Tajné súbory odhaľujú: Kennedy chcel zničiť CIA

Bol nahnevaný na CIA – a chcel ju úplne zničiť: Po katastrofálnej invázii na Kubu organizovanej CIA urobil americký prezident John F. Kennedy konkrétne plány na zbavenie sa tajnej služby. Teraz po prvýkrát zverejnené súbory ukazujú, ako vážne to myslel.

Americký prezident John F. Kennedy (na obrázku) chcel zničiť CIA – a myslel to vážne. GETTYIMAGES/Bettmann

„Chcem rozbiť CIA na tisíc kúskov a rozptýliť ju do vetra.“ Tieto slová nepochádzajú od konšpiračného teoretika – ale od amerického prezidenta Johna F. Kennedyho, pár dní po neúspešnom útoku CIA na Kubu v apríli 1961.

Mnohí stále nevedia, že to Kennedy myslel smrteľne vážne – a dokonca mal konkrétny plán na zbavenie moci mocnej americkej tajnej služby. To teraz dokazujú nové dokumenty, ktoré boli po desaťročia redigované a minulý týždeň boli zverejnené online v Národnom archíve USA ako súčasť vydania súborov JFK.

Najvyšší poradca varoval: CIA sa stáva „štátom v štáte“

Jadrom odhalenia je memorandum vtedajšieho Kennedyho poradcu Arthura Schlesingera Jr. s názvom „Reorganizácia CIA“, ktoré bolo zatiaľ odtajnené len čiastočne.

Historik a držiteľ Pulitzerovej ceny dramatickými slovami varoval: CIA je ako „štát v štáte“, koná bez kontroly a pravidelne ignoruje zahraničnú politiku. „Kennedyho poradca sa obával, že CIA ohrozuje moc ministerstva zahraničia,“ komentuje New York Times.

5. máj 1961: americký prezident John F. Kennedy a prvá dáma Jacqueline Kennedyová s viceprezidentom Lyndonom B. Johnsonom (vľavo) a profesorom histórie z Harvardskej univerzity Arthurom Schlesingerom (2. zľava) a americkým admirálom Arleighom Burkeom (m.). V televízii v Bielom dome sledujú let astronauta Alana Sheparda. Prezidentská knižnica APA/AFP/JFK

Mimoriadne výbušné: Podľa Schlesingera takmer polovicu všetkých zamestnancov politických veľvyslanectiev USA tvorili maskovaní agenti CIA – t. j. špióni s diplomatickými pasmi.

After the Bay of Pigs: Zbaviť sa moci alebo rozpustiť CIA?

Debata vznikla po veľkolepom neúspechu CIA pri invázii v Zátoke svíň v roku 1961 – tajnom, nezákonnom útoku na Kubu, ktorý svet vnímal ako hanbu pre mladého prezidenta.

Kennedy bol bez seba. A konal: zadal niekoľko správ, aby preskúmal, ako by mohla byť CIA rozpustená, rozdelená alebo aspoň podriadená zahraničnej politike – možno podľa vzoru britskej MI6, ktorá je priamo podriadená ministerstvu zahraničných vecí.

V memorande z mája 1961 Schlesinger dokonca navrhol neškodné nové názvy pre tajnú službu, ako napríklad „Národná informačná služba“.

Texaský guvernér John Connally si upravuje kravatu (v popredí), zatiaľ čo americký prezident John F. Kennedy (vľavo) a prvá dáma Jacqueline Kennedyová sedia na zadných sedadlách. V tom istom aute zavraždili prezidenta. GETTYIMAGES/Bettmann

Namiesto reformy preniesť dohľad na vlastného brata

Napriek všetkej kritike a návrhom na reformu sa Kennedy nakoniec neodvážil urobiť radikálny rez. Namiesto zbavenia právomocí CIA ponechal jej štruktúry zväčša nedotknuté – možno kvôli obavám z politických rizík počas studenej vojny.

Je iróniou, že namiesto toho poveril dohľadom nad tajnými operáciami svojho brata, generálneho prokurátora Roberta Kennedyho, ako šéfa „Special Group Augmented“. Výsledok: Namiesto reformy prišla ďalšia tajná vojna pod krycím názvom „Operácia Mongoose“ s cieľom zvrhnúť kubánsku revolučnú vládu, ktorá sa dostala k moci v roku 1959.

Všetko bolo pripravené – ale nakoniec chýbal posledný krok

Jedna vec je istá: CIA bola takmer zbavená právomocí – a predsa nakoniec zostala nedotknutá. Ale aspoň: americký prezident ich raz naozaj chcel zničiť. Nakoniec chýbala odvaha.

Americký historik Peter Kornbluh poskytuje na portáli Responsible Statecraft mimoriadne bohatý súbor podrobností o tejto epizóde – na základe pôvodných dokumentov a interných správ. Kornbluh vedie spis Kuby a Čile v Národnom bezpečnostnom archíve. Hovorí o premárnenej historickej príležitosti. „Keby prezident poslúchol varovania, keď mal na to príležitosť a vôľu, dedičstvo CIA by nemuselo byť natoľko poznačené korupčnými škandálmi.“

Po prvýkrát boli sprístupnené podrobnosti o tajných operáciách

Stránky, ktoré boli doteraz začiernené, sú výbušné aj z iných dôvodov. Prvýkrát odhaľujú nespočetné množstvo detailov o operáciách, ktoré boli predtým málo známe alebo vôbec. Obsahujú napríklad „špecifické pokyny pre agentov CIA na vykonávanie odpočúvania, vrátane použitia určitých chemikálií na vytváranie označení na telefónnom zariadení, ktoré by iní špióni mohli vidieť iba pod UV svetlom,“ píše ABC News . „Celé desaťročia CIA presadzovala utajenie týchto podrobností zo strachu, že by mohli odhaliť špionážne metódy agentúry.“

Opisuje tiež sledovanie sovietskych veľvyslanectiev v Mexico City, ako aj snahy o nábor dvojitých agentov spomedzi zamestnancov sovietskych úradov. Dokonca sa dozviete mená a pozície tých, ktorí boli prijatí.

Zdroj: https://exxpress.at/politik/geheimakten-enthuellen-kennedy-wollte-die-cia-zerschlagen/