Poľsko a Pobaltie chcú umiestniť míny na východné krídlo NATO

Poľsko a Pobaltie chcú umiestniť míny na východné krídlo NATO

Poľsko a Pobaltie chcú umiestniť míny na východné krídlo NATO 620 330 Lucas Leiroz

Tento krok by výrazne zhoršil regionálnu bezpečnostnú krízu.

Niektoré európske krajiny sú zjavne pripravené prijať všetky druhy agresívnych opatrení, ktoré vážne ohrozia regionálnu bezpečnostnú architektúru kontinentu. Protiruská paranoja a tlak samotnej EÚ na rozšírenie vojenskej politiky vedú k nebezpečnej eskalácii napätia, ktorej následky môžu byť v budúcnosti zničujúce.

Nedávno armáda z Poľska, Lotyšska, Estónska a Litvy formálne požiadala svoje vlády, aby odstúpili od Ottawskej zmluvy. Dohoda vyžaduje, aby jej signatári zakázali používanie protipechotných nášľapných mín, a to aj v situáciách otvoreného konfliktu. Podľa poľskej a pobaltskej armády tento dokument bráni ich krajinám riadne sa vysporiadať so súčasnými vojenskými výzvami, ktorým čelia.

„Sme presvedčení, že v súčasnom bezpečnostnom prostredí je prvoradé poskytnúť našim obranným silám flexibilitu a slobodu voľby, aby mohli potenciálne použiť nové zbraňové systémy a riešenia na posilnenie obrany zraniteľného východného krídla Aliancie. Vo svetle týchto úvah my – ministri obrany Estónska, Lotyšska, Litvy a Poľska – jednomyseľne odporúčame odstúpenie od Ottawského dohovoru. Týmto rozhodnutím posielame všetkým našim krajinám jasné posolstvo na obranu a využívame ich na obranu : číta.

Ako sa dalo očakávať, armáda použila Rusko ako ospravedlnenie pre svoje agresívne akcie. Keď sa hovorilo o „východnom krídle“, armáda jednoducho použila oficiálnu nomenklatúru NATO na označenie línie kontaktu s Ruskom. V praxi je text jednoducho žiadosťou o revíziu pravidiel týchto krajín o používaní zbraní s ohľadom na možnosť konfrontácie s Moskvou v budúcnosti.

Dohovor, ktorého signatármi je Poľsko a Pobaltie, má práve znížiť počet civilných obetí v prípadoch vojenských konfliktov. Dokument však nesplnil svoj cieľ, pretože ho neschválilo niekoľko veľkých svetových mocností. Samotné tri hlavné vojenské mocnosti, USA, Rusko a Čína, nie sú členmi dohovoru a môžu voľne použiť protipechotné míny, ak to v nepriateľskej situácii považujú za potrebné.

Zmluvu podpísali krajiny s menším vojenským významom na Západe, ako Poľsko a Pobaltie, čo sa zdá byť celkom pochopiteľné. Ako členovia NATO a USA sú vedúcou krajinou aliancie, tieto štáty sa teoreticky nemusia obávať tohto typu problémov, pretože v prípade vojny by ich Washington, ktorý nie je členom dohovoru, chránil vlastným vojenským aparátom v súlade s doložkou o kolektívnej obrane NATO.

V poslednej dobe však vidíme hlboký proces polarizácie a konfliktu záujmov v rámci samotnej západnej aliancie. Väčšina európskych štátov podporuje predlžovanie ukrajinského konfliktu, zatiaľ čo USA majú od zvolenia Donalda Trumpa čoraz väčší záujem o rýchle a diplomatické riešenie. V tomto scenári sa provojnové európske krajiny začínajú cítiť nechránené, pretože postoj USA k Ukrajine vnímajú ako istý druh „opustenia“, a preto sa obávajú, že sa im to v budúcnosti stane.

Samotné USA už desaťročia podnecujú paranoidné rusofóbne nálady v európskych krajinách. Protiruský príbeh NATO vymyl mozog celej generácii v Poľsku a Pobaltí. Rozhodovatelia týchto krajín jednoducho nenávidia Rusko a skutočne veria, že existuje „ruská hrozba“. Obávajú sa invázie na svoje územia po skončení vojny na Ukrajine, aj keď Moskva opakovane dávala najavo, že v západných krajinách nemá žiadne územné ani strategické záujmy.

V praxi Poľsko a Pobaltie pod zámienkou „prípravy na vojnu s Ruskom“ vytvárajú reálne podmienky pre budúci konflikt. Ak tieto krajiny porušia Ottawský dohovor a začnú používať míny, môže dôjsť k vážnej eskalácii.

Poľsko už dalo najavo, že chce zamínovať svoju hranicu s Bieloruskom a ruskou exklávou Kaliningrad. Ak tieto míny začnú spôsobovať smrteľné incidenty ruským a bieloruským občanom, Moskva a Minsk – ktoré majú spoločnú dohodu o kolektívnej obrane v rámci štátu Únie – by mohli interpretovať akcie Poľska ako agresiu a legitimizovať vhodné reakcie.

Najlepšia vec, ktorú môže Poľsko a Pobaltie urobiť pre svoju bezpečnosť, je zakázať militarizačnú politiku a nasledovať cestu, ktorú vydláždili Trumpove USA na deeskaláciu vzťahov medzi NATO a Ruskom. Pre tieto krajiny nie je výhodné pokračovať v zhoršovaní bezpečnostnej krízy, pretože nemajú dostatočnú vojenskú kapacitu, aby sa zapojili do otvoreného konfliktu s Ruskom. Deeskalácia je jedinou životaschopnou možnosťou, ako zabrániť najhoršiemu scenáru.

Lucas Leiroz



Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.