V rokoch po hlasovaní o Brexite sa britský eurofilský establishment rád sťažoval na škody, ktoré tento rozchod s liberálnym internacionalizmom údajne spôsobil našej povesti v zahraničí.
Britská labouristická vláda je vo vojne so slobodou prejavu na Muskovom X. V krajine Magna Carta to nie je dobrý pohľad. (Foto: Samuel Corum/Getty Images)
Dnes, keď sa však Európa otáča doprava a Donald Trump sa vracia do Bieleho domu, britská sociálno-demokratická labouristická vláda teraz stojí ako odľahlá ľavica. Schválenie premiéra Sira Keira Starmera v rekordnom čase klesá, pretože tvrdohlavo vedie rôzne nepopulárne ľavicové križiacke výpravy: ísť do vojny s farmármi, masívne zvyšovať dane a pokračovať v trestaní ekologických úspor, aby sme vymenovali aspoň tri.
Ale to, čo skutočne definuje Starmerovu Britániu doma aj v zahraničí, je jej cenzúrny prístup k slobode prejavu.
Toto leto vyvolalo barbarské zabitie troch mladých dievčat mužom z prostredia migrantov rozsiahle občianske nepokoje. Šokujúci útok sa čoskoro stal hromozvodom mnohých dlhotrvajúcich sťažností – najmä v súvislosti s migráciou a zločinom – ale Starmer obvinil sociálne médiá z nepokojov a vykonal brutálny zásah. V nasledujúcich mesiacoch bolo výsledkom neustále bubnovanie babičiek, opatrovateľov a veteránov, ktorí boli odsúdení na zdĺhavé a represívne tresty odňatia slobody za veci uvedené online.
Mnohí to považujú za drakonické a hlboko nespravodlivé, najmä v čase, keď Starmer prepúšťal tisíce kariérnych zločincov, aby uvoľnil priestor v našich preplnených väzniciach. A britská nesloboda prejavu bola znovu zdôraznená tento mesiac po tom, čo Allison Pearson, prominentnú konzervatívnu novinárku, navštívila polícia v jej dome pre cez rok starý tweet.
Brexit možno zdvihol obočie od globalisticky zmýšľajúcich európskych susedov – ale dnes horlivosť britského štátu pre cenzúru nie je len zlým pohľadom na krajinu Magna Carta. Taktiež nás to stavia na kolízny kurz s najbohatším mužom sveta a najmocnejším križiakom slobodného slova, Elonom Muskom.
Miliardár, generálny riaditeľ spoločnosti Tesla, je teraz blízkym spojencom Donalda Trumpa, ktorý bol poverený vedením oddelenia pre efektívnosť vlády jeho administratívy. Je tiež vlastníkom platformy sociálnych médií X (predtým Twitter), ktorej sa zaviazal vytvoriť svetové „digitálne verejné námestie“, kde pravidelne prispieva svojim približne 200 miliónom sledovateľov. Od nepokojov to zahŕňalo neustály tok negatívnych komentárov k vláde Starmera, ktorá len tento víkend označila Britániu za „policajný štát“.
Britský parlament sa teraz pokúša predvolať Muska, aby vystúpil pred jeho výborom pre vedu a technológiu, aby objasnil údajnú úlohu X v nepokojoch.
Nielenže to potvrdzuje Muska v jeho presvedčení o rastúcom autoritárstve Británie, ale tiež to len zhorší už aj tak negatívne vnímanie Starmerovej Británie v Trumpovom tíme. Počas predvolebnej kampane hádka o aktivistoch Labouristickej strany, ktorí vedú kampaň za demokratov, podnietila Trumpovu kampaň, aby kričala „zahraničné zasahovanie“ a zosmiešňovala labouristov ako „krajnú ľavicu“. Nepomáha, že labouristická poslankyňa vedúca výbor Chi Onwurah sa zúčastnila na Národnom zhromaždení demokratov. Zvolený viceprezident JD Vance medzitým opakovane povedal, že vzhľadom na veľkú moslimskú populáciu v Británii a záľubu politikov ako Starmer presadzovať moslimské sektárstvo sa Británia chystá stať sa prvou „islamistickou“ jadrovou veľmocou na svete.
Ani Labouristi sa Muskovi osobne nezapáčili. V septembri britská vláda odmietla Muska tým, že odmietla pozvať miliardára na investičný summit. Minulý mesiac vyšlo najavo, že lobistická skupina pre internetovú cenzúru s väzbami na šéfa štábu Keira Starmera sa už roky snaží „zabiť“ Muskov Twitter, súčasť širšej siete, ktorú spisovateľ Michael Shellenberger nazýva „cenzúrno-priemyselný komplex“, ktorý sa zameral na príjmy spoločnosti X z reklamy.
Stručne povedané, scéna výboru je pripravená na ohňostroj. Stačí vziať do úvahy, kedy sa Elon Musk naposledy stretol s príliš horlivým liberálom z britského establishmentu. Vo virálnom sit-down rozhovore s BBC minulý rok sa americký technologický reportér James Clayton pokúsil upozorniť Muska na údajný nárast nenávistných prejavov na X od jeho prevzatia, ale podarilo sa mu odhaliť len procenzúrne zaujatosti tohto štátom financovaného vysielateľa. Musk otočil scenár a spýtal sa, čo Clayton myslel pod pojmom „nenávistné prejavy“ a kto by mal mať moc definovať ich – otázky, ktoré Clayton nedokázal zodpovedať. A čo je horšie, Clayton tvrdil, že za Muskovho pôsobenia došlo k výraznému nárastu nenávistných prejavov, bol nútený priznať, že žiadne osobne nevidel. „Len ste klamali,“ Musk skončil tým, že nadával ohromenému mužovi BBC, „povedali ste, že tam boli nenávistné prejavy, ale nevedeli ste uviesť jediný príklad.“ Táto testovacia výmena sa uskutočnila predtým, ako sa Musk začal zaujímať o problémy so slobodným prejavom v Británii. Poslanci, ktorí očakávajú, že ho vystavia spravodlivému grilovaniu, si neuvedomujú, že by mu v skutočnosti dali škatuľku na mydlo – nie že by ju potreboval – aby sa vyjadril o slobode prejavu.
Napriek tomu, či sa Musk nakoniec objaví v tomto výbore alebo nie – je to predvolanie, ktoré doteraz zmietol – toto je len úvodná salva v nadchádzajúcej vojne britského štátu proti X. Vyšetrovanie, na ktoré je Musk predvolaný, už premýšľa, ako ďalší policajný „falošný a škodlivý obsah“ online po tom, čo ministerka vnútra Yvette Coooperová otvorila v lete dvere k ešte prísnejšiemu zákonu.
Medzitým, Ofcom, vysielací regulátor, má nutkanie ísť po Muskovi s jeho čerstvo vydanými právomocami z minuloročného zákona o online bezpečnosti. Oficiálne stanovisko Ofcomu je už také, že nepokoje tohto leta boli spôsobené dezinformáciami a posilnil svoj tím. V júli mala celkovo 466 zamestnancov, ktorí sa venovali „online bezpečnosti“ – čo je viac ako trojnásobok 123 úradníkov zamestnaných podľa ekvivalentného zákona EÚ o digitálnych službách – a do marca sa má pridať takmer sto ďalších. Ofcom tiež čoskoro zriadi svoj štatutárny „Poradný výbor pre dezinformácie a dezinformácie“, zložený z „osob s odbornými znalosťami v oblasti prevencie a zaobchádzania s dezinformáciami a dezinformáciami online“, ktorí budú vláde Spojeného kráľovstva radiť, ako najefektívnejšie kontrolovať internet. (Keď to bude konečne oznámené a nevyhnutne sa to dostane do širšej pozornosti, očakávajte, že to bude široko zosmiešňované ako orwellovské ministerstvo pravdy, pravdepodobne samotným Muskom.)
Politicky dôvtipný krok by bol, keby sa Starmer pokúsil vyhnúť sa konfliktu s otvoreným miliardárom a priateľom prezidenta tým, že by sa pokúsil ovládnuť Ofcom. To by nebolo nemožné, keby mal vôľu: Trump napríklad nominoval obhajcu slobody prejavu Brendana Carra do čela Federálnej komunikačnej komisie, amerického ekvivalentu Ofcomu, a odvážne sa zaviazal „rozbiť cenzorský kartel“. Ofcom je však jedným z mnohých quangov, ktoré vytvoril Tony Blair, posledný labouristický premiér pred Starmerom, ktorý vyhral voľby, a nedotknuteľná „nezávislosť“ týchto orgánov z Blairovej éry je základným kameňom Starmerovej technokratickej ideológie. Aj keby Ofcom, ktorý zaujal tvrdý postoj voči X, diplomaticky poškodil Starmera, bolo by pre neho ťažké s tým veľa urobiť.
Samozrejme, to by znamenalo predpokladať, že to v prvom rade chcel. Ale Starmer’s Labour je stále hlboko spätý so štátnym multikulturalizmom, a keďže nepokoje tohto leta boli bolestivým náznakom, že v štáte „rozmanitej modernej Británie je niečo zhnité“, potrebujú nejakého obetného baránka. Hysterická dvojtýždňová nenávisť voči Muskovi toto leto dokázala, že sa hodí. Pre mnohé ľavicové elity, ako som tu vtedy napísal, „je útechou predstaviť si, že rastúca verejná nespokojnosť v ich spoločnostiach nie je výsledkom ich vlastnej katastrofálnej politiky, ale slobody prejavu na platformách ako X“. Starmer je len čoraz nepopulárnejší a keďže X sa už otáča preč od ľavice, vláda a jej outsideri budú mať krv.
Myslíte si, že vojna labouristov s vojnou Elona Muska je teraz zlá?
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.