S rastúcim napätím transatlantických vzťahov narastali obavy o európsku vojenskú suverenitu.
Keďže transatlantické vzťahy sú čoraz napätejšie, narastajú obavy o európsku vojenskú suverenitu. Európska únia zostáva vo veľkej miere závislá na obranných zariadeniach USA, takže jej vojenské kapacity sú zraniteľné voči americkému dohľadu a kontrole. (Foto: Sean Gallup/Getty Images)
Európska únia zostala vo veľkej miere závislá od obranného vybavenia USA, takže jej vojenské kapacity sú zraniteľné voči americkému dohľadu a kontrole.
Bývalý francúzsky generál Éric Autellet prirovnal závislosť Európy od amerických zbraňových systémov k softvérovým obmedzeniam uvaleným na spotrebnú elektroniku.
„Technicky môžu Spojené štáty zabrániť lietadlu F-35 v štarte. Je to ako auto Tesla, ktoré sa musí pravidelne aktualizovať,“ povedal 10. marca pre Le Figaro.
Jeho obavy sa zhodovali s obavami lídrov európskeho obranného priemyslu.
Michael Schöllhorn, generálny riaditeľ vojenskej divízie Airbusu, v rozhovore pre Augsburger Allgemeine zo 7. marca varoval pred rastúcou závislosťou Berlína od amerických výrobcov zbraní.
Najmä Nemecko si musí uvedomiť, že Európa je v tejto novej ére dejín ekonomicky a vojensky ohrozená a príliš slabá.
„Ak použijeme zvýšenie výdavkov na obranu na pokračovanie v nákupe štandardných produktov zo Spojených štátov, posilníme našu závislosť od iných krajín,“ varoval.
Po ruskej invázii na Ukrajinu bývalá berlínska socialistická vláda oznámila nákup 35 stíhačiek F-35 od amerického výrobcu Lockheed Martin, čím sa ešte viac upevnila vo washingtonskom obrannom dodávateľskom reťazci.
Schöllhorn tiež uviedol príklad Dánska a územia Grónska, ktoré je teraz v spore s USA.
„Dáni so svojimi americkými lietadlami F-35 si uvedomujú, že by možno nebol dobrý nápad, keby jedného dňa dostali nápad brániť Grónsko. Tak ďaleko by sa ani nedostali,“ povedal.
https://twitter.com/brusselssignal/status/1883595002611187981
Otázka spoliehania sa USA sa netýkala hardvéru, ale kontroly.
Európske obranné firmy používajúce komponenty alebo technológie z USA podliehajú predpisom o medzinárodnom obchode so zbraňami (ITAR), ktorý dáva Washingtonu právo rozhodnúť sa, kde a ako sa tieto produkty používajú alebo vyvážajú.
Podľa ITAR boli všetky výrobky a služby súvisiace s obranou zaradené do zoznamu munície USA (USML), ktorý si pred vývozom alebo presunom vyžadoval povolenie od ministerstva zahraničných vecí USA.
To vyvolalo poplach v celej Európe, kde sa predstavitelia obávajú potenciálu Washingtonu diktovať európske vojenské rozhodnutia.
Európska stratégia obranného priemyslu (EDIS), predstavená v marci 2024, vyzývala na prechod k „režimu vojnovej ekonomiky“ s cieľom zvýšiť obranný priemysel kontinentu.
Cieľom plánu bolo znížiť závislosť od zahraničných dodávateľov a posilniť schopnosť Európy konať nezávisle bez ohľadu na zmeny v politike USA.
Transatlantický vzťah medzi dodávkami zbraní má hlboké korene. Dovoz z USA stúpol
Napriek tomu od ruskej invázie na Ukrajinu európske krajiny rapídne zvýšili svoje americké zbrojné kontrakty.
V správe Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) z 10. marca sa zistilo, že dovoz zbraní európskymi členmi NATO sa medzi rokmi 2015 – 19 a 2020 – 24 viac ako zdvojnásobil, pričom vzrástol o 105 percent. USA predstavovali 64 percent tohto dovozu, čo je nárast z 52 percent v predchádzajúcom období.
„Vzhľadom na čoraz agresívnejšie Rusko a transatlantické vzťahy pod tlakom počas prvého Trumpovho predsedníctva, európske štáty NATO podnikli kroky na zníženie svojej závislosti od dovozu zbraní a na posilnenie európskeho zbrojného priemyslu,“ povedal Pieter Wezeman, vedúci výskumník programu SIPRI Arms Transfer Programme.
„Ale transatlantický vzťah medzi dodávkami zbraní má hlboké korene. Dovoz z USA sa zvýšil a európske štáty NATO majú takmer 500 bojových lietadiel a mnoho ďalších zbraní, ktoré sú stále objednané z USA,“ dodal.
Americký dohľad nad európskymi obrannými schopnosťami sa nezastavil len pri zbrojnom vybavení.
Zatiaľ čo francúzsky prezident Emmanuel Macron naznačil otvorenosť rozšíreniu jadrovej ochrany na spojencov z EÚ – potenciálne spolu so Spojeným kráľovstvom – jedna nepríjemná pravda zostáva: americký dohľad.
Francúzsko vyrába svoje zbrane na vlastnom území a nepodlieha žiadnym záväzkom NATO, čo dáva Parížu priestor pri definovaní jeho doktríny.
Odstrašujúce schopnosti Spojeného kráľovstva sú pevne začlenené do Skupiny jadrového plánovania NATO s hlavicami navrhnutými v USA.
Benoît Grémare, špecialista na jadrové odstrašovanie z Institut d’Études de Stratégie et de Défense , zdôraznil, ako Brexit prehĺbil závislosť Londýna od Washingtonu.
„Jadrová veľmoc od roku 1952, Spojené kráľovstvo sa teraz spolieha výlučne na balistické rakety odpaľované z ponoriek a od Brexitu zvýšilo svoje zásoby na 260 hlavíc,“ poznamenal.
Dohľad Washingtonu v Európe bol zdôraznený na Ukrajine, kde sa množia špekulácie o údajnom vplyve Elona Muska prostredníctvom satelitnej siete Starlink.
Správy naznačujú, že technologický miliardár chcel obmedziť prístup Kyjeva k systému, ktorý je kľúčový pre komunikáciu na bojisku, aby presadil mierové rozhovory s Moskvou za podmienok USA.
Starlink bol záchranným lanom pre ukrajinské sily na bojisku.
Situácia podčiarkla skutočnosť, že bojová schopnosť Ukrajiny závisí od rozhodnutí neprijatých v Kyjeve, ale vo Washingtone.
Americký dohľad nad obranou EÚ bol témou, ktorej sa predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová dotkla 4. marca, keď predstavila svoj obranný plán pre blok vo výške 800 miliárd eur.
„Sme v ére prezbrojovania. A Európa je pripravená masívne zvýšiť svoje výdavky na obranu,“ povedala a dodala, že blok sa musí „zaoberať dlhodobo potrebou prevziať oveľa väčšiu zodpovednosť za našu vlastnú európsku bezpečnosť“.
https://twitter.com/brusselssignal/status/1899042549697810701
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.