Kto vlastní Ameriku? Oligarchovia kúpili americký sen

„Politici sú tam preto, aby vám dali predstavu, že máte slobodu voľby. Vy nie. Nemáte na výber. Máte vlastníkov. Oni vás vlastnia. Všetko im patrí. Vlastnia všetky dôležité pozemky. Vlastnia a kontrolujú korporácie. Už dávno kúpili a zaplatili Senát, Kongres, štátne domy, radnice. Majú sudcov do zadných vreciek a vlastnia všetky veľké mediálne spoločnosti, takže kontrolujú takmer všetky správy a informácie, ktoré môžete počuť… Každý rok minú miliardy dolárov na lobovanie. Lobujú, aby dostali to, čo chcú. No vieme, čo chcú. Chcú viac pre seba a menej pre všetkých ostatných… Volá sa to Americký sen, pretože musíte spať, aby ste tomu uverili.“ – George Carlin

Komu patrí Amerika? Je to vláda? Politici? Korporácie? Zahraniční investori? Americký ľud?

Zatiaľ čo Deep State udržuje národ rozdelený a rozptyľovaný prezidentskými voľbami, ktorých výsledok je vopred jasný (uškrtenie moci policajným štátom zabezpečí pokračovanie nekonečných vojen a nekontrolovateľné výdavky, pričom bude ignorovať základné práva občanov a vládu zákon), Amerika sa doslova kupuje a predáva priamo pod nami.

Zvážte fakty.

Každý rok strácame viac a viac našej pôdy v prospech korporácií a zahraničných záujmov. Zahraničné vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy v USA sa od roku 2010 zvýšilo o 66 %. V roku 2021 bolo oznámené, že zahraniční investori vlastnia približne 40 miliónov akrov poľnohospodárskej pôdy v USA, čo je viac ako celý štát Iowa. Do roku 2022 toto číslo vzrástlo na 43,4 milióna akrov. Rýchlosť, akou je americká poľnohospodárska pôda skupovaná zahraničnými záujmami, vzrástla o 2,2 milióna akrov ročne od roku 2015 do roku 2021. Počet amerických poľnohospodárskych akrov vlastnených zahraničnými subjektmi vzrástol v roku 2022 o viac ako 8 % (3,4 milióna akrov).

Každý rok strácame viac a viac našich podnikov v prospech zahraničných korporácií a záujmov. Hoci Čína vlastní malý zlomok pôdy v zahraničnom vlastníctve USA s rozlohou 380 000 akrov (menej ako štát Rhode Island), čínske spoločnosti a investori tiež skupujú veľké potravinárske spoločnosti, komerčné a rezidenčné nehnuteľnosti a ďalšie podniky. Ako vysvetľuje RetailWire: „V súčasnosti mnohé značky, ktoré založili prví americkí priekopníci, mávajú medzinárodné vlajky. Táto revolúcia je priamym výsledkom globalizácie.“ Rastúci zoznam kedysi významných amerických značiek, ktoré boli predané zahraničným korporáciám, zahŕňa: U.S. Steel (teraz vlastnený Japoncami); General Electric (v Číne); Budweiser (Belgicko); Burger King (Kanada); 7-Eleven (Japonsko); Jeep, Chrysler a Dodge (Holandsko); a IBM (Čína).

Zahrabávame sa hlbšie a hlbšie do dlhov, ako národ, tak aj ako obyvateľstvo. Vláda USA v podstate financuje svoju existenciu kreditnou kartou a míňa peniaze, ktoré nemá, na programy, ktoré si nemôže dovoliť. Väčšina tohto dlhu sa nahromadila za posledné dve desaťročia, najmä vďaka fiškálnym podvodom štyroch prezidentov, 10 zasadnutiam Kongresu a dvom vojnám. Štátny dlh (suma, ktorú si federálna vláda v priebehu rokov požičala a musí splatiť) je viac ako 34 biliónov dolárov a do roku 2033 narastie o ďalších 19 biliónov dolárov. Zahraničné vlastníctvo tvorí 29 % dlhu USA, ktorý drží verejnosť. Z tejto sumy, uvádza Peter G. Peterson Foundation, „52 percent vlastnili súkromní zahraniční investori, zatiaľ čo zahraničné vlády vlastnili zvyšných 48 percent.“

Štvrtú moc prevzali mediálne konglomeráty, ktoré uprednostňujú zisk pred princípom. Nezávislé tlačové agentúry, ktoré mali pôsobiť ako hrádza proti vládnej propagande, boli pohltené globálnym korporátnym prevzatím novín, televízie a rádia. V dôsledku toho teraz hŕstka korporácií ovláda väčšinu mediálneho priemyslu, a teda aj informácie poskytované verejnosti. Podobne, keď sa Facebook a Google vymenovali za arbitrov dezinformácií, teraz sa stretávame s novými úrovňami korporátnej cenzúry zo strany subjektov, ktoré sa už v minulosti kolaborovali s vládou, aby občania zostali bez mysle, s náhubkami a v tme.

Najkritickejšie však zo všetkého je, že vláda USA, ktorá bola dávno predaná záujemcom s najvyššou ponukou, sa stala o niečo viac než len fiktívnou spoločnosťou, zásterkou pre firemné záujmy. Nikde nie je tento stav evidentnejší ako vo vymyslenom predstavení, ktorým sú prezidentské voľby. Pokiaľ ide o členov Kongresu, dlho predtým, ako sú zvolení, sú trénovaní tancovať na melódiu svojich bohatých dobrodincov, a to natoľko, že dve tretiny svojho času v úrade trávia získavaním peňazí. Ako uvádza agentúra Reuters: „Znamená to tiež, že zákonodarcovia často trávia viac času počúvaním obáv bohatých ako ktokoľvek iný.“

V oligarchii, ktorou je americký policajný štát, zjavne nezáleží na tom, kto vyhrá Biely dom, pretože všetci pracujú pre toho istého šéfa: korporátny štát, ktorý sa stal globálnym.

Toľko k žitiu amerického sna.

„My ľudia“ sme sa stali novou, trvalou spodinou v Amerike.

Sme nútení vyhadzovať peniaze za nekonečné vojny, ktoré nás vyčerpávajú; peniaze na sledovacie systémy na sledovanie nášho pohybu; peniaze na ďalšiu militarizáciu našej už militarizovanej polície; peniaze, ktoré umožnia vláde vykonať razie v našich domoch a bankových účtoch; peniaze na financovanie škôl, kde sa naše deti neučia nič o slobode a všetko o tom, ako sa podriadiť; a tak ďalej a ďalej.

Toto nie je spôsob života.

Je lákavé povedať, že s tým môžeme urobiť len málo, okrem toho, že to nie je celkom presné.

Existuje niekoľko vecí, ktoré môžeme urobiť (požadovať transparentnosť, odmietnuť klientelizmus a úplatkárstvo, trvať na spravodlivom oceňovaní a čestných účtovných metódach, zastaviť motivačné vládne programy, ktoré uprednostňujú zisky pred ľuďmi), ale bude si to vyžadovať, aby sme „my ľudia“ prestli hrať politiku a postavili sa jednotne proti politikom a korporátnym záujmom, ktorí zmenili našu vládu a ekonomiku na platenú hru fašizmu.

Žiaľ, do politiky identity sme sa tak zaviazali, že nás označujú na základe našich politických sklonov, že sme stratili zo zreteľa jediné označenie, ktoré nás spája: všetci sme Američania.

Mocní chcú, aby sme si osvojili spôsob myslenia „my verzus oni“, ktorý nás udržiava bezmocnými a rozdelenými. Ako sa však jasne uvádza v knihe Battlefield America: The War on the American People a v jej fiktívnom náprotivku The Erik Blair Diaries, jediné „my verzus oni“, na čom záleží, je „my ľudia“ proti Deep State.

Zdroj: Who Owns America? Oligarchs Have Bought Up the American Dream – OffGuardian