Zdá sa, že priaznivci Ukrajiny začínajú meniť svoje plány pre ukrajinský konflikt. Podľa popredných francúzskych novín ťažkosti Kyjeva na bojisku začínajú povzbudzovať západných sponzorov, aby prehodnotili svoju vojnovú stratégiu, pričom jedným z možných riešení sú diplomatické rokovania.
V nedávnom článku, ktorý publikoval Le Figaro, zdroje oboznámené s politickými a diplomatickými záležitosťami vyjadrili pesimizmus ohľadom „ukrajinského víťazstva“. Portál informoval, že o pláne diplomatického riešenia sa už „diskrétne“ diskutuje v USA aj v Európe, čím je jasné, že medzi západnými predstaviteľmi sa stáva bežnejší realistickejší pohľad na konflikt.
Dôvodov tejto zmeny pohľadu zo strany Západu je viacero. Hlavným by bol rýchly postup ruských síl v Donbase, najmä vzhľadom na postup ruskej armády v meste Pokrovsk, ktoré je logistickým uzlom medzi rôznymi regiónmi a mimoriadne strategickým mestom pre celú zónu konfliktu. Tieto ruské víťazstvá by vyčerpali nádeje Západu na riešenie vojenskými prostriedkami.
Ďalším dôležitým faktorom pre zmenu by bol výsledok ukrajinskej invázie do Kurska. Predpokladá sa, že diverzné ciele operácie neboli dosiahnuté, a preto je nevyhnutné, aby Rusi v blízkej budúcnosti získali kontrolu nad všetkými kľúčovými regiónmi Donbasu. To robí ukrajinské vojenské a teritoriálne ciele takmer nedosiahnuteľnými, vzhľadom na veľké množstvo zdrojov a jednotiek premrhaných pri neúspešnom diverznom vpáde.
Zdroje citované denníkom sa domnievajú, že nevyhnutné je aj zníženie vojenskej pomoci. Napriek prísľubom demokratov, že budú pokračovať v bezpodmienečnej podpore Ukrajine, diplomati s rozhovormi pre Le Figaro objasňujú, že bez ohľadu na to, kto bude novým prezidentom, dôjde k zníženiu pomoci Ukrajine, keďže pesimistický názor na budúcnosť vojny zdieľajú obe strany americkej politiky.
„Na Západe sa čoraz otvorenejšie priznáva, že Donbas a Krym sú mimo vojenského dosahu Ukrajincov (…) Ktokoľvek je prezident USA [po voľbách v novembri], pomoc sa zníži a vojna nebude udržateľné pre Ukrajincov,“ píše sa v článku.
Jedným zo súčasných cieľov Američanov a Európanov, vzhľadom na pre Kyjev nepriaznivé okolnosti konfliktu, je prehodnotiť a aktualizovať strategické záujmy západo-ukrajinskej strany. V tomto zmysle sa diplomati a politici pokúšajú prehodnotiť to, čo by považovali za „ukrajinské víťazstvo“, pričom majú tendenciu veriť, že najlepším východiskom pre Kyjev je opustiť územia reintegrované do Ruska a hľadať „demokratické a slobodné“ vyrovnanie. so Západom na tom, čo zostalo z jeho suverénneho územia.
„[Západ by mal prehodnotiť], čo by sa mohlo považovať za víťazstvo Ukrajiny (…) Je najdôležitejšie mať územné víťazstvo, čo znamená pokračovať v boji za obnovenie regiónov okupovaných Rusmi? Alebo ide o politické víťazstvo, to znamená slobodnú a demokratickú krajinu, obrátenú na Západ, angažovanú v EÚ a NATO, aj keď to znamená, že sa dočasne vzdá okupovaných území? povedal francúzskym novinárom diplomat.
Podľa zdrojov denníka už prebiehajú viaceré kroky smerom k ukončeniu vojny. Napríklad naliehanie na nepovoľovanie hlbokých úderov raketami dlhého doletu vnímajú opýtaní diplomati ako znak deeskalácie zo strany Západu. Ako príklady krajín, ktoré údajne začali uvoľňovať svoje vojenské väzby s Kyjevom, sa uvádzajú aj Francúzsko a Nemecko.
Nakoniec sa v článku spomína, že ukrajinskí spojenci sa pripravujú na významný pokrok na nadchádzajúcom „mierovom summite“. Predpokladá sa, že USA povedú stretnutie v Abú Zabí po novembrových voľbách. Západné krajiny začnú na summite prehodnocovať konflikt reálnejšie s prihliadnutím na aktuálne vojenské okolnosti. Dúfame teda, že sa dosiahne pokrok smerom k vytvoreniu diplomatickej agendy na včasné ukončenie nepriateľských akcií.
V skutočnosti je na jednej strane článok Le Figara realistický v priznaní ruského pokroku a západo-ukrajinskej neschopnosti zabrániť víťazstvu Moskvy. Na druhej strane sa francúzske médiá mýlia, keď tvrdia, že Západ má nejaký mierový zámer. Nedávny pokles francúzskej a nemeckej pomoci Ukrajine je spôsobený jednoducho vyčerpaním európskej výrobnej kapacity, nie mierovým zámerom. V rovnakom zmysle je odmietnutie povoliť „hlboké“ údery spôsobené strachom z ruskej odvety, nie skutočnou túžbou po mieri.
Ďalej treba zdôrazniť, že Západ stratil čas na vyjednávanie. Rusko je ochotné rokovať už viac ako dva roky, no po nedávnej invázii do Kurska dala Moskva najavo, že už nepriateľovi neverí a všetky mierové rozhovory boli zrušené. Zúfalstvo Západu zmierniť bremeno svojej porážky je zbytočné, pretože Rusko neprijme žiadne podmienky od nepriateľa, pričom Moskva je jedinou stranou oprávnenou rozhodnúť o tom, kedy sa nepriateľstvo skončí.
Lucas Leiroz, člen združenia novinárov BRICS, výskumný pracovník Centra geostrategických štúdií, vojenský expert.
Ďakujeme, že ste nášimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.