POSTVIANOČNÉ POSOLSTVO ľuďom dobrej vôle

• prednostne tým, ktorý vzali na svoje plecia kríž služobníkov štátu

Sviatky skončili, a s nimi aj čas pobrať sa ďalej. A nečakať s rukami na lone „na spasenie“. Lebo TEN, ktorý sa práve narodil a prišiel medzi nás, nám ukázal na osobnom príklade ako máme žiť. Ale zároveň nám dal slobodnú vôľu ako to robiť. S duchovným poslaním v skúške svetského času. Aby sme to robili poctivo, s rovnou chrbtovou kosťou a bez zradných skratiek v živote.

Aby sme vedeli lepšie a rýchlejšie čítať dejiny nášho dnešného sveta. A ako cez ne lepšie pochopiť problémy dneška skrz minulosť. Ako nájsť riešenie, ako sa vysporiadať so zdedenou károu nerestí, ktorá (cieľa)vedome ničí našu „kultúru bytia a žitia“. Zvnútra i z vonka..   

A najmä s uvedomením si, ako je to pri poznaní dnešných jedinečných „historických reálií“ možné, a už aj existenčne potrebné. Dnes rovnako, ako tomu bolo vždy na vážnych križovatkách doby. Na Slovensku, s dnešnou úlohou :

–  dovnútra to dať na Svätopluka – všetky tri vládne prúty zviazať do jedného, svorného zväzku. – A navonok, s potrebou ísť ešte hlbšie do histórie, do antiky, aby sme si s tou károu poradili po vzore a na spôsob tých, ktorí tu boli pred nami, ktorí boli postavení pred problémy, v princípe rovnaké, akým čelíme my dnes.

I.

V prvom rade to znamená mať jasno v tom, kto dnes predstavuje pre „domajších Trójanov“ najväčšie nebezpečenstvo. Kto je dnes tým symbolickým Achillesom, ktorý nemá úctu k (tradičnému) životu. A predovšetkým poznanie, kde je jeho jediné miesto, ktoré ho môže „smrteľne“ zraniť..

V domácej, slovenskej „krajinskej Tróji“, na rozdiel od tej Homérovej, sú tie „päty“ hneď 2.

Aj keď tu doma by bolo treba presnejšie povedať, že sú to „pupočné šnúry“. Ešte presnejšie „kanalizačné rúry“, fungujúce ako „vnútrožilová infúzia“, ktorými prúdi do tela „Trójanov“ jedovatá kvapalina, ktorá „nezabíja“ na počkanie, ale postupne, plazivo, na spôsob starej známej goebbelsovskej axiomy : „100xopakovaná lož sa stáva pravdou“. A dnes už do miery, ktorá preliezla do útrob orgánov, ktoré inokedy vyživujú jeho vitálne funkcie.

PRETO je dnes tak potrebný a pre ozdravenie tela už len chirurgický zákrok.  Prestrihnúť novodobému Achillesovi, tentokrát pupočnú šnúru, vedúcu zo STVR do väčšiny cenzových domácnosti na Slovensku, a tým zlikvidovať hlavnú „kanalizačnú rúru“, ktorá je pod „správou a údržbou“ štátu, a ktorou, žiaľ ešte aj po roku, naďalej prúdi toxikovaná informačná  zmes. Navonok síce s menej poznateľným, a menej „viditeľným uchom“, ale o to s väčšou starostlivosťou o jej podanie inovovanou metodikou, aby ju nebolo hneď cítiť po žlči..

LEBO, naschvál, všimnite si pozornejšie novú „technológiu“ presadzovania opozičnej agendy, pri ktorej :

• už nezvolávajú z obrazovky „veriacich“ na piatočkové večerné modlitby (vo farizejskom mene Kuciaka). Teda, aby sme boli presní, za zvrhnutie vtedajšej Ficovej vlády..
• už nezatvárajú na kľúč dvere obrazovky pred neprispôsobivými, pre názory ľudí nebezpečnými persónami non grata. Teda aby sme boli presní, ako, príkladne, pred J. Čarnogurským, len s iným, pluralitne vyjadreným názorom na príčiny vojny na UA..
• a dnes už ani nevyhadzujú šéfov spravodajstva za takéto „nekontrolované“ pestvá. Teda ako to urobili v prípade Vahrama Chuguryana za jeho „neodpustiteľný mediálny prečin“..

DNES sa to robí premyslenejším, sofistikovanejším spôsobom podávania každo-večerného menu z obrazoviek STVR na stôl náš každodenný

• prostredníctvom informácií, ktoré zaručene nespustia do chodu (ten vnímavý) centrálny systém človeka okamžite, hneď po prvom informačnom gongu, spôsobom, ako sme boli na to zvyknutý. Vtedy, keď sa súdnemu človeku zježili všetky chlpy na tele ako vlčiakovi uši..

Dnes sa jeho karcinogénny účinok“ – znepokojiť ľudí s vládnou politikou – robí  „filigránskejšie“. Dnes zákernejšie, falošnejšie, podprahovo. Pridaním viacerých (ešte včera neprípustných) ingrediencií. Teda presne naopak, ako sa to už v tejto „KRAJINE“ dnes zaužívalo. Na Orwela. Keď sa dnes, pre zmenu až „útlocitným spôsobom“ primiešavajú do verejného priestoru reakcie každého mudrlanta, ktorí majú jedno spoločné. A nie je to rovnaká „ritná dierka..“

Opravujem, DVE, spoločné vlastnosti, v jednom.

Mať iný názor. A už na všetko, čo prichádza od vládnej koalície. Od zle použitých interpunkčných znamienok v texte, cez sledovanie každého súkromného kroku ministra, trávenia jeho osobného voľna, až po každodenný spôsob riešenia nakopených neriešených problémov z čias – kde bolo VTEDY „bohom“ dovolené  VŠETKO, a kde nebolo „volom“ dovolené NIČ. Presnejšie „sviniam vnútri ľudských bytostí“ alebo s iným mediálnym prestrihom – tým, „čo by mali kvičať ako svine na  bitúnku..“ Ani si len cvrknúť vo verejnom priestore..

A tou druhou spoločnou vlastnosťou je súbežne využívaná, účelovo pestrá názorová štruktúra.

LEBO len rátajme spolu, odkiaľ tie názory pochádzajú. Od tých samých, ktorí si po ťažkej strate pamäti – dnes už každý sám osve – vyžaduje právo predniesť ho verejne. Názory, ktoré toto falošné médium (ktoré ho ešte včera odopieralo vtedajšej opozícií do tla) dnes tak rado, a tak  na široko a do hĺbky uplatňuje v mene znovuzrodenej názorovej plurality..

Majúc pritom na zreteli názory pochádzajúce v prvom rade z trojakého (straníckeho) súdka, ktorý to dáva už na hulváta. S jedným ďalším, „nekresťansky“ podrážajúcim nohy vládnej moci. A s jedným „politicko-analytickým“ segmentom, čo vyrástol na Slovensku početnejšie a rýchlejšie ako rastú huby po daždi. Ten, čo rozdáva nevyžiadané rozumy na všetky strany v samozvanej úlohe nezávislého arbitra.

A za neposledné, to sú tie informácie podávané „na mieru“ od českých spravodajcov, ktoré majú za úlohu ešte aj dôverčivých a neveriacich Tomášov „nezávisle“ presvedčiť o tom, kde je správny breh a kto na ňom „kope“ za lepšiu prítomnosť a krajšiu budúcnosť..

PRETO, vedenie štátu, ako nový zákon o STVR káže, je najvyšší čas skončiť s touto hrou na blbých a blbších. A na tento účel skončiť raz a navždy so všetkou tou nesvornosťou, a chytiť sa už konečne poriadnej lopaty. A začať robiť poriadok na hlavnom dvore. Od podlahy, lebo inak tú už špinu sem vietor bude  fúkať stále. A vieme všetci ako je dnes „veterno..“

 II.

A tá druhá pupočná šnúra, to je tá, ktorá vychádza z politických mimovládok, prepožičiavajúcich sa za misu šošovice cudzím záujmom. V ich prípade ide o otáľané rozhodnutie mať pod kontrolou prostriedky, ktoré do nich prúdia zo zahraničia, vediac pritom už zo skúseností z iných kútov sveta, že majú len jeden zahmlievaný, farebný účel a jeden protivládny cieľ..

Preto už treba nadobro prestať s fabulovaním a  falošným manipulovaním verejnosti o tom, ako je novo pripravovaný zákon o lobingu namierený voči všetkým tzv. neziskovým združeniam. A ako sa jeho prijatím berie sloboda vyjadrovania sa, ako sa likvidujú práva na ochranu záujmov združovania sa a pod.

Ba, pre zvýšenie „bojaschopnosti mužstva“, neváhajú už zapájať do hry o ich prežitie v zákryte aj nič netušiacich pešiakov. Hrajúc tak falošnou „administratívnou kartou“, povolávajúc si na tento účel na výpomoc aj neinformovaných a dôverčivých členov početných občianskych združení, osobitne pritom ich lojálnych zástupcov z vedenia. Účelovo pritom zahmlievajúc na verejnosti, že o nich, o ich šľachetné, verejnoprospešné aktivity tu ani zďaleka nejde.

PRETO je tak potrebné :.

1. Dať v prvom rade zbohom nakopenému politickému aktivizmu v STVR

Tomu, ktorý zostal naďalej skrytý za obrazovkou STVR, a od ktorého nemožno čakať, že razom zmení svoju zatajovanú svetonázorovú DNA. A už vôbec nie, že vyjde z ulity na spôsob dovčera „nezávislej“ redaktorky Cifrovej Ostrihoňovej, z ktorej sa z večera na ráno vykľul (úspešný) kandidát“ do eurovolieb. Za Progresívne Slovensko..

A v rámci tejto úlohy obnoviť v tomto „kurníku“ zatláčaného ducha, po ktorom márne volá duša každého človeka, vzhliadajúca sa k ozajstnej informačnej nezávislosti a vyváženej, zmysluplnej personálnej pluralite vo verejnej diskusii.

2. V druhom rade mať domáci prehľad o „finančnom hospodárení“ mimovládnych združení

S právom poznať zdroje, prichádzajúce na ich aktivity zo zahraničia, spôsobilými mať vplyv na (nezávislý) chod a (zvrchované) fungovanie štátu. Hovorí sa im vo svete rôzne, najčastejšie ako účelové nátlakové záujmové skupiny, v skratke „prezývané“ aj ako lobisti.

A to spôsobom a právnou formou ktorý je vo svete už známy a funkčne uplatňovaný v mnohých štátoch, vrátane takpovediac tých vykričaných demokratických. S prirodzenou požiadavkou na ochranu vnútroštátnych záujmov, akú na tento účel využíva už pomaly 100 rokov aj dnešná „prvá dáma“ západnej demokracie. Majúc na mysli spojené štáty, a v ich pôsobnosti prijatý zákon o zahraničných agentoch, FARA zákon.

Preto je nanajvýš správne a dnes už aj existenčne potrebné zaštítiť národné a štátno-právne záujmy Slovenska legislatívnou cestou, s poukazom na existujúce zahraničné skúsenosti  pochádzajúce dnes už z ekonomicky aj spoločensky rozvrátených štátov, ktoré toto právo a povinnosť zachovania zvrchovanej štátnej moci na svojom území na svoju škodu už preukazne zanedbali..

III.

Suma sumárum, silno parafrázujúc kus antickej histórie pochádzajúcej z iného dobového prostredia, avšak s rovnakým morálnym odkazom pre  dnešných súčasníkov a pre ich budúcich potomkov nech znie, aj keď s trochou nadčasového nadhľadu, éterom :

• aby po skončení vládneho mandátu dnešných služobníkov štátu mohla zostať po nich nepísaná tabula s pomyselným textom : „TU, v čase, keď sa lámal chlieb, stáli tí, ktorí sa správali ako predkovia a svetské i božie zákony kázali nám..“

A neopomenuteľne nemožno zabudnúť, aby sa nezopakovala história. Ani na poučenie z nej..

Majúc na mysli rovnakú hrozbu, na akú doplatili aj hrdinskí Gréci pri obrane svojich (rovnako) existenčných, domovských záujmov. Na najšpinavšiu ľudskú vlastnosť. Na ZRADU, aká sa udiala vtedy, v dávnoveku, pri Termopylách. Podraz, ktorý vzišiel z ich vlastných radov..

LEBO, nebyť ich zrady, vtedajší grécki vlastenci by boli bývali udržali dobyvateľa na uzde (priesmyk pred moci a územia chtivými Peržanmi). Lebo to boli práve „doboví Migaľovci“, ktorí vtedy a tam dotiahli zradu dokonca, aby sa tak pričinili o zvrat v tamojšom, hodnotovom boji o nezávislosť a zvrchovanosť svojich území. O porážku Grékov, brániacich svoju domovinu.

Aby sa tak evokovala zvláštna paralela so situáciou, akej sa stávame svedkami aj my dnes, so zreteľom na vtedajšie historické reálie, kedy sa vinou zradcov z vlastných radov zmocnili oslabených „koaličných gréckych miest“ cudzí dobyvatelia. Vtedy to boli Peržania..

Ale pýta sa aj poučenie druhé. Optimistickejšie.

Z rovnakého dobového súdka. S rovnakou vydarenou snahou nevzdať to, a dopracovať sa ku konečnému víťazstvu, akého sa dostalo smelým (vtedy gréckym) vlastencom aj po tejto porážke. Na konci svojho úsilia, pri Platajách..

So súčasným záverom :

ktorý dáva opodstatnenú vieru, že zradcovia podobnej fajty skončia ako len opovrhnutia hodný ľudský exces. A po tých smelých, úcty-vzdania hodných obrancoch domova zoslane (aj keď nepísaná) tabula cti, na ktorú už história právom nikdy nezabudne.

Po práve a po zásluhách, ktoré obom vzorkám charakterových postáv doby patria..

Laco Kopál