Posúdenie Lavrovovho koncoročného rozhovoru s agentúrou TASS

Možný koniec ukrajinského konfliktu niekedy neskôr v tomto roku a politická dohoda, ktorá ho bude sprevádzať, budú hrať najväčšiu úlohu pri určovaní strategickej dynamiky novej studenej vojny v nadchádzajúcej budúcnosti.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov poskytol koncoročný rozhovor agentúre TASS, kde sa dotkol najdôležitejších udalostí z minulého roka, ktoré pravdepodobne ovplyvnia udalosti v roku 2025. Od začiatku odmietal Trumpove plány na zmrazenie konfliktu. oddialiť členstvo Ukrajiny v NATO a nasadiť tam západných mierových síl a všetkým pripomenul podmienky, ktoré Putin vyhlásil na ukončenie špeciálnej operácie. Rusko tiež vyžaduje právne záväzné dohody, ktoré riešia koreň konfliktu.

Lavrov vyjadril skepticizmus, že za Trumpa dôjde k akémukoľvek zlepšeniu v bilaterálnych vzťahoch, pretože bude musieť „plávať proti prúdu“, ako to vyjadril v zmysle, že bude musieť prekonať konsenzus oboch strán o zadržaní Ruska cez Ukrajinu. K tejto téme je rovnako skeptický voči Zelenskému nedávnemu priznaniu , že Ukrajina nie je schopná dobyť späť svoje stratené územia, pričom poukazuje na pokračujúce začleňovanie tohto cieľa do kyjevského „Plánu víťazstva“ ako dôkaz, že jeho slová sa nepretavili do činov.

Lavrov sa tiež opýtal na politiku Západu organizovať farebné revolúcie, najmä v Gruzínsku. Reagoval tým, že odsúdil falošnú dilemu, do ktorej postavili túto krajinu, pričom je buď považovaná za stranu so Západom, alebo proti nemu. Opätovne tiež potvrdil, že Rusko je odhodlané normalizovať vzťahy s Gruzínskom do tej miery, do akej je Tbilisi pripravené. Pozorovatelia by mali sledovať túto diplomatickú cestu, pretože by mohla mať ďalekosiahle dôsledky, ak by sa dosiahol nejaký pokrok.

Po niekoľkých slovách o Sýrii Lavrov zhodnotil, že americké sankcie zohrali jednu z najdôležitejších úloh v jej nedávnej zmene režimu tým, že po rozhodujúcom protiteroristickom víťazstve Ruska pripravili Asadovu vládu o prostriedky na zlepšenie životov ľudí, čím ich hlboko sklamali. Kritizoval tiež Assadovu neschopnosť nadviazať konštruktívny dialóg so svojimi politickými oponentmi a susedmi, pričom druhý sa týkal Turecka, a to aj napriek podpore, ktorú Rusko v tomto smere poskytlo.

Lavrov potom využil príležitosť vyjadriť sa k ďalším udalostiam v regióne a podelil sa o svoj názor, že nevyriešený izraelsko-palestínsky konflikt je zodpovedný za „oblúk násilia“, ktorý sa za posledný rok šíril po celej západnej Ázii od Libanonu po Jemen. Vyjadril tiež vážne znepokojenie nad iránsko-izraelskou konfrontáciou a opäť ponúkol ruské diplomatické služby ako sprostredkovateľa medzi nimi. Na konci rozhovoru povedal pár slov o Ázii a Tichomorí po tom, čo sa ho spýtali na tento región.

Zdôraznil právo Ruska rozvíjať vzťahy so Severnou Kóreou a varoval pred tým, ako USA replikujú svoj ukrajinský model zástupného zadržiavania proti Číne cez Taiwan. Podľa neho sa to realizuje ako súčasť protičínskej politiky USA, ale hrozí tým destabilizácia ázijsko-tichomorskej oblasti, rovnako ako bola destabilizovaná Európa za posledné tri roky. Lavrov tiež vylúčil uznanie Taiwanu a zopakoval pevnú podporu Ruska územnej celistvosti Číny.

Celkovo v jeho rozhovore nebolo nič nové, ale odviedol slušnú prácu pri zhodnotení najdôležitejších udalostí z minulého roka, ktoré pravdepodobne ovplyvnia udalosti v roku 2025. Ukrajinský konflikt je zjavne najdôležitejšou globálnou témou, po ktorej nasleduje Západoázijské vojny, ktoré sa teraz končia (vrátane tej v Sýrii) a blížiaci sa „Pivot (späť) do Ázie“ zo strany USA, aby viac svalnato ovládli Čínu. Rusko nestráca zo zreteľa ani dianie v „blízkom zahraničí“, najmä na južnom Kaukaze.

Vychádzajúc z poznatkov, ktoré zdieľal, Rusko zostáva odhodlané dosiahnuť svoje maximálne ciele v ukrajinskom konflikte, hoci nemožno vylúčiť, že z pragmatizmu možno urobiť nejaké vzájomné kompromisy ako alternatívu k najhoršiemu scenáru Kubánca. – ako brinksmanship kríza. Z Trumpovho tímu stále nie je jasné, ako presne si predstavujú ukončenie konfliktu, takže sa uvidí, či skutočne „eskaluje až deeskaluje“, ako tvrdia správy, alebo či je to len bluf.

V každom prípade im chcel Lavrov signalizovať, že Rusko neurobí žiadne ústupky vo svojich kľúčových záujmoch na Ukrajine, najmä pokiaľ ide o obnovenie neutrálneho štatútu tejto krajiny. Pokiaľ ide o západnú Áziu, Rusko stále zostáva diplomatickou veľmocou, s ktorou treba počítať, zatiaľ čo je stále vojenskou mocnosťou, ku ktorej v ázijsko-tichomorskom regióne USA a ich regionálni spojenci pristupujú rovnako. Nájazdy, ktoré by mohla urobiť neskôr v tomto roku v rámci normalizácie vzťahov s Gruzínskom, tiež ukazujú, že nie je úplne v úzadí na svojom dvore, ako niektorí tvrdili.

Možný koniec ukrajinského konfliktu niekedy neskôr v tomto roku a politická dohoda, ktorá ho bude sprevádzať, budú hrať najväčšiu úlohu pri určovaní strategickej dynamiky novej studenej vojny v nadchádzajúcej budúcnosti. Splnenie maximálnych cieľov Ruska alebo aspoň väčšiny z nich mu umožní efektívnejšie „mnohonásobné zosúladenie“ medzi Čínou, Indiou a „Umou“ (medzinárodnou moslimskou komunitou), pričom neschopnosť dosiahnuť to by riskovala, že časom viac závislý od Číny.

Každý z týchto výsledkov by ovplyvnil „Pivot (späť) do Ázie USA, pričom prvý by pripravil cestu pre čiastočné energetické zblíženie medzi Ruskom a EÚ pod americkým dohľadom, ktoré by ešte viac odvrátilo spomínaný scenár závislosti, čím by sa znížil prístup k ruským zdrojom. Čo sa týka druhého, Čína by pravdepodobne získala viac zdrojov za výhodné základné ceny, s ktorými by Rusko mohlo súhlasiť zo zúfalstva, čím by preplnilo svoju dráhu superveľmocí na strategické náklady USA.

Je preto nevyhnutné, aby USA vážne uvažovali o tom, že by Rusku umožnili splniť aspoň väčšinu svojich maximálnych cieľov, aby vytvorili podmienky, v ktorých nebude tak ťažké súhlasiť s akýmikoľvek dohodami, ktoré Čína ponúka, kvôli nedostatku alternatív uprostred rastúceho tlaku Západu. Na tento účel by Trump urobil dobre, keby v prvý deň v úrade alebo krátko po ňom vypovedal bilaterálnu bezpečnostnú dohodu medzi USA a Ukrajinou ako opatrenie na budovanie dôvery, čo by uľahčilo rokovania s Ruskom.

Za žiadnych okolností nesmie Putina ponižovať ani ho stavať do situácie, v ktorej má pocit, že je chrbtom opretý o stenu, a teda nemá čo stratiť tým, že „eskaluje k deeskalácii“. To by bol recept na katastrofu, pretože by to mohlo postaviť neustále sa zhoršujúcu rusko-americkú bezpečnostnú dilemu na cestu, odkiaľ niet návratu, ak sa Putin rozhodne pokračovať v stúpaní po eskalačnom rebríčku. Dúfajme, že Trumpov tím správne interpretuje Lavrovove signály z jeho koncoročného rozhovoru s TASS a radí mu, aby uzavrel slušnú dohodu.

Andrew Korybko