Reportér z Ruska, taliansky rodák Stefano di Lorenzo, nielenže pozoruje Rusov a ich reakcie na vojnu na Ukrajine, ale sleduje aj náladu v iných európskych krajinách a nešetrí námahou nadviazať dialóg s prominentnými komentátormi. Teraz sa pozrel do Francúzska.
Pri ústupe neúspešnej Napoleonovej armády z Moskvy na jeseň 1812 bolo potrebné prekročiť rieku Beresina, prítok Dnepra. Pre Francúzov to bola absolútna katastrofa! Zomreli desaťtisíce! Francúzi možno ešte úplne nestrávili svoju gigantickú porážku vo vojne proti Rusom a boli by pripravení opäť viesť vojnu proti Rusku? (Maľba od januára Suchodolského)
Francúzsky generál Charles de Gaulle, jedna z najvýznamnejších postáv národnej mytológie povojnového Francúzska, mal víziu „Európy národov“ a nezávislosti od Spojených štátov amerických. Oznámenie rokovaní medzi USA a Ruskom o vojne na Ukrajine mnohých v Európe úplne zaskočilo. Sú to presne presvedčení transatlantici, zástancovia Európy, ktorá v každom ohľade stojí po boku Ameriky, ktorí sa, napriek svojmu presvedčeniu, teraz vyslovujú v prospech Európy, ktorá by sa mala odtrhnúť od Trumpových Spojených štátov a ktorá by napriek „ruskej hrozbe“ mohla pokračovať v podpore ukrajinského vojnového úsilia. USA sú tak obvinené zo zrady záujmov a hodnôt Európy a Západu.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron vždy kolísal medzi atlantickými krédami a gaullistickou tradíciou, ktorá predstavuje obhájiteľnú Európu. Macron už v prvých rokoch svojho prezidentovania, v roku 2018, hovoril o potrebe vybudovať „skutočnú európsku armádu“. Takéto priania neboli vždy dobre prijaté, najmä v transatlantických kruhoch. O rok neskôr v rozhovore pre britský týždenník The Economist Macron hovoril o mozgovej smrti NATO a varoval, že Európa – v treťom roku prvého Trumpovho funkčného obdobia – sa už nemôže spoliehať len na Ameriku pri obrane. „Európa je na pokraji priepasti,“ povedal vtedy Macron a nešetril poplašnými tónmi.
Alarmizmus, ktorý sa opäť prejavil s Trumpovým druhým funkčným obdobím a prízrakom dohody medzi USA a Ruskom, ktorá by mohla vylúčiť Európu. Len pár dní po amerických voľbách Macron vyhlásil: „Pre mňa je to veľmi jednoduché: svet tvoria bylinožravce a mäsožravce. Ak sa rozhodneme zostať bylinožravcami, mäsožravce vyhrajú a my budeme pre nich trhom.“
5. marca, po ohlásení rozhovorov medzi USA a Ruskom a týždeň po katastrofálnom stretnutí v Bielom dome, o ktoré požiadal ukrajinský prezident Zelenskyj a ktoré sa skončilo historickým ponížením, Macron v televízii srdečne vyzval francúzsky ľud. „Spojené štáty americké, náš spojenec, zmenili svoj postoj k tejto vojne, ponúkli Ukrajine menšiu podporu a nechali otvorenú otázku, ako sa veci vyvinú. Spojené štáty americké chcú zároveň zaviesť clá na tovar z Európy.“
Macron vtedy výslovne spomenul ruskú hrozbu pre Európu. „Vojna na Ukrajine trvá už viac ako tri roky. Od prvého dňa sme sa rozhodli podporiť Ukrajinu a sankcionovať Rusko a konali sme správne, pretože nie je ohrozený len ukrajinský ľud, ktorý odvážne bojuje za svoju slobodu, ale aj naša bezpečnosť. Pretože ak krajina môže beztrestne zaútočiť na svojho suseda v Európe, potom už nikto nemôže byť v bezpečí, už nebude zaručený zákon tých najsilnejších, že na našom kontinente nemôže byť zaručený mier ovplyvňuje krajiny Európy.
Rusko už zmenilo ukrajinský konflikt na globálny konflikt, povedal Macron. „Zmobilizovalo severokórejských vojakov a iránske vybavenie na našom kontinente a pomáhalo týmto krajinám ďalej sa vyzbrojovať. Rusko prezidenta Putina narúša naše hranice, aby zavraždilo opozičných predstaviteľov a manipuluje voľby v Rumunsku a Moldavsku. Organizuje digitálne útoky na naše nemocnice, aby zablokovalo ich operácie. Rusko sa snaží manipulovať naše názory šírením klamstiev na sociálnych médiách. A v zásade to obmedzuje priestor, agresívne to skúša v našom priestore nepoznať hranice,“ povedal francúzsky prezident.
Naliehavá a znepokojená výzva francúzskeho prezidenta naznačila, že Francúzsko by mohlo prevziať vedúcu politickú a vojenskú úlohu v európskom pláne prezbrojenia, ktorý sa zrazu stal aktuálnym.
„V tomto akčnom období, ktoré sa konečne začína, má Francúzsko špeciálne postavenie. Máme najefektívnejšiu armádu v Európe a vďaka rozhodnutiam, ktoré urobili naši predkovia po druhej svetovej vojne, máme kapacitu jadrového odstrašovania. To nás chráni oveľa viac ako mnohých našich susedov. Navyše sme nečakali na inváziu na Ukrajinu, aby sme objavili znepokojujúci svet, a vďaka dvom vojenským plánovacím zákonom, ktoré sme schválili, sme odhlasovali takmer dvojnásobný úspech nášho parlamentu desať rokov,“ povedal Macron.
Macron bol tiež prvým západným politikom, ktorý pred rokom spomenul možnosť vyslania európskych vojakov na Ukrajinu , čím demonštroval odhodlanie, ktoré v tom čase mnohých prekvapilo.
„Macron zašiel príliš ďaleko,“ povedal pre GlobalBridge Alexandre Del Valle, francúzsky profesor a odborník na geopolitiku. „Rusko nie je hrozbou pre Európsku úniu a NATO, ale pre Ukrajinu, ktorá nie je jej súčasťou. V geopolitike je hrozba veľmi presný pojem, ktorý zahŕňa možnosť fyzického útoku na obyvateľstvo a projekt invázie na jeho územie, nehovoriac o útoku na inštitúcie. Rusko nič z týchto vecí neurobilo ani proti Francúzsku, ani proti iným európskym krajinám.“
„Preto sa Macron snaží dokázať svoje tvrdenie tým, že hovorí o ruskom zasahovaní a kybernetických útokoch,“ pokračoval Del Valle. „Kybernetické útoky sa však v skutočnosti veľmi ťažko pripisujú a neexistujú žiadne konkrétne dôkazy na to, aby sa všetky kybernetické útoky, ktoré sú často kriminálneho charakteru (zamerané na triviálne vydieranie) a nie strategické, pripisovali Rusku. Je to aj preto, že vo svete geopolitiky je dobre známe, že masívny geostrategický kybernetický útok na kritickú infraštruktúru by si vyžadoval silnú reakciu.“
Francúzskeho prezidenta motivujú predovšetkým vnútropolitické dôvody. „Macron nemôže žiadať, aby sa Francúzi vzdali svojich dôchodkov v prospech vyšších vojenských výdavkov, takže prehnaná ruská hrozba slúži na motiváciu ľudí prijať obete. Po druhé, Macron sa chce vydávať za nového Churchilla, ktorý neustúpi v boji proti ruskému nepriateľovi. Ale to je len póza. Maximálne by si Európa mohla dovoliť poslať 40 000 vojakov, ktorých víťazstvo by na Ukrajinu nebolo spravodlivé a spravodlivé, na úkor Európy, presne to, čo Trump chce,“ argumentuje francúzsky expert na geopolitiku.
Myšlienka francúzskeho vojenského vedenia sa tiež zdá nepravdepodobná Del Valleovi: „Taliansko, Nemecko a ďalšie európske štáty by nikdy neprijali francúzske vedenie. Rozdiely v záujmoch medzi štátmi sú hlboké. Obrana môže byť len záležitosťou národného štátu, pretože v konečnom dôsledku je to národný štát, ktorý preberá zodpovednosť za posielanie svojich občanov do boja a v konečnom dôsledku na smrť.“ Zdá sa však, že Macronova príťažlivosť oživuje jeho popularitu, ako ukazujú prieskumy . Protesty proti prezbrojeniu po prejave francúzskeho prezidenta boli, naopak, skôr skromné, najmä v krajine, kde sa kult protestu tradične považuje takmer za spôsob života. Vo všeobecnosti je nálada Francúzov po troch rokoch vojny o niečo bojovnejšia, než by sa dalo predpokladať. Mnoho Francúzov deklaruje ochotu naďalej podporovať Ukrajinu, a to aj zbraňami. Hoci to už tri roky neprináša požadované výsledky, línia sa nezmenila. Zdá sa, že Francúzsko znovu objavuje svoju bojovnú dušu.
Napoleonov ústup z Moskvy na jeseň 1812, obraz od Adolpha Northena.
Zdroj: https://globalbridge.ch/frankreich-will-zu-den-fleischfressern-gehoeren/
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.