Pred 105 rokmi, 30. marca 1920, schválilo dočasné Národné zhromaždenie štátne symboly Česko-slovenskej republiky. Je to výročie zrodu našej česko-slovenskej vlajky. Áno, NAŠEJ, pretože takou mala aj ostať a Slovákom bola doslova ukradnutá, čo priznáva aj český historik Michal Stehlík: „Pre nás sa vlastne nič nezmenilo. Aj tú vlajku sme si ukradli, hoci sme sľúbili, že si ju nenecháme. Vlastne sme tým porušili dohody. Pretože sme to cítili kontinuálne. Česi cítili, že Československo bol český štát.“ Konkrétne tým porušili čl. 3 odst. 2 ústavného zákona o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky z 25. novembra 1992, ktorý výslovne uvádzal, že „Česká republika a Slovenská republika nesmú po zániku ČSFR používať štátne symboly ČSFR“.
Historická slovenská trikolóra (biela, modrá červená) sa od českej bikolóry (biela, červená) líšila prítomnosťou modrej farby. Preto sa rozhodlo, že na česko-slovenskej zástave bude Slovensko reprezentovať práve modrý klin. Nová vlajka inšpirovaná kubizmom bola naozaj unikátna, a takou aj mala ostať. Mala symbolizovať jedinečné historické spojenie dvoch národov a mali sme povinnosť zachovať jej ideovú čistotu bez neokoloniálnych reminiscencií. Slováci sa nevzdali česko-slovenskej vlajky preto, že by necítili kontinuitu so zaniknutým štátom, ale preto, lebo si ctili dohody a považovali túto vlajku za spoločnú. Škoda, že sme to tak necítili všetci.
Eduard Chmelár
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.