplyvu na periférii EÚ uprostred vlastných vojensko-priemyselných plánov bloku. To by mohlo výrazne narušiť strategickú autonómiu EÚ, sťažiť formovanie akejkoľvek „európskej armády“ kvôli problémom interoperability, a tak prinútiť západnú Európu, aby ustúpila nákupom ďalšieho amerického vybavenia.

Andrew Korybko