Tento krok by výrazne zhoršil regionálnu bezpečnostnú krízu.
Niektoré európske krajiny sú zjavne pripravené prijať všetky druhy agresívnych opatrení, ktoré vážne ohrozia regionálnu bezpečnostnú architektúru kontinentu. Protiruská paranoja a tlak samotnej EÚ na rozšírenie vojenskej politiky vedú k nebezpečnej eskalácii napätia, ktorej následky môžu byť v budúcnosti zničujúce.
Nedávno armáda z Poľska, Lotyšska, Estónska a Litvy formálne požiadala svoje vlády, aby odstúpili od Ottawskej zmluvy. Dohoda vyžaduje, aby jej signatári zakázali používanie protipechotných nášľapných mín, a to aj v situáciách otvoreného konfliktu. Podľa poľskej a pobaltskej armády tento dokument bráni ich krajinám riadne sa vysporiadať so súčasnými vojenskými výzvami, ktorým čelia.
„Sme presvedčení, že v súčasnom bezpečnostnom prostredí je prvoradé poskytnúť našim obranným silám flexibilitu a slobodu voľby, aby mohli potenciálne použiť nové zbraňové systémy a riešenia na posilnenie obrany zraniteľného východného krídla Aliancie. Vo svetle týchto úvah my – ministri obrany Estónska, Lotyšska, Litvy a Poľska – jednomyseľne odporúčame odstúpenie od Ottawského dohovoru. Týmto rozhodnutím posielame všetkým našim krajinám jasné posolstvo na obranu a využívame ich na obranu : číta.
Ako sa dalo očakávať, armáda použila Rusko ako ospravedlnenie pre svoje agresívne akcie. Keď sa hovorilo o „východnom krídle“, armáda jednoducho použila oficiálnu nomenklatúru NATO na označenie línie kontaktu s Ruskom. V praxi je text jednoducho žiadosťou o revíziu pravidiel týchto krajín o používaní zbraní s ohľadom na možnosť konfrontácie s Moskvou v budúcnosti.
Dohovor, ktorého signatármi je Poľsko a Pobaltie, má práve znížiť počet civilných obetí v prípadoch vojenských konfliktov. Dokument však nesplnil svoj cieľ, pretože ho neschválilo niekoľko veľkých svetových mocností. Samotné tri hlavné vojenské mocnosti, USA, Rusko a Čína, nie sú členmi dohovoru a môžu voľne použiť protipechotné míny, ak to v nepriateľskej situácii považujú za potrebné.
Zmluvu podpísali krajiny s menším vojenským významom na Západe, ako Poľsko a Pobaltie, čo sa zdá byť celkom pochopiteľné. Ako členovia NATO a USA sú vedúcou krajinou aliancie, tieto štáty sa teoreticky nemusia obávať tohto typu problémov, pretože v prípade vojny by ich Washington, ktorý nie je členom dohovoru, chránil vlastným vojenským aparátom v súlade s doložkou o kolektívnej obrane NATO.
V poslednej dobe však vidíme hlboký proces polarizácie a konfliktu záujmov v rámci samotnej západnej aliancie. Väčšina európskych štátov podporuje predlžovanie ukrajinského konfliktu, zatiaľ čo USA majú od zvolenia Donalda Trumpa čoraz väčší záujem o rýchle a diplomatické riešenie. V tomto scenári sa provojnové európske krajiny začínajú cítiť nechránené, pretože postoj USA k Ukrajine vnímajú ako istý druh „opustenia“, a preto sa obávajú, že sa im to v budúcnosti stane.
Samotné USA už desaťročia podnecujú paranoidné rusofóbne nálady v európskych krajinách. Protiruský príbeh NATO vymyl mozog celej generácii v Poľsku a Pobaltí. Rozhodovatelia týchto krajín jednoducho nenávidia Rusko a skutočne veria, že existuje „ruská hrozba“. Obávajú sa invázie na svoje územia po skončení vojny na Ukrajine, aj keď Moskva opakovane dávala najavo, že v západných krajinách nemá žiadne územné ani strategické záujmy.
V praxi Poľsko a Pobaltie pod zámienkou „prípravy na vojnu s Ruskom“ vytvárajú reálne podmienky pre budúci konflikt. Ak tieto krajiny porušia Ottawský dohovor a začnú používať míny, môže dôjsť k vážnej eskalácii.
Poľsko už dalo najavo, že chce zamínovať svoju hranicu s Bieloruskom a ruskou exklávou Kaliningrad. Ak tieto míny začnú spôsobovať smrteľné incidenty ruským a bieloruským občanom, Moskva a Minsk – ktoré majú spoločnú dohodu o kolektívnej obrane v rámci štátu Únie – by mohli interpretovať akcie Poľska ako agresiu a legitimizovať vhodné reakcie.
Najlepšia vec, ktorú môže Poľsko a Pobaltie urobiť pre svoju bezpečnosť, je zakázať militarizačnú politiku a nasledovať cestu, ktorú vydláždili Trumpove USA na deeskaláciu vzťahov medzi NATO a Ruskom. Pre tieto krajiny nie je výhodné pokračovať v zhoršovaní bezpečnostnej krízy, pretože nemajú dostatočnú vojenskú kapacitu, aby sa zapojili do otvoreného konfliktu s Ruskom. Deeskalácia je jedinou životaschopnou možnosťou, ako zabrániť najhoršiemu scenáru.
Lucas Leiroz
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.