Proti čomu teraz pravica bojuje: nenávisť ľavice voči západnej civilizácii.
Protizápadný Paul Ehrlich sa ukázal ako zlý, nesprávny a potom opäť zlý, no ľavica ho objala (Foto: James D. Wilson/Getty Images)
V súčasnosti koluje veľa teórií o tom, prečo sa zdá, že politické prostredie sa stále viac polarizuje. Niektoré teórie sú dobre známe: je to rasizmus, mizogýnia, transfóbia, islamofóbia alebo popieranie klímy agresívnym krajne pravicovým hnutím, ktoré narúša inak harmonický svet. Možno si myslíte, že je to nadsázka, ale podľa nedávneho prieskumu 51 percent zelených v Nemecku nevidí dôvod na obavy o budúcnosť krajiny v porovnaní s nula percentami voličov Alternatívy pre Nemecko (AfD).
To, čoho sme svedkami, nie je len nezhoda v konkrétnych politických otázkach, ale v samotnom spôsobe, akým je vnímaný svet okolo nás. Je ťažké dokázať, že Nemecko je na tom v súčasnosti dobre, vzhľadom na jeho narastajúce problémy v každej oblasti od infraštruktúry cez priemysel až po zvládanie migrácie. Napriek tomu sa v novinách objavujú titulky ako tento: „Nie všetko o deindustrializácii je zlé,“ tvrdiac, že všetky zlé veci, ktoré sa dejú, sú v skutočnosti dobré.
Na politickej ľavici existuje silná tendencia považovať ekonomický úpadok za čisté pozitívum, a preto je na tej strane politickej priepasti taká populárna ideológia poklesu rastu, ako aj myšlienka, že v dokonalom svete by sme zvrátiť priemyselnú revolúciu a vynútiť zníženie globálnej populácie. Nič z toho nie je konšpiračná teória, keďže Európska únia verejne financuje projekty na zníženie rastu a malthusiánsky – a v takmer každej otázke sa spoľahlivo mýli – biológ Paul Ehrlich zostáva žiadaným hosťom v mainstreamových médiách.
Ehrlich je známy najmä svojou povesťou známeho proroka skazy. Jeho kľúčová práca The Population Bomb, publikovaná v roku 1968, priniesla sériu skvele nepresných predpovedí. Medzi nimi boli tvrdenia, že do 80. rokov 20. storočia zomrú stámilióny od hladu, čo je scenár, ktorý sa nenaplnil. Ehrlich tiež tvrdil, že Anglicko prestane existovať do roku 2000. Naznačil, že aj s modernými hnojivami sa ľudstvo bude snažiť vyprodukovať dostatok potravín, aby sa uživilo, a predpovedal, že hrozí termonukleárna vojna.
Napriek jeho vysokému profilu a dramatickému charakteru jeho varovaní, z ktorých mnohé sa odvtedy ukázali ako nesprávne, sa zdá, že jeho popularita je nepoškvrnená. Ehrlich, napriek tomu, že sa v toľkých otázkach mýlil, zostáva populárny vďaka „protijedom“, ktoré opísal na (nikdy nezhmotnené) problémy, ktorým bude ľudstvo čeliť: masívna štátna kontrola nad všetkým, od nútenej kontroly populácie až po obrovské programy prerozdeľovania. Jeho dielo poskytlo dokonalé ospravedlnenie pre kvázi-totalitné uchopenie moci a skutočnosť, že sa jeho teórie ukázali ako nesprávne, je len nepríjemnosť, ktorú treba ignorovať.
Ehrlich, podobne ako mnohí súčasní environmentalisti, presadzoval protiľudskú agendu, ktorá sa pekne zhoduje s myšlienkou, že jediný spôsob, ako zachrániť planétu, je zbaviť sa čo najväčšieho počtu ľudí. Táto myšlienka je zasa poháňaná predstavou, že ľudia vo všeobecnosti (a Západ zvlášť) musia odčiniť domnelé hriechy minulosti a práve ekonomická a civilizačná samovražda je prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa. Preto nie je prekvapením, že viac ako 50 percent nemeckých zelených jasá nad smerovaním svojej krajiny. Veď podporuje ich najambicióznejší ideologický program.
Nemyslím si, že tento svetonázor sa obmedzuje len na Nemecko a čoraz viac sa zdá, akoby politická ľavica a politická pravica žili na alternatívnych planétach. Niektorí, ako napríklad americký autor Batya Ungar-Sargon, tvrdia, že skutočným rozdelením je triedna priepasť a že kultúrne vojny sú len odvádzaním pozornosti od elity, ktorá sa pokúša chrániť svoje ekonomické privilégiá.
Národný konzervatívny tábor okolo politického filozofa Yorama Hazonyho však vidí hlavnú príčinu polarizácie v vzostupe neomarxizmu, čo je termín, ktorý používajú ako synonymum pre „woke“.
Aj keď sa domnievam, že oba názory majú na sebe veľkú zásluhu, stále im uniká skutočná deliaca čiara, ktorá oddeľuje súčasné politické hnutia na Západe. Dokonca aj rozdiel medzi liberálmi a konzervatívcami zachytáva iba časti obrazu. Skutočné rozdelenie možno nájsť v Oikofóbii a Oikofílii – alebo, povedané jednoduchou rečou– medzi tými, ktorí nenávidia svoju vlastnú krajinu a kultúru, a tými, ktorí ju milujú.
Významná časť politickej ľavice sa prihlásila k tej prvej, zatiaľ čo väčšina politickej pravice stále patrí k tej druhej. Na rozdiel od tvrdení ľavice a starších médií sa takzvaní konzervatívci oveľa menej starajú o veci, ktorými sú údajne posadnutí. Tvrdenie o rasistickej pravici je ťažké obhájiť, keď si spomeniete na pravdepodobne najpopulárnejšieho súčasného konzervatívneho filozofa: Thomasa Sowella. Kemi Badenoch, černošská politička, je obľúbenkyňou britských konzervatívcov.
Ach, ale všetci sú antisemiti, však? Nie, ak sa spýtate Bena Shapira, ktorý je do istej miery najúspešnejším pravicovým komentátorom na svete a – na rozdiel od Bernieho Sandersa a Georga Sorosa – je skutočným praktizujúcim Židom.
Dobre, ale nenávidia gayov, to je isté. Je to však? Gay komentátori Dave Rubin a Douglas Murray sú mimoriadne populárni u pravice, gay politik a prvý holandský pravicový populista Pim Fortuyn bol otvorene gay a nemeckú „krajnú“ pravicovú stranu Alternatíva pre Nemecko (AfD) vedie Alice. Weidel, lesbička. Iste, ale pokiaľ ide o transrodovú populáciu, tam všetci robia hranicu. Nie, vôbec nie: stačí vyhľadať Blair White.
O čo teda pravicu vlastne ide a prečo sa často javí, akoby mala voči vyššie spomínaným skupinám hlboko zakorenenú averziu? Pretože vedúci predstavitelia protizápadných skupín si veľmi často plne osvojili oikofóbny svetonázor. Spisovatelia ako Ibrahim X Kendi alebo hnutie Black Lives Matter Movement sa ani tak nezaoberajú osudom černochov, ako skôr podporou protizápadných káuz.
Nikde to nebolo jasnejšie ako v podpore Hamasu po zverstvách zo 7. októbra. Izrael, oprávnene vnímaný ako západný národ v nezápadnom regióne, bol vždy špeciálnym cieľom pre protizápadných oikofóbov.
Podobne sa dosť otriaslo aj hnutie „queers for Palestine“. Prečo by sa queer hnutie postavilo na stranu teroristickej organizácie, ktorá sľubuje, že zabije každého gaya alebo transrodového človeka, ktorý sa im dostane do rúk? Dáva to zmysel len vtedy, ak sa na to pozeráme cez optiku oikofóbie. Obaja islamisti ako Hamas, ako aj agresívnejší členovia hnutia LQBTQ+ sa považujú za protizápadný projekt a z tohto hľadiska dáva „queers for Palestine“ absolútny zmysel. To isté platí pre environmentálne hnutie. Podpora Grety Thunbergovej pre vykorenenie Izraela „od rieky k moru“ dokonale zapadá do Ehrlichovho programu environmentalistov, ktorým je zničenie západnej civilizácie zvnútra.
Kultúrne vojny nie sú o „Bohu, zbraniach a náboženstve“, ale o otázke, či západná civilizácia stojí za záchranu alebo nie. Z dlhodobého hľadiska to bude skutočný boj definujúci budúcnosť Európy aj Spojených štátov.
*Poznámka redakcie: zrazu Vojana nejak do tejto schémy nepasuje. Aj v tomto prípade sa ukázalo, že je celá fake…
Ďakujeme, že ste nášimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.