Nie raz sa stane, že sa niekto z komentujúcich pod videami s mojimi komentármi na YouTube s prekvapením pýta: „Pán Zoldy, kde ste boli doteraz?“, alebo „Pán Zoldy, nikdy som o vás nepočula, ale máte pravdu, treba aj minulosť pripomínať….“, alebo „Kto je ten Zoldy, v živote som o ňom nepočul. Skade ten človek zrazu vyliezol, nechce on teraz náhodou karieristicky kandidovať za nejakú národnú stranu?“ 🙂
Musím sa usmiať. Takže, prekvapení komentujúci nielen na YouTube, ale aj inde – kedy som sa prvý raz objavil pred televíznou kamerou s politickým názorom? Takú vec si človek pamätá do smrti. Bolo to piateho októbra 1990 na Hurbanovom námestí pred starou budovou Slovenskej národnej rady uprostred 15-tisícového davu, skandujúceho smerom k balkónu budovy na poschodí a naliehajúceho s prosbou na politikov pod vedením Vladimíra Mečiara, aby schválili návrh takzvaného Matičného jazykového zákona o štátnom jazyku.
Predstavte si to ľudia boží…. viac ako 15-tisícový dav v Bratislave. Odhadujem, že tam vtedy mohlo byť aj do 20 000 ľudí – demonštruje na námestí so slovenskými zástavami za návrh uzákonenia slovenčiny ako jediného štátneho jazyka na území Slovenska. Neuveriteľné, čo? Takto sa nám to naše Slovensko zmenilo na nepoznanie k horšiemu za rovných 35 rokov, takto neuveriteľne sme sa postupne zhovadili, prepáčte za výraz, za taký krátky čas. Viete si to dnes niekto vôbec predstaviť, keď v nenávistnom globalistickom dave slniečkárov pred Úradom vlády vejú freneticky všetky možné cudzie vlajky- americká, únijná a ukrajinská? Čo sa to s nami nešťastníkmi porobilo? Rozum sme za tie tri dekády načisto potratili, že sa necháme takto domagoriť a už sa na seba ani nepodobáme?
Ale vrátim sa k tomu pamätnému piatemu októbru 1990. V tom dave sa nedalo pohybovať, tak bol hustý, a ťahal sa dolu popri dome obuvi smerom k námestiu SNP. Pár krokov odo mňa postával nejaký zahraničný televízny štáb s kamerou, snímajúci balkón Národnej rady a ľudí okolo. Počul som cudziu reč, tak som sa štábu zo zvedavosti opýtal po anglicky odkiaľ sú a čo vravia na tú demonštráciu. Redaktorka s mikrofónom: „My sme Fínska televízia. Vy ste Slovák? Povedzte nám vy čo sa to tu teraz deje….“ Kameraman obrátil televíznu kameru na mňa a redaktorka mi strčila mikrofón pred ústa. Vravím do fínskej televízie: „Tu sa nedeje nič mimoriadne, akurát sa Slováci dožadujú, celkom logicky a oprávnene, aby parlament Slovenskej republiky schválil zákon o štátnom jazyku, ktorým má byť slovenčina, čo je správne, nie?“ Redaktorka na to „Lenže u vás predsa žijú aj národnostné menšiny, napríklad veľmi početná maďarská…. aj oni by museli povinne používať v úradnom styku slovenský jazyk?“ Ja jej na to „A zdá sa vám to čudné? My nie sme Kanada. A okrem toho, pozdĺž celého západného pobrežia Fínska, od samého vrchu za polárnym kruhom až po spodok, žije po švédsky hovoriaca menšina, ale beda ak im z nevedomosti poviete, že sú to Švédi. Okamžite sa dôrazne ohradia, presne ako nedávno vaša ministerka kultúry tu v Bratislave na medzinárodnej konferencii, keď prítomných v sále upozornila pozor, my nie sme Švédi, my sme po švédsky hovoriaci Fíni a samozrejme všetci dokonale ovládame a používame fínčinu. Pritom táto naša maďarská menšina na Slovensku má národnostné školy s vyučovacím jazykom maďarským, kde sa slovenčina vyučuje nezmyselne ako cudzí jazyk….. Máte to vy u vás doma takto vo Fínsku?“ A mal som televízny štáb z Helsínk na Hurbanovom námestí komplet informačne vybavený s tým, že my chceme presne to, čo je aj u nich doma vo Fínsku. Nič viac. Musíš niečo vedieť aj o svete, ak chceš brániť svoj národ. Vzápätí po rozhovore sa vrhli ku mne ustarostení okolostojaci: „Pane, kto to bol a čo ste im preboha povedali? Nenadávali ste na Slovákov?“ Hovorím „Nemajte strach, práve naopak, obránil som nás aj s celým zákonom o štátnom jazyku.“ Ľuďom sa uľavilo a poďakovali.
Mimochodom, viete prečo tam vtedy prišla práve fínska televízia? Stavím sa, že ju na nás nahuckala SMK a Miklóš Duray (Ugrofíni), tak sa to totiž vtedy robilo, a tak sa to vlastne robí až dodnes. Nič nové pod slovenským slnkom. Posielajú sa na nás zahraničné médiá….
Na otázku „Kde ste boli pán Zoldy doteraz“ budem pokračovať s podrobnosťami aj v zajtrajšom článku.
Váš angličtinár Michal Zoldy (po prapredkoch čiastočne maďarského pôvodu, ale so slovenským srdcom)
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.