O tom, ako je dôležitejšie vidieť do vnútra to, čo navonok nevidieť…

O tom, ako je dôležitejšie vidieť do vnútra to, čo navonok nevidieť…

O tom, ako je dôležitejšie vidieť do vnútra to, čo navonok nevidieť… 620 330 Laco Kopál

BUDHA mal pravdu. Akurát, že ju nedopovedal do konca

1.časť : Zápas o JERICHO..

Predom ruku na srdce, MY, tu na Slovensku, máme po skúsenostiach z rokov temna dosť rozumu na to, aby sme po to nesporné „múdro“ od Budhu nemuseli chodiť tak ďaleko, do Indie. Lebo reč je o jeho výroku, podľa ktorého koreňom ZLA je nedostatok poznania“.

Teda, súdiac tak podľa pohľadu na „piatkové“ ulice plné ulice hlučných a po pomste volajúcich bytostí, ako inak, totálne nepoznajúcich, kde je „sever“. Neinformovaných. Len s tým rozdielom, že u jedných je tomu tak úmyselne a u druhých z nedbanlivosti. Teda rovnako ako pri páchaní trestných činov a priestupkov.

PRETO aj tu treba ísť ďalej, hlbšie, ku koreňu veci, už existujúceho ZLA. Nespoliehať sa trestuhodne len na jeho výstupné parametre, na jeho viditeľné dôsledky. Lebo treba ísť po jeho príčinách. Dnes už z existenčných dôvodov.

PRETO nám treba začať odhaľovaním dôvodov prázdnoty nádob, čo nosí na krku tá prevažujúca masa adolescentného krovia, čo dnes nemá ani len trochu chochmesu, aby z nich vytresklo niečo vlastné, čo by dávalo zmysel. O nich samých. O ich skutočných dôvodoch, prečo prišli na ulicu. Po skutočných príčinách prebratých dlhohrajúcich, „mantier“, kĺzajúcich sa po povrchu problému. U tej slušnejšej časti o prázdnych heslách a u tej hulvátskejšej, o praktizovaní metód vykonávania duševnej hygieny priamo na ulici.

Lebo ryčať a prevolávať na verejnosti protivládne heslá alebo inak navonok demonštrovať na spôsob vycvičenej opice limitovanú rozumovú a morálnu výbavu predvádzajúcich sa „figurantov“ – to nie je to isté, ako legitímne uplatňovať právo na slobodu slova a prejavu. Lebo právo na slobodné prejavenie NÁZORU môže morálne legitímne uplatniť len ten, kto ho má. Z vlastnej hlavy.

V opačnom prípade, ktorého sme svedkami, je to len jalové trúbenie zo strany tohto dobre ovládaného „užitočného pouličného nástroja“ – tými spredu (na javisku) a tými zozadu (spoza opony), čo zvolávajú do zbroja. Aby „Jericho padlo..“ V slepej viere, že tie „Jerichove trúby“ na Slovensku čoraz hlasnejším a čoraz častejším bučaním preboria tentokrát vládne múry. Aby sa cesta do zasľúbenej zeme otvorila ..

Ďalej v tejto paralele netreba ísť hlbšie do biblických dejín. Uvádzať, kto útočil a kto sa bránil. Ten, kto vie, toho netreba postrčiť a kto nevie, ten to má možnosť spoznať..

I.

Že mal BUDHA pravdu platí, akurát, že ju nedopovedal. A práve o to koncové súcno dnes ide

Vráťme sa tým k podstate témy.

Ku koreňom dnešného zla, k chýbajúcemu poznaniu nepoznaného. S potrebnou pridanou hodnotou – dnes už z bytostných dôvodov – že  na zlo, ako koncový stav veci, udalosti či javu, ktorý sa vymyká limitom, určeným právom a morálkou – už dávno nestačí iba ukázať prstom.

Preto sa nám treba tak naliehavo ako nikdy vrátiť k výroku pána „prebudeného“, ktorý to vo svojej nespornej múdrosti celkom nedopovedal. Na slovenské pomery zostal ním iba na pol ceste. Nevedno síce prečo, nič to však nemení na tom, že ten výrok pri všetkej úcte k jeho múdrosti má, musí správne znieť :  „Koreňom ZLA je nedostatok poznania jeho PRÍČIN“.

Lebo príčina je kľúč k poznaniu zla vo výsledku, v dôsledku. A dôsledok, to je už len jeho viditeľná strecha navonok. A Achillova päta Slovenska je v tom, že sa dnes už len trestuhodne, len na plytko konštatuje, registruje a toleruje. Ba dnes sa už voči nemu iba bráni.

Majúc na mysli ZLÁ vo všetkých formách a prejavoch, ktoré majú spoločného menovateľa – ešte dovčera plošne neprekročiteľné hranice všetkého druhu a na všetkých úrovniach verejného života, ba už i v súkromí. Hranice, ktoré sa dnes už za pochodu bezprecedentne totálne strácajú priamo pred našimi očami.

A nie náhodou. A už nie iba na ulici. Aj keď ulica bola a je zákerne, špinavo a premyslene cieľa-vedomý spúšťač a „udržovač“ ohňa protivládneho odporu.  Počítajúc s tým, že má zo všetkých foriem zla ten najtrieštivejší a najdevastačnejší účinok, s dôsledkami  :

  • na likvidáciu hraníc ľudského správania sa, na postupujúcu anarchiu a nihilizáciu úcty k starším a dobovým autoritám, na podnecovanie protivládnych aktivít na báze nabaľujúcej sa snehovej gule, ako východiskový zdroj nákazy, ktorý má podporiť viac-spektrálne šírenie protivládnych nálad a uvoľňovanie spodných ľudských pudov. A mravov vôbec..

Lebo práve prehlbovanie zla uvedeným spôsobom približuje vrátenie vecí do pôvodného stavu, akého sme boli svedkami v rokoch 2020 -6/2024. Vediac zároveň, že s týmto „svinským jedlom“ rastie chuť ďalším a ďalším odvážlivcom v rade, v roli klasických užitočných hlupákov,  posmeľovaných, vyzdvihovaných a povyšujúcich ich na dobových hrdinov progresívnou „mediálnou pliagou“.

Akurát, že dnes zostáva v „utajení“ tá najdôležitejšia vec.

Že dnešná ulica je len spomínaný dôsledok. Že je len výsledkom už existujúceho, účelovo podnecovaného a vedeného „vojnového stavu“, ktorý prechádza na ulici z doposiaľ navonok sa javiaceho latentného stavu – do nového formátu. Už neskrývaného, otvoreného zápasu proti vládnej moci spôsobom prejavu na oboch stranách – ktorí by už mal desiť.

Na strane útočiacej strany – z počinov, v prenesenom význame z dobových „morálnych vojnových zločinov s trestnoprávnym presahom““ (ďalej len „vojnový zločin“, „vojnový zločinec“), neprípustne, dlhodobo tolerovaných. Počinov, ktoré zostali v prvom aj v poslednom rade trestuhodne mimo pozornosť tých najkompetentnejších – príslušných orgánov trestného konania, od policajných vyšetrovateľov počnúc, cez prokuratúru až po súdnu moc.

Lebo dnes, bez akéhokoľvek preháňania sú primárne práve tieto orgány zodpovedné za „vojnu“, ktorá sa TU dnes vedie už v „prekypenom“ stave. Nehovoriac o tom, že u tých zodpovedných orgánov nielen skrz ich pasivitu, ale navyše ešte prilievaním oleja do ohňa v dôsledku tzv. rozviazania rúk..

A na druhej strane, tej mlčiacej, z neodpustiteľného prehliadania existujúceho potápajúceho sa Titaniku tými z tých spodných palúb a podpalubia. Presne v duchu tej, tak pravdivo a úderne formulovanej  Einsteinovej, tentokrát „morálnej konštanty“, podľa ktorej  „nebezpečenstvom pre tento svet nie sú len ľudia, ktorí páchajú zlo, ale aj tí, čo sedia doma a dovolia im toto zlo páchať“. Ozaj niet čo dodať. Stačí sa len pozrieť. Von oknom, na TV-obrazovku, ale najmä do seba..

LEBO TO, čoho sme svedkami dnes,  to všetko sú veci udalosti a javy, ktoré nespadli dnes z neba. Nedošlo k nim ani samospádom a hlavne nie samovoľne. Lebo korene, presnejšie tie príčiny – stoja za dnešnou vojnou. Príčiny, ktoré ide v slede času pomenovať adresne. Personálne. Trestuhodne ponechané – v beztrestnom stave..

Lebo sú to práve oni, ktoré stoja za postupne, demonštračne narastajúcim – mobilizačným, demoralizujúcim a demolačným charakterom a účinkom dnešných „vojnových“ aktivít, bez toho, aby sa im zahradila cesta. Aktivít, účelovo nimi fúkajúc do pahreby ohňa, aby nevyhasol v ľuďoch v jeho spodných pudoch. Prihadzujúc Šimečkom a jeho druhmi z mariášu každým dňom a dnes už hádam aj každou nocou avizované polená pod nohy vládnej koalície.

Aby bolo len a len horšie. Lebo len vtedy bude lepšie. Presnejšie bližšie k novým voľbám. Ešte presnejšie k veslu moci. Lebo čas beží a s ňou rastie aj netrpezlivosť tých, ktorí to celé v mediálnom a v mimovládnom prostredí financujú..

Vo výsledku, ktorý žneme všade, kde sa pozrieme. Školami dnes počnúc aj končiac zároveň. Akurát, že už bohužiaľ nielen na verbálnej úrovni..

A najšpinavšie na tom všetko je, že oni vedia, akú nebezpečnú hru hrajú, a predsa to robia..

LEBO, ako každému súdnemu človeku muselo byť jasné, že bolo len a len otázkou času, kedy to extrémne podnecovanie spodných pudov ľudí v pribúdajúcom rozsahu a frekvencii na ulici i na TV-obrazovkách zle skončí. A evidentne im k pochopeniu tejto „logiky“ Handlová nestačila..

A po FUNUSE je už nielen neakceptovateľným, ale aj nehanebným pokrytectvom plakať nad rozliatym mliekom..

BUDHA mal pravdu. Akurát, že ju nedopovedal do konca

2.časť : Zápas o prežitie starého Ríma

II.

V kontexte predchádzajúceho textu treba mať na zreteli, že dnešnú, reálnu, už verejne vyhlásenú vojnu, zákerne vedenú všetkými dostupnými prostriedkami už začal – z mravného hľadiska, v dnešnom ponímaní – exemplárny vojnový zločinec, Matovič, ktorý v samej koži Goebbelsovho pohrobka bezuzdne narušil všetko, na čom stojí štát a občania v ňom. Právo a morálku a dôveru v ne spôsobom ako vystrihnutým z psychiatrických pracovísk.

Opakujúc tie samé mantry o mafii, zneužijúc moc na osobné avantúry, už ďaleko presahujúce právom dovolené možnosti, obrátiac na ruby všetko, preformátujúc pritom vedomie ľudí a ich vnímanie vecí z vonka natoľko, že sa zlo stalo NORMÁLNOU súčasťou nášho života, v ktorej sme sa naučili chodiť a žiť. S vydareným úmyslom tohto hrobára morálky na Slovensku – prijať takto na ruby nastavený hodnotový systém bytia a žitia za svoj.

Tragédia je v tom, že beztrestne. A bez odporu väčšiny..

A bol to práve on, kto otvoril stavidlá dovtedy nepredstaviteľnému zlu, dvere do domu ešte väčším, učenlivejším  „ľudským sviniam“ ako on sám. Tým, ktorí v personifikovanej podobe, prostredníctvom osoby Fica, zasievajú v ľuďoch nenávisť, o akej sa nám ani nesnívalo. Tým, ktoré vnášajú do spoločnosti špinu najhrubšieho zrna. Tým ,ktoré vrážajú KLIN medzi ľudí v snahe rozbiť spoločnosť na súčiastky, ktoré ide ľahšie pozliepať do novej podoby bytia a žitia..

A tieto nosné PRÍČINY ďalšieho prehlbovania zla sú kľúčom aj žalobou na výsledok, v podobe búrania HRANÍC, ako ich systematicky, postupne likviduje novo nastupujúca progresívna a liberálna črieda vo všetkom, čo ide zničiť v podobe, akú sme poznali.

Je pritom osobitnou, smutnou kapitolou, spôsobovanou či už z úmyslu alebo z nevedomosti, že rozvracať jednotu koalície paradoxne napomáhajú aj niektorí jedinci z vládneho tábora. Tí, ktorí na rozdiel od tých zvonka v roli životu nebezpečných PODPAĽAČOV – kalia vodu zvnútra, v roli nepredvídateľných VYDIERAČOV..

III.

U tých prvých, v roli nekalých podpaľačov protivládneho odporu je dostatočne známe, že tejto úlohy sa od počiatku chytili vlajkové lode progresívnej a liberálnej ideológie zo SME, Denníka N – a  poturčení mimovládni prisluhovači, ktorí unisono, systematicky znevažovali a znevažujú ľudí s iným názorom, ktorí programovo zneucťujú národné cítenie Slovákov, ktorí už bez škrupúľ, verejne volajú po „Majdane“, po organizovanom protivládnom vystúpení – s úmyslom búrať a likvidovať všetko domáce, tradičné, rodové.

KTORÍ na tento účel už stratili zábrany všetkého druhu, keď bezcharakterne, bez úcty ku Slovákom, ku kultúre slova, k morálke, k elementárnej mediálnej etike už primitívne znevažujú  nielen všetko, čo im príde do cesty, ale už aj samých seba.

Nuž, a tu už nejde zostať ticho. Tu sa už žiada verejne vyzvať túto odnož kultúry, celý ten spolitizovaný kultúrny ansábel, aby vyšli z ulity, uzavretí doposiaľ v iluzórnom divadelnom a filmovom svete, kde sa len prevteľujú do iných postáv, kde nie sú nikdy samí sebou..

Aby odrezaní od reality, reálne žitého sveta zišli zhora na pevnú zem a vyšli tak z matrixu, zo sveta mixovaného Čengel-Solčanskou, manipulujúceho a kriviaceho realitu takými ako je Arpád Šoltész a im podobní. Ruka v ruke, na obraz scény svojich zahraničných „investorov“..

Lebo tu už ide o deviatný, narušený spôsob decimovania hodnôt najvyššieho rangu – práva a morálky. Lebo PRÁVO a jeho vykonávanie dnes berú do rúk na ulici nabudení kati z ľudu, povzbudení práve nečinnosťou orgánov trestného konania a na to určených ostatných štátnych orgánov. Lebo sa už „minula“ schopnosť používať vlastný rozum..

Lebo pre červenú tlač a politické mimovládky je MORÁLKA už nepoznaný luxus. Lebo  účelová propaganda valcuje ulicu. Lebo pre ňu je už schopnosť vypočuť iný názor nepoznaný dar od Boha.

A tu to ešte nekončí.  

Je tu ešte nová kasta, ktorá sa chce za každú cenu zapísať do dejín. Študenti. Ako ten z bilingválneho gymnázia v BA, Emil  Hodál. LEBO pamätáte si ešte..? Na počiatku to bol prvý, bojovo naladený „študentský prvolezec“, ktorý svojho času vyhlásil :

Tak Čaputová vyhrala a prvé, čo spraví je, že zatočí s opicami a antisemitmi, ako ste vy. Členov tejto skupiny máme označených a budete prví, ktorých budeme strieľať. Nech žije EÚ! Nech žije Zuzana! Nech skape slovenská štátnosť a samostatnosť!!”..

A čo na to príslušné orgány..?

Urobili, čo mohli, presnejšie čo mali urobiť vtedy, keď sa lámal chlieb, keď ešte išlo dnešnú „smrtiacu lavínu“ zastaviť..? Lebo v ich postavení museli vedieť už vtedy, že tú prevenciu nešlo robiť dobrým slovom, ale len a len prevenciou sankciou..

Či ešte stále nikomu nedošlo, že to nebol výkrik osamelého vlka..? Že to malo následné reťazenie – len s iným obsadením, s inou rétorikou, len inými slovami, a už aj krvavými skutkami..

A to „študentské reťazenie“ pokračovalo ďalej zo strany ďalšieho študentského eléva Janigu z Právnickej fakulty UK, ktorý si kopol hneď rovno do najväčšej autority na fakulte, mimochodom nielen akademickej, ale aj profesijnej, do samotného dekana.

LEBO toto je už vzorec doby, v ktorej je stupňujúci sa dešpekt voči autoritám – príkladná cesta, ako povaliť naraz hodnotovú minulosť a zároveň aj dnešnú vládnu prítomnosť..

Rovnaká cesta, na ktorú sa pustil aj ďalší progresívny učeník, „včerajší“ extravagantný exhibicionista, ktorý sa chcel primárne dostať do svetiel reflektorov. Lebo, v opačnom prípade by to urobil „logicky“, na Studenkovú, ktorá, čoby stará, mladou – ešte aj „názormi“ chcela byť..

A mimochodom, už dnes je pri tomto exhibicionistovi známe, že nejde o žiadnu „tabula rasa“. Vediac dnes, že on sa už môže „popýšiť“ aj slušnou nežiadúcou výbavou. Ale o tom, potom.. 

IV.

A pokračovať ide ďalej. Akurát, že v roli škodnej sa už ocitli nepochopiteľne aj domáci patrioti.

Lebo “trestný“ bol už samotný spôsob (verejného) domáhania sa požiadaviek Huliaka a spol., bez ohľadu, či boli ich požiadavky oprávnené alebo nie, rozvracajúc tým stabilitu vládneho trojzáprahu. A ten spôsob nejde vnímať ako prijateľný počin, krytý dobrým úmyslom, ale v kontexte existujúceho „vojnového stavu“, prispievajúci k jeho ďalšej eskalácií. Rovnako, ako je to dostatočne známe z histórie, že práve dobrým úmyslom bola v dejinách dláždená cesta do pekla. Cesta, za ktorú sa neskôr veľmi draho platilo..

A ešte horšie dôsledky, už s demolačnými účinkami na fungovanie vládnej koalície má pôsobenie regulárnej záškodníckej „paradesantnej brigády“, pôsobiacej priamo v jej tyle ako spoločníci z Hlasu „s ručením pri hlasovaní obmedzeným“, fungujúci pod obchodným vedením „Migaľ & comp.“..

Na čele s týmto politickým špekulantom, majúcim za chrbtom skupinku neukotvených  poslancov, ktorí si zamenili ľahtikárske vydieranie vlády za nepremyslený zápas za očistenie pomerov v koalícií. Nevidiac pritom – skrz pár suchých stromov brániacich výhľadu na lepšie časy – dobrý úmysel vládnej koalície vyčistiť už nadobro zasvinený chliev.

A to už suma sumárum vyžaduje prestať len s monitorovaním viditeľného terénu, ale začať pracovať na „koreňovej sústave“ pod ním. Na odstraňovaní príčin existujúceho stavu ohrozenia štátu a jeho príčinných súvislostí. A na ich báze určiť, tak po „františkánsky“, čo najskôr zmeniť tie veci, ktoré ešte zmeniť ide. Pokiaľ je ešte čas. Lebo nám už sakramentsky horí pod nohami. A nie náhodne, ale z moci, ktorú už nevie čítať iba slepý a hluchý..

LEBO tu už máme novodobo horiaci, ba už rozhorený staroveký Rím ako za cisára Nera. S podpaľačmi rovnakej sorty, s rovnakým devastačným zámerom, aj s rovnakým prvoplánovým úmyslom. Zmietnuť a spláchnuť všetko pôvodné, domáce, slovenské, v novom „provinčnom móde“..

A koľký to historický paradox, že dnes sú to práve „kresťania“, v zastúpení súčasného KDH, ktorí na rozdiel od vtedajších rímskych čias, sú naopak tými, ktorí sa dnes o to podpaľačstvo preukazne pričinili (v rámci spolufinancovania protestov) a naďalej pričiňujú (v rámci demonštratívneho odvolávania vlády) rukou spoločnou a nerozdielnou s dnešnými „Nerovými pohrobkami“..

A tým prevzali na seba aj spoločnú zodpovednosť za bezprecedentné rozdeľovanie ľudí na Slovensku na 2 kategórie. A ruka v ruke – v príčinnej súvislosti spoločného organizovania protivládnych protestov  – tým  prevzali na seba aj nepriamu spoluzodpovednosť za to, čo sa stalo v Handlovej. Lebo ten šialenec, ako je verejne známe, sa eskaloval práve účasťou na pouličných protestoch , v spoločnosti demonštrantov, zúčastnených na nich skrz rovnaký motív ako mal strelec..

A to je tragédia, ktorá sa už bytostne týka dnešných, svojprávnych plebejcov. Pre prežitie. Aby sme zostali. Lebo si len stačí spomenúť, že aj „včera“ sme neverili tomu, čo môže v budúcnosti prísť. Aby sme toho už dnes boli aktuálnymi svedkami. A opäť raz aj s krvavými dôsledkami. A opäť raz po funuse..

Laco Kopál



Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.