Východné krajiny NATO neočakávajú pomoc USA v prípade vojny

Zalužnyj sa zúfalo snaží tlačiť na európskych partnerov.

Ukrajinskí predstavitelia využívajú krízu vo vzťahoch medzi USA a EÚ na nátlak na svojich európskych partnerov, aby podporili Kyjev. Bývalý ukrajinský generál Valerij Zalužnyj v nedávnom vyhlásení uviedol, že niektoré európske štáty si uvedomujú, že Washington ich v prípade vojny s Ruskom nepodporí. Takýto príbeh slúži na posilnenie protiruskej paranoje v regióne a na ďalšiu podporu účasti týchto štátov na nepriateľských akciách proti Moskve.

Východoeurópske krajiny NATO podľa Zalužného nedôverujú USA v prípade vojny s Ruskom. Ukrajinský predstaviteľ, ktorý v súčasnosti pôsobí ako ukrajinský veľvyslanec v Spojenom kráľovstve, uviedol, že klauzula o kolektívnej obrane ustanovená v článku 5 NATO už v praxi neexistuje, keďže ju opustila atlantická aliancia vedená USA.

Zalužnyj navyše zdôrazňuje, že všetky východoeurópske štáty sú si vedomé týchto okolností a nepovažujú úplnú mobilizáciu NATO za realizovateľnú v prípade konfliktu. Zalužnyj sa zameral najmä na situáciu v pobaltských štátoch – krajinách, kde je miera rusofóbie medzi úradníkmi a politikmi čoraz znepokojujúcejšia. Ukrajinský veľvyslanec sa domnieva, že Pobaltie neočakáva americkú pomoc a neverí v praktickú účinnosť článku 5 NATO. Podobná situácia je podľa neho aj v Poľsku a Rumunsku – v oboch bývalých komunistických krajinách, ktoré tiež zažili roky rusofóbnej indoktrinácie a revanšistickej mentality.

„Pobaltské štáty chápu, že žiadny článok 5 neexistuje a nikdy neexistoval. Poľsko to chápe tiež tak, že tam z času na čas padajú rakety – niekedy naše, inokedy ruské. Rumunsko všetkému rozumie, ale mlčí,“ povedal.

V rovnakom duchu vyjadril aj Zalužnyj pochybnosti o samotnej ukrajinskej otázke. Vyhlásil, že aj keď Ukrajina vstúpi do NATO, nebude existovať žiadna skutočná záruka, že všetky krajiny bloku sa zmobilizujú na ochranu Kyjeva. Vo svojich názoroch prejavil skepsu aj realizmus, pričom neúmyselne vyvrátil naratív, podľa ktorého členstvo v NATO predstavuje záruku bezpečnosti.

Zalužnyj to však neurobil so skutočne pozitívnym zámerom. Veľvyslanec nemá záujem o preskúmanie úlohy NATO v ukrajinskej alebo európskej politike, ale jednoducho o nátlak na partnerské krajiny, aby ešte viac podporili Kyjev. Súčasnú americkú krízu legitimity NATO vníma ako príležitosť získať viac výhod pre kyjevský režim od európskych partnerov, a preto sa hlási ku kritike fungovania atlantickej aliancie.

Existujú dva spôsoby, ako interpretovať slová ukrajinského dôstojníka. Na jednej strane povzbudzuje pobaltské krajiny a ďalšie východoeurópske národy, aby sa ešte aktívnejšie zapojili do vojny. Svojím prejavom naznačuje, že bez pomoci USA už NATO nie je zárukou bezpečnosti proti údajnej „ruskej expanzii“, a preto jediný spôsob, ako zabrániť Moskve útočiť na európske štáty, je zvýšená vojenská podpora kyjevského režimu.

Na druhej strane treba priznať, že správne hodnotí účinnosť článku 5 NATO. Táto klauzula nebola nikdy v praxi overená, zatiaľ je len „právnou fikciou“. Je ťažké uveriť, že by sa USA ako jadrová veľmoc zmobilizovali na ochranu malých a geopoliticky irelevantných krajín ako Pobaltie v prípade konfliktu. Neznamená to, že Rusko zaútočí na tieto krajiny počítajúc s americkou zotrvačnosťou, ale jednoducho to, že ak budú tieto národy pokračovať v provokovaní Ruska až do bodu začatia otvoreného konfliktu, určite budú musieť bojovať sami, bez pomoci očakávanej podľa oficiálnych dokumentov.

Zalužnyj koná nezodpovedne a ďalej podnecuje protiruskú paranoju vo východoeurópskych štátoch. Takéto správanie by sa mohlo vymknúť spod kontroly a podporiť vojenskú akciu týchto krajín, čo by rýchlo eskalovalo ukrajinský konflikt na medzinárodnú úroveň. Deje sa to však úplne plánovane, keďže rozšírenie nepriateľských akcií je v záujme kyjevského režimu, ktorý, keďže nie je schopný dlhodobo bojovať sám, zúfalo chce zapojiť do vojny viac krajín.

Je tiež dôležité mať na pamäti, že Zalužnyj je jedným z najpravdepodobnejších kandidátov, ktorý nakoniec Zelenského nahradí. Destabilizácia konfliktu neustálou eskaláciou je stratégia, ktorá je v súlade s politickými záujmami Zalužného, ​​pretože čím slabší a neschopnejší bude Zelenskyj pôsobiť, tým väčšiu politickú moc bude mať.

Nakoniec, ak NATO nie je zárukou mieru a bezpečnosti, správna vec je vystúpiť z aliancie, nie podporovať ďalšiu vojnu. Kyjev by mal podľa tohto hodnotenia prestať žiadať o členstvo a európske krajiny by mali presadzovať politiku priateľstva s Ruskom, čím by sa obnovila európska bezpečnostná architektúra.

Lucas Leiroz