NEBUDE O ČOM PÍSAŤ…. NAOZAJ?

Blížia sa vytúžené vianočné sviatky, po nich takzvané „medzi sviatkami“, nasledované Silvestrom a Novým rokom a na záver Traja Králi. To znamená, čisto teoreticky, že nás čaká obdobie relatívneho pokoja a trávenia času a dobrého jedla okolo vianočného stromčeka. Bude sa zase po celom Slovensku z kostolov rozliehať Tichá noc svätá noc, na tvárach bohabojné mierové úsmevy, ulice miest prázdne ….. a budeme sa mať navzájom všetci zas na chvíľu radi. To je teória, prax môže byť ale trochu iná.

Môj mladý novinársky kolega Roman mi včera povedal, že sa teší na trochu relaxu a oddychu od písania, lebo asi ani nebude o čom dva týždne písať a čo komentovať. Z rozhnevaných politikov sa na pár dní stanú neškodní domáci baránkovia a anjelici, ktorí zasypú rodinu darčekmi lebo majú ich z čoho nakúpiť, tí čo na to majú vyrazia na veľkých SUV 4×4 s celou famíliou na hory v nádeji, že ich tam bude čakať aspoň umelý sneh, no a my ostatní plebejci v roli nevinných a bezmocných voličov budeme tiež vychutnávať atmosféru Vianoc, aj keď tých darčekov až toľko nebude. Ale o tie vlastne nám, skromným a hodnotovo založeným s trinástymi dôchodkami, ani tak nejde. Dokonca aj v liberálnych televíziách sa na stoloch zjaví vianočná ozdoba so sviečkami, hoci tam tých veriacich asi toľko nepracuje lebo inak by tam nemali toľko aktivistických slniečkárskych redaktorov. Ale dobre, nech zavládne pokoj. Som za.

Lenže ja mám takú predtuchu, že to zas až tak nudné a bez udalostí celkom nebude. Na Slovensku historicky ani nemôže byť, lebo zas sa kdesi, najlepšie na východe, zrazia na cestách v plnej rýchlosti a v šmyku najmenej dve autá, ideálne však tri a viac, lebo jeden, alebo najlepšie rovno dvaja šoféri budú mať v žilách okrem krvi aj prímes ostrého alkoholu. Niekto zas exemplárne zmláti svoju ženu a vyhodí ju z balkóna von, aby mali bulvárnici v Novom čase čo rozoberať a obohatiť to zvedavou fotodokumentáciou, ktosi postarší s pátričkami v rukách zaspí zbožne s horiacimi sviečkami pri posteli a podpáli nielen svoju kvalitnú klasickú starú spálňu z ťažkého orechového dreva ešte z roku 1950, ale aj celý seniorský byt na šiestom poschodí a dostane zadymených susedov aj s deckami a domácimi maznáčikmi z bytovky v šoku von na nočný mráz lebo tam nabehnú hasiči, štátni aj obecní, aby miesto činu zliali vodou. Komusi ďalšiemu zase odtrhne kus dlane s tromi prstami, poškodí oko a spáli vlasy na hlave podomácky vyrobená silvestrovská výbušnina, na centrálnych príjmoch budú lekári, ktorí ešte zostali zázračne v službe vyberať ľuďom z hrdla zaseknuté kaprie kosti a ratovať podráždené žlčníky, nejaká zdivená progresívna mládež sa na horskej chate spije do bezvedomia a bez známok života, aby posledný ako tak triezvy narýchlo volal RZP, na železničnom priecestí sa opäť kdesi v tramtárii, najpravdepodonejšie zas na tom nešťastnom východnom Slovensku, zrazí rýchlik s autom, ktoré tam v tej chvíli nemalo čo hľadať, no a v populárnych snobských a nekresťansky predražených Tatrách zas popadá zo štítov do roklín niekoľko poľských a českých amatérskych horolezcov, ktorí budú pokúšať osud ale k večeru sa nájdu na chirurgickom oddelení popradskej nemocnice, tiež ešte zázračne celkom neopustenej Visolajského lekármi a sestričkami, aby tam s obviazanou hlavou a sadrou na všetkých končatinách poskytli televíznym novinám rozhovor o svojom vianočnom dobrodružstve a o tom, že sa vlastne druhý raz narodili.

Dobre, tomuto sa asi nevyhneme, a to ešte nepočítam aj nejakú tú sympatickú lavínu, ktorá po Novom roku za trojdňového hustého sneženia spadne v Nízkych Tatrách tam, kde by ju nik nečakal, lebo tam nikdy predtým podľa pamätníkov nespadla. Nuž ale, toto my Roman nemusíme komentovať, lebo my sme politickí komentátori a my sa musíme sústrediť na to, čo nastane po sviatkoch keď celý ten politický cirkus začne odznova.

Aspoň, že nám všetkým zlepší náladu Oskarove nové inštrumentálne spracovanie našej štátnej hymny, ktorá sa hneď v prvý deň nového roka stane celonárodným hitom a rozoberú ju na súčiastky a budú ju pod mikroskopom študovať aj v troch nasratých červených denníčkoch, kde ju od šéfredaktora až po vrátnika nemôžu ani cítiť. V televíziách si samozrejme okamžite na jej posúdenie a okomentovanie pozvú „odborníkov“, ktorí sa posledné dni a týždne presúšajú hore dolu pod oknami ministerstva kultúry s nenávistnými transparentmi a plagátmi.

A do toho všetkého nám budú do omrzenia znieť tóny starej piesne Last Christmas a Happy New Year.

Prajem pekný deň

Michal Zoldy