…kvôli požiadavkám na dešifrovanie.
Macron chce vedieť, čo posielate na svoj telefón. EPA-EFE/IAN LANGSDON
Meredith Whittaker, prezidentka americkej aplikácie na odosielanie správ Signal, pohrozila, že ju stiahne z Francúzska kvôli navrhovanému zákonu, v ktorom vláda požaduje možnosť nahliadať do súkromných rozhovorov.
V článku 8 navrhovaného zákona o narkotraffic, Sortir la France du piège du narcotrafic [Dostať Francúzsko z pasce pašovania drog], Francúzsko uviedlo, že chce, aby šifrované aplikácie na odosielanie správ, ako sú Signal a WhatsApp, a šifrované e-mailové služby, ako je Proton Mail, poskytli úradom dešifrované údaje svojich používateľov do 72 hodín od vyžiadania.
Vyvolalo to značný odpor zo strany zástancov ochrany osobných údajov, technologických spoločností a odborníkov na kybernetickú bezpečnosť, pretože to považovali za dôsledky pre oslabenie šifrovania a globálne ohrozenie bezpečnosti používateľov.
Francúzsky senát schválil 4. marca a bolo naplánované ďalšie prerokovanie v Národnom zhromaždení.
17. marca bola preskúmaná legislatívnym výborom zhromaždenia, čím došlo k výraznému potlačeniu.
Whittaker dal 19. marca dlhý príspevok na X, čím bil na poplach kvôli francúzskemu zákonu, o ktorom sa bude čoskoro hlasovať.
Odsúdila to ako „nečestný, nečestný útok“, ktorý je v rozpore s konsenzom odborníkov a ohrozuje globálnu kybernetickú bezpečnosť a základné ľudské právo na súkromie.
https://twitter.com/mer__edith/status/1902383162065400296
„Francúzsky zákon o narkotraffii by vyžadoval, aby poskytovatelia šifrovanej komunikácie – ako je Signal – vytvorili zadné vrátka tým, že by vláde poskytli možnosť pridať sa do akejkoľvek skupiny alebo chatu, ktorý sa im páči. V mene boja proti obchodovaniu s drogami,“ povedala Whittaker.
„Zatiaľ čo tí, ktorí propagujú tento zlý zákon, sa ponáhľali ubezpečiť francúzskych politikov, že návrh nie je ‚prelomením šifrovania‘, ich argumenty sú také únavné, ako zastaralé [a] ako na smiech.“
Zdôraznila, že „šifrovanie typu end-to-end musí mať iba dva „konce“ – odosielateľa a príjemcu (príjemcov). V opačnom prípade je to zadné vrátka“ a čokoľvek iné „vytrhne dieru do trupu súkromnej komunikácie“.
Whittaker poznamenala, že podobnému pokusu o obídenie šifrovania sa podarilo v roku 2019 v Spojenom kráľovstve úspešne zabrániť a zdôraznila, že Francúzsko by malo takisto upustiť od svojho súčasného návrhu.
Varovala, že sú ohrozené robustné záruky ochrany súkromia spoločnosti Signal, pričom zdôraznila, že pre každého, kto to chce podkopať, „namiesto toho, aby sa potýkal s neprekonateľnou matematikou, musí kompromitovať iba zamestnanca francúzskej vlády alebo softvér od dodávateľa, ktorý sa používa na načítanie vládnych agentov do vašich súkromných rozhovorov“.
Whittaker uviedla, že Signal by radšej opustil francúzsky trh, než by sa podriadil napadnutému zákonu o ochrane súkromia.
„Najmä v tomto momente sa jednoducho príliš veľa jazdí na signáli, na tom, že dokážeme vytvoriť budúcnosť, v ktorej pretrváva súkromná komunikácia, aby sme umožnili takéto zhubné podkopávanie,“ povedala.
Matthew Hodgeson, generálny riaditeľ spoločnosti Element, bezpečnej komunikačnej platformy používanej vládami, koncom februára pre špecializovaný spravodajský portál Computer Weekly povedal , že Element sa obáva, že francúzske návrhy „nie sú technicky uskutočniteľné bez zásadného oslabenia bezpečnosti správ a e-mailových služieb“.
Matthias Pfau, generálny riaditeľ Tuta Mail, nemeckého poskytovateľa šifrovanej pošty, uviedol, že francúzsky návrh nie je potrebný ani primeraný.
https://twitter.com/brusselssignal/status/1857448476335833380
Francúzska skupina na presadzovanie digitálnych práv a slobôd La Quadrature du Net zostavila prehľad francúzskeho zákona o narkotraffii, ktorý ukázal, že podľa jeho slov sú mnohé jeho problematické prvky.
Okrem šifrovacích zadných vrátok tvrdila, že zákon sa nevzťahuje len na obchodníkov s drogami, ale možno ho použiť aj na monitorovanie aktivistov.
Ustanovenie zákona klasifikovalo všetky dokumenty podrobne o metódach používaných na techniky sledovania počas vyšetrovania ako tajné.
To porušilo právo na primeranú obranu a zabránilo verejnosti pochopiť celý rozsah možností dohľadu justičnej polície, uviedla skupina.
Zákon tiež polícii umožnil na diaľku aktivovať mikrofóny a kamery pevných a mobilných zariadení – počítačov, telefónov atď. – aby „špehovala“ ľudí, ktorí ich používajú.
Medzinárodné orgány pre ľudské práva uznali šifrovanie za základ pre súkromie a iné práva.
V roku 2022 Európsky výbor pre ochranu údajov a Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov uviedli, že šifrovanie „zásadným spôsobom prispieva“ k súkromiu, slobode prejavu a digitálnemu rastu.
Európsky súd pre ľudské práva uznal dôležitosť anonymity pre ochranu slobody prejavu a vo februári 2024 rozhodol, že ruská požiadavka na šifrovacie kľúče Telegramu porušuje zákony o ľudských právach.
https://twitter.com/brusselssignal/status/1760312020845363474
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.