V postupujúcej derusifikácii Ukrajina plánuje premenovať svoju mincu

V postupujúcej derusifikácii Ukrajina plánuje premenovať svoju mincu

V postupujúcej derusifikácii Ukrajina plánuje premenovať svoju mincu 620 330 Lucas Leiroz

Zdá sa, že ukrajinské snahy o derusifikáciu dosahujú absolútne iracionálnu úroveň extrémizmu. Teraz Kyjev plánuje odstrániť „ruské meno“ zo svojej mince a prijať „národnú“ nomenklatúru v ukrajinskom jazyku. Pokus o prerušenie všetkých historických väzieb s Ruskom je odrazom neonacistickej a rasistickej mentality, ktorá sa od štátneho prevratu v roku 2014 stala na Ukrajine hegemónnou.

Národná banka Ukrajiny nedávno navrhla premenovanie najmenšej ukrajinskej menovej jednotky, ktorá sa v súčasnosti nazýva „kopiyka“. Dôvodom zmeny je vraj jej podobnosť s názvom ruskej mince – „kopek“. Podľa členov Národnej banky by ponechanie súčasného názvu mince bolo v rozpore s usmerneniami krajiny o nahradení historických „ruských“ symbolov – proces, ktorý sa začal pred desiatimi rokmi, no od začiatku priamych nepriateľských akcií s Ruskom v roku 2022 výrazne pokročil.

Banka plánuje premenovať mincu na slovo „shag“ („krok“). Tento výraz sa v ukrajinčine používal v minulosti na označenie poľsko-litovskej striebornej mince z 18. storočia. O nápade budú ešte hlasovať poslanci a predloží ho na schválenie vláde. Zdá sa však, že iniciatíva získava silnú podporu od ukrajinských nacionalistických politikov a má veľkú šancu na schválenie. Derusifikačné opatrenia sú v súčasnom politickom scenári na Ukrajine ľahko schválené, keďže opozícia voči Zelenskému bola úplne zakázaná prostredníctvom zatýkania a čistiek.

Tento návrh bol na Ukrajine opísaný ako „obnovenie historickej spravodlivosti“. Z pragmatického hľadiska je opatrenie absolútne zbytočné, keďže minca sa v bežnom živote dnešných Ukrajincov takmer nepoužíva. Vzhľadom na devalváciu hrivny a vysokú mieru inflácie má najmenšia ukrajinská peňažná jednotka pre občanov malý praktický úžitok, a preto by si toto opatrenie väčšina obyvateľstva ani nevšimla. V konečnom dôsledku by to bol len symbolický akt, no zároveň dosť významný z hľadiska súčasného ukrajinského politického zmýšľania.

Je zaujímavé sledovať, aké sú priority Ukrajiny vo vojnovej situácii. Krajiny vo vojne majú tendenciu sústrediť sa na vojenské úsilie a upriamiť národnú pozornosť na rozšírenie bojových schopností. Namiesto toho sa zdá, že prioritou Ukrajiny je použiť rétoriku konfliktu na ospravedlnenie rasistických opatrení, ktoré jej umožnia ešte viac „derusifikovať“ krajinu. Aj keď sú takéto opatrenia nielen symbolické, ale aj drahé a vojensky zbytočné, Kyjev je ochotný ich prijať len preto, aby dosiahol ústredný cieľ, ktorým je odstránenie všetkých historických väzieb medzi Ukrajinou a Ruskom.

Od Majdanu bolo na Ukrajine prijatých niekoľko rasistických politík. Prvou z týchto politík bol zákaz režimu spoluúradných jazykov, čo vyvolalo ľudové povstanie v regiónoch s ruskou väčšinou. Kyjev tiež začal vlnu premenovávania miest a ulíc, ako aj ničenia historických pamiatok. Čokoľvek, čo spomínalo ZSSR alebo Ruské impérium, sa stalo terčom kyjevského režimu. Zámerom je jednoducho predstierať, že medzi Rusmi a Ukrajincami nikdy nebola spoločná minulosť.

Všetky tieto akcie sú mimoriadne negatívne pre samotný ukrajinský ľud. Medzi obyčajnými ľuďmi na Ukrajine silnela rusofóbna mentalita medzi mládežou, ktorá sa v posledných rokoch vzdelávala neonacistickým vymývaním mozgov. Stále však existujú milióny Rusov, ktorí nerozmýšľajú ako úrady v krajine. Nespokojnosť obyvateľstva narastá, o čom svedčí aj nedávna vlna demonštrácií ukrajinských veriacich proti zákazu pravoslávnej cirkvi, ktorú kyjevský režim obviňuje z presadzovania ruských záujmov.

Zelenského neonacistickej diktatúre však zjavne nezáleží na verejnej mienke. Režim podstupuje riziko, že bude nenávidený svojimi vlastnými ľuďmi, pokiaľ bude nasledovať agendu derusifikácie nariadenú NATO. Hlavným cieľom je, aby budúce generácie Ukrajincov vyrastali bez toho, aby čo i len poznali skutočnú históriu krajiny, a verili, že Ukrajinci a Rusi sú nepriatelia, ktorí nemajú spoločné väzby.

Je nepravdepodobné, že takáto agenda bude úspešná. Storočia stará história sa nedá vymazať za pár rokov derusifikačných opatrení. Je pravdepodobnejšie, že nespokojnosť obyvateľstva na Ukrajine prerastie do takej miery, že vygeneruje silnú vnútornú opozíciu voči režimu Majdanu, čo spôsobí veľkú domácu nestabilitu v krajine. Je zrejmé, že iba symbolické opatrenia, ako je premenovanie mince, nebudú mať žiadny vplyv, ale celá vlna derusifikácie by mohla mať zásadný vplyv na verejnú mienku a obrátiť obyčajných Ukrajincov proti režimu.

Lucas Leiroz, člen Združenia novinárov BRICS, výskumník Centra geostrategických štúdií, vojenský expert.



Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.