Stretnutie Trumpa a Macrona odhaľuje rozpory, kým Putin ponúka USA obchod s nerastnými surovinami v Rusku.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa vo Washingtone stretol s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. (Chip Somodevilla/Getty Images)
Stretnutie medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom odhalilo výrazné rozdiely v ich prístupe k Ukrajine a odhalilo priepasť medzi Washingtonom a Európou v súvislosti s Trumpovou snahou o rýchlu dohodu o prímerí s Ruskom.
Ruský prezident Vladimir Putin zároveň v Moskve ponúkol USA hospodársku dohodu o nerastných surovinách vo svojej krajine.
Počas dňa rozhovorov 24. februára medzi Trumpom a Macronom vo Washingtone obaja lídri navonok prezentovali priateľský vzťah založený na dlhoročných dobrých vzťahoch.
Napriek tomu Macron dal jasne najavo, že nesúhlasí s Trumpom v niektorých kľúčových otázkach, keďže uplynuli tri roky od ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022.
Trump odmietol hovoriť o Putinovi ako o diktátorovi po tom, čo 18. februára tým istým nazval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Macron povedal, že je jasné, že Rusko „je agresorom“ v konflikte, čo je téma, nad ktorou Trump 21. februára zaváhal.
„Prezident Putin porušil mier,“ povedal Macron na spoločnej tlačovej konferencii s americkým prezidentom v Bielom dome.
Trump vyjadril túžbu po čo najskoršom prímerí a povedal, že sa ho snaží dohodnúť medzi Ukrajinou a Ruskom . Povedal, že po dosiahnutí dohody môže ísť do Moskvy stretnúť sa s Putinom.
Macron na druhej strane naliehal na premyslenejší prístup, počnúc prímerím a potom mierovou dohodou, ktorá obsahovala bezpečnostné záruky.
„My chceme mier, on chce mier. Chceme mier rýchlo, ale nechceme slabú dohodu,“ povedal Macron novinárom.
Každá mierová dohoda musí byť podľa neho „vyhodnotená, skontrolovaná a overená“.
Obaja lídri sa však zhodli na rozmiestnení európskych mierových síl po dosiahnutí mierovej dohody.
„Neboli by v prvej línii. Neboli by súčasťou žiadneho konfliktu. Boli by tam, aby zabezpečili rešpektovanie mieru,“ povedal Macron v Oválnej pracovni s Trumpom.
Trump povedal, že tento koncept prijal, rovnako ako Putin.
„Áno, bude to akceptovať,“ povedal Trump o pozícii ruského vodcu k mierovým silám. “Konkrétne som mu položil túto otázku. Nemá s tým problém.“
V ten istý deň v Moskve Putin povedal, že Rusko nie je proti zapojeniu Európy do mierových rozhovorov medzi Ruskom a USA o ukrajinskej kríze, ale povedal, že Brusel predtým odmietol nadviazať dialóg s Moskvou.
Trump oznámil pokrok pri dosahovaní dohody o rozdelení príjmov s Ukrajinou o ukrajinských nerastoch ako spôsob, ako získať späť náklady na zbrane, ktoré do krajiny napumpovala predchádzajúca administratíva Joea Bidena. Trump povedal, že očakáva, že Zelenskyj príde do USA v priebehu niekoľkých dní, aby spečatil dohodu.
Zelenskyj 15. februára odmietol americké požiadavky na 500 miliárd dolárov (477,6 miliardy eur) nerastného bohatstva od Ukrajiny na splatenie Washingtonu za vojnovú pomoc s tým, že USA doteraz neposkytli ani zďaleka túto sumu a neponúkli v dohode žiadne konkrétne bezpečnostné záruky.
Putin tiež v Moskve 24. februára ponúkol USA príležitosť na spoločný prieskum ložísk kovov vzácnych zemín v jeho krajine, ako aj dodávky hliníka na domáci trh USA, pričom načrtol budúcu hospodársku dohodu medzi oboma krajinami.
Trump predtým povedal, že sa uskutočnia „veľké transakcie hospodárskeho rozvoja s Ruskom “. Do dvoch hodín od svojho vyhlásenia Putin predsedal stretnutiu so svojimi ministrami a ekonomickými poradcami o kovoch vzácnych zemín.
„Mimochodom, by sme boli pripravení ponúknuť našim americkým partnerom, a keď hovorím „partnerov“, mám na mysli nielen administratívne a vládne štruktúry, ale aj spoločnosti, ak prejavia záujem o spoločnú prácu,“ povedal Putin po stretnutí v štátnej televízii.
„Nepochybne máme, chcem zdôrazniť, podstatne viac zdrojov tohto druhu ako Ukrajina,“ dodal Putin. Spomenul, že potenciálna dohoda medzi USA a Ukrajinou týkajúca sa kovov vzácnych zemín nebola pre Rusko problémom.
Poznamenal, že ruské spoločnosti by mohli dodať na americký trh až 2 milióny ton hliníka ročne, ak sa americký trh znovu otvorí. Pred zavedením prohibičných ciel v roku 2023 Rusko zabezpečovalo približne 15 percent dovozu hliníka do USA.
Vo Washingtone sa Trump spýtal, či je možné, že Ukrajina bude musieť postúpiť nejaké územie Rusku, povedal: „No, uvidíme.“
Francúzsky prezident povedal, že každá dohoda by mala zahŕňať suverenitu Ukrajiny.
Macron, prvý európsky líder, ktorý navštívil amerického prezidenta od jeho opätovného získania moci 20. januára, označil svoje diskusie s Trumpom za „bod obratu“ v úsilí o jednotnejší prístup.
Snaží sa využiť vzťah s lídrom USA, ktorý si vybudovali počas ich prvých prezidentských období. Francúzsky prezident ukázal, ako sa dokázal vysporiadať s nepredvídateľným Trumpom bez toho, aby ho odcudzil.
V jednej chvíli počas stretnutia v Oválnej pracovni sa Macron dotkol Trumpovho ramena a opatrne opravil tvrdenie amerického prezidenta, že Európa poskytla všetku svoju pomoc ako pôžičky.
Britský premiér Keir Starmer sa tiež chystá navštíviť Trumpa v najbližších dňoch, uprostred znepokojenia v Európe zo sprísňujúceho sa postoja amerického prezidenta voči Ukrajine a predohratí voči Moskve ku konfliktu.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.