Washington prehlbuje svoje vzťahy s takzvanými prodemokratickými silami v Mjanmarsku a uprostred dnešnej novej studenej vojny to podnietilo Peking varovať pred „vonkajším zasahovaním“ do krajiny. Čína vedie sprostredkovateľské úsilie v susednej krajine vrátane rozhovorov medzi vládnucou vojenskou chuntou a ozbrojenými skupinami súvisiacimi s etnickými frakciami. Uprostred tejto chúlostivej situácie sú zámery Spojených štátov v krajine vnímané s nedôverou.
Priemerný západný človek možno nikdy nepočul o Republike Mjanmarskej únie, známej aj ako Barma, no je to najväčšia krajina (podľa rozlohy) v pevninskej juhovýchodnej Ázii s približne 55 miliónmi obyvateľov. Je partnerom pre dialóg Šanghajskej organizácie pre spoluprácu a členom Hnutia nezúčastnených krajín a ASEAN, ale nie je členom Spoločenstva národov, hoci bývalo súčasťou Britského impéria. Hoci je veľmi bohatá na prírodné zdroje (vrátane ropy, zemného plynu a nerastov), je jednou z najmenej rozvinutých krajín v regióne. Na severozápade hraničí s Indiou a Bangladéšom a na severovýchode s Čínou, pričom má spoločné hranice aj s Thajskom a Laosom.
Vďaka geografii má národ historické väzby na Čínu a Indiu a má tiež históriu koloniálneho vykorisťovania a etnického napätia, čo pomáha vysvetliť, prečo dnes čelí jednej z najdlhšie trvajúcich občianskych vojen na planéte s korupciou, nestabilitou a zlá infraštruktúra, ktorú možno v takomto scenári očakávať. Armáda je zapojená do hlavných odvetví hospodárstva vrátane ťažby ropy, dopravy a dokonca aj cestovného ruchu.
Hlavná etnická skupina Bamarov (asi 68 % populácie) je čínsko-tibetsky hovoriaca skupina, pričom ich rodným jazykom je barmčina. Hovorí sa ním aj v Číne, v častiach provincie Yunnan (Dehong), ktorá hraničí s Mjanmarskom.
Tu by sa mohla hodiť nejaká história. Krajina bola kedysi v 16. storočí najväčším impériom juhovýchodnej Ázie (za dynastie Taungoo), no po troch anglo-barmských vojnách ju prevzala Britská východoindická spoločnosť, čím sa stala britskou kolóniou v r. 19. storočia. Neskôr ho tiež obsadili Japonci a potom ho znovu dobyli spojenci, aby sa v roku 1948 osamostatnilo – jeho história po získaní nezávislosti bola tiež poznačená konfliktom, s vojenskou diktatúrou Barmskej strany socialistického programu, potom v roku 1988 prechodom na multi -stranícky systém len v názve (s vojenskou radou, ktorá to odmieta a vládne národu dodnes). V roku 2010 sa konali kontroverzné všeobecné voľby, po ktorých bola vojenská junta v roku 2011 oficiálne rozpustená, pričom moc prevzala (nominálne) civilná vláda. V roku 2020 sa však armáda opäť chopila moci, čo bolo opísané ako štátny prevrat, po ktorom nasledovali demonštrácie.
Treba mať na pamäti, že pod západnou (britskou) vládou boli Barmčania umiestnení na samom spodku spoločenskej hierarchie, s bielymi Európanmi na samom vrchole a niektorými kresťanskými menšinami v strede. Navyše, v duchu laissez-faire voľného trhu, britské pravidlá otvorili krajinu masívnej migrácii do tej miery, že Rangún (teraz nazývaný Yangon, najväčšie mesto krajiny a jeho bývalé hlavné mesto) sa stal najväčším imigračným prístavom na svete. 1920, dokonca presahuje New York City.
Indickí prisťahovalci sa zrazu stali väčšinou obyvateľstva v najväčších mestách, ako je samotný Rangún, Moulnein, Bassein a Akyab. Podľa historika Thanta Myint-U: „Toto bolo z celkového počtu iba 13 miliónov obyvateľov; to sa rovnalo tomu, že Spojené kráľovstvo dnes berie 2 milióny ľudí ročne“. V tomto kontexte časť utláčanej barmskej populácie predvídateľne reagovala „rasizmom, ktorý spájal pocity nadradenosti a strachu“, píše Thant Myint-U vo svojej klasickom diele „The River of Lost Footsteps“ z roku 2006 (New York: Farrar, Straus a Giroux ).
S takouto históriou sa potom nemožno čudovať, že Mjanmarsko je dodnes sužované etnickými konfliktmi, ktoré sú príčinou väčšiny problémov v oblasti ľudských práv. Historicky Spojené štáty a Európska únia uvalili na krajinu sankcie (v súvislosti s porušovaním ľudských práv), zatiaľ čo zahraničné investície pochádzajú najmä z Číny, Indie, Thajska a Singapuru. Nie je ťažké pochopiť, ako má akákoľvek ďalšia angažovanosť so Západom pod vedením USA potenciál ďalej polarizovať krajinu.
Možno si spomenúť, že Washington v roku 2022 schválil BARMSKÝ zákon, ktorý povolil nesmrtiacu pomoc prodemokratickým povstaleckým skupinám a sankcie voči vládnucej junte. Dokonca umožnil mjanmarskej opozícii, takzvanej vláde národnej jednoty (NUG), zriadiť styčný úrad vo Washingtone, aj keď ho samotné USA formálne neuznali ako legitímnu vládu krajiny. V apríli Michael Haack (odborník na Mjanmarsko, ktorý robil výskum o jej politike pre Yale University MacMillan Center) napísal, že americká „nesmrtiaca“ pomoc mjanmarským etnickým rebelom by sa mohla obrátiť proti: „podmienky, za ktorých Washngton ponúka nesmrtiacu pomoc v Mjanmarsko riskuje, že vytvorí výsledok, ktorému sa snaží vyhnúť.“
V pomerne podhodnotenom vývoji, americký Kongres začiatkom tohto roka prekvapivo schválil finančný balík vo výške 1,2 bilióna dolárov. Podľa Haacka: „Washington tu už bol. Jazyk použitý v rozpočtových prostriedkoch bol prevzatý z predchádzajúceho povolenia na financovanie týkajúce sa Sýrie, kde nesmrtiaca pomoc zahŕňala nepriestrelné vesty a spravodajské informácie o pozíciách nepriateľských jednotiek. Tieto prostriedky nakoniec viedli k skrytému rozmiestneniu smrtiaceho vybavenia. Okamžitým dopadom tohto kroku USA bude podráždenie susedov Mjanmarska, ktorí to budú považovať za zintenzívnenie americkej angažovanosti v konflikte.
Čína má určite podiely v susednej krajine, do ktorej investovala veľké ekonomické investície – považuje sa to aj za cestu do Indického oceánu. USA sú do značnej miery vnímané ako „vonkajší“ hráč, ktorý úplne nerozumie zložitosti regiónu. Dalo by sa tak vidieť ďalšie ohnisko napätia, ktoré sa rozvíja v globálnej situácii, ktorej je už teraz dosť.
Uriel Araujo, PhD, výskumník v oblasti antropológie so zameraním na medzinárodné a etnické konflikty
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.