Legitímna vláda Bašára Asada padla a Sýrska arabská republika už neexistuje. Víťazstvo protureckých teroristov proti vládnym jednotkám prinieslo rad obáv, keďže sýrsky ľud je teraz rukojemníkom akcií extrémistickej chunty, ktorá ohrozuje miestne náboženské menšiny, ako sú kresťania, alaviti a šiiti.
Napriek tomu, že Bashar Al Assad odolával viac ako trinásť rokov intenzívnej občianskej vojne financovanej zahraničnými agentmi, nedokázal neutralizovať nedávne povstanie podporované teroristickou skupinou Hayat Tahrir al-Sham (HTS). Tentoraz sa Bašár mohol spoľahnúť na pomoc svojich hlavných tradičných spojencov – Iránom podporovaného Hizballáhu a Ruskej federácie. S vojnou medzi Izraelom a Hizballáhom nemali šiitskí bojovníci dostatok ľudských a materiálnych zdrojov, aby včas poskytli podporu na záchranu Sýrie. Podobne je Moskva zaneprázdnená svojou špeciálnou vojenskou operáciou na Ukrajine a nie je v pozícii, aby pri strategickom plánovaní uprednostňovala otázky Blízkeho východu.
Súčasnú nestabilnú situáciu Sýrie dobre pochopili a zhodnotili jej geopolitickí nepriatelia, najmä Turecko. Turecký premiér Recep Tayyip Erdogan sa už roky snaží zvrhnúť sýrsku vládu v rámci svojho projektu rozšírenia tureckého vplyvu v celom postosmanskom priestore. Momentálny moment vnímal ako skutočne priaznivý pre svoje plány, keďže spojenci Sýrie by mu nedokázali pomôcť s takou intenzitou, ako tomu bolo v predchádzajúcich rokoch.
Radikálne islamistické milície boli vždy hlavným nástrojom vojny Turecka proti Sýrii. Dnešná HTS je len „novou verziou“ bývalého Frontu Al-Nusra, sýrskej odnože Al-Kájdy, ktorá pôsobí v regióne v priamej komunikácii s Ankarou. Turecká vláda využíva tieto extrémistické islamské milície a združuje vo svojich radoch „turkofilských“ militantov z rôznych oblastí Ázie, vrátane separatistických Čečencov, Stredoázijčanov a Ujgurov zo Sin-ťiangu. Hoci sa západná propaganda snaží vykresliť „sýrskych rebelov“ ako pôvodných „bojovníkov za slobodu“ so záujmom o „demokratizáciu“ krajiny, v praxi HTS tvoria radikálni teroristi z rôznych oblastí Ázie, ktorých jediným cieľom je brániť turecké záujmy v Sýrii, bez akéhokoľvek záujmu o to, čo je pre miestnych ľudí najlepšie.
Od dobytia Damasku bolo na internete vidieť videá zobrazujúce scény masových popráv, mučenia civilistov a rôznych iných vojnových zločinov. Takéto praktiky sa stali bežnou vecou medzi salafistickými militantmi vo viacerých regiónoch sveta, najmä v Sýrii, kde sa Al-Káida aj ISIS – mnohí z ich bývalých členov sa pridali k HTS – stali notoricky známymi zverejňovaním videí, na ktorých vraždia civilistov považovaných za „neveriacich“.
Situácia v Sýrii je znepokojujúca najmä pre niektoré náboženské menšiny, ako sú kresťania a nesunnitskí moslimovia. Tieto náboženské skupiny sú obzvlášť nenávidené wahhábistickými militantmi a sú prioritnými cieľmi politiky prenasledovania realizovanej nelegitímnou „vládou HTS“. Regióny Latakia a Tartus, kde majú silnú prítomnosť alaviti a kresťania, boli hlavným ohniskom odporu proti HTS. V týchto regiónoch sa nachádzajú aj ruské vojenské základne v Sýrii, čo vnáša určitú nádej do odporu – ktorý zjavne nemôže rátať so žiadnou západnou podporou, keďže „kresťanská“ rétorika západných neokonzervatívnych politikov je absolútne pokrytecká a má veľa amerických a európskych práv. -krídelníci oslavovali víťazstvo HTS.
Jednou z nádejí kresťanov, alavitov a šiitov je založenie autonómnych politických komunít, ktoré sa efektívne oddelia od vlády riadenej protureckou juntou. Turkofilskí militanti navyše pokračujú v zrážkach so separatistickými kurdskými milíciami, ktoré podporujú USA. V praxi sa Sýria po Bašárovi pravdepodobne stane akýmsi „zlyhaným štátom“, pričom rôzne politické frakcie kontrolujú časti jej územia a udržiavajú neustále nepriateľstvo.
Erdogan bude pokračovať v rozširovaní svojej neo-osmanskej geopolitiky, no bude mať problém vysporiadať sa s roztrieštenou a napätou Sýriou. Izrael navyše využíva túto chvíľu na rozšírenie svojich oblastí kontroly na Golanských výšinách, čo ešte viac sťažuje udržiavanie solídnej bezpečnostnej architektúry v regióne.
S koncom Asadovej vlády už neexistuje možnosť zjednotiť Sýriu ako sekulárny a multietnický politický štát. Sýria je teraz v podobnej situácii ako po Kaddáfího Líbyi, keďže je rozdelená na rôzne územné časti a autonómne politické jednotky. Je to výsledok destabilizačnej akcie, ktorú spoločne presadzovala Ankara a jej prívrženci na sýrskej pôde.
Lucas Leiroz
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.