Islamská väčšina terorizuje hinduistov a kresťanov, no Západ sa pozerá inam.
So stovkami zabitých hinduistov a kresťanov a tisíckami ďalších napadnutých a zranených, násilie voči menšinám v Bangladéši konečne upriamuje pozornosť Západu na to, čo sa stane, keď islamistická väčšina zostane nekontrolovaná, aby terorizovala nemoslimov.
Západná selektívna citlivosť by mala konečne otvoriť oči pre stav vecí, ktorý sa prejavuje nielen v Bangladéši, predtým známom ako Východný Pakistan, ale aj v Pakistane a inde.
Bangladéšska kríza by mala pôsobiť ako oneskorený budíček. Musí nás upozorniť na skutočnosť, že brutálne porušovanie ľudských a občianskych práv sa vyskytuje v celej južnej Ázii – a najmä v krajinách, v ktorých dominuje moslimská väčšina a v ktorých vládnu islamisti.
Hoci Afganistan, samozrejme, nie je ničím iným ako modernou teokratickou dystopiou a darebáckym štátom, ktorý prerušil vzťahy so zvyškom sveta, je najvyšší čas, aby sme sa bližšie pozreli na to, čo sa deje v Pakistane.
Koniec koncov, v poslednom čase vidíme veľa pakistanských vlajok v európskych mestách, kde moslimskí imigranti, ktorí sa v krajinách EÚ objavili ako žiadatelia o azyl, teraz žiadajú, aby sa na starom kontinente uplatňovalo právo šaría. Vidíme to na najnovších nepokojoch v Spojenom kráľovstve, kde Pakistanci zohrávajú ústrednú úlohu.
Je nevyhnutné, aby si Západ uvedomil, že mnohí ľudia, ktorí prichádzajú do Európy ako nelegálni migranti, ktorí tvrdia, že unikajú pred nebezpečenstvom a požadujú, aby sme rešpektovali ich práva, zdieľajú hodnoty z prostredia, ktoré vykazuje nulovú toleranciu voči rozmanitosti a vôbec sa nezaujímajú o multikulturalizmus alebo inkluzívnosť.
Je tiež dôležité, aby štáty, ktoré prechovávajú a živia vylúčenie, útlak a násilie ako kultúrne a inštitucionálne charakteristiky, boli brané na zodpovednosť.
Minulý rok v marci sa v Palais de Nations OSN v Ženeve konala medzinárodná konferencia, ktorej cieľom bolo upozorniť na porušovanie ľudských práv a stíhanie hinduistov v Džammú Kašmír spravovanom Pakistanom a v regióne Gilgit Baltistan. Žiaľ, ale nie prekvapivo, nevzbudilo to veľkú pozornosť a publicitu.
Situácia v Balúčistane je tiež hrozivá. Podľa Ázijskej komisie pre ľudské práva sa nútené zmiznutia stali rutinným javom, ktorý úrady akceptujú ako bežnú prax orgánov činných v trestnom konaní.
Pred takmer dvoma desaťročiami boli niektoré z týchto perspektív po prvýkrát zdôraznené v komplexnej správe EÚ uverejnenej v roku 2007. Odvtedy sa však citlivosť na túto záležitosť v Bruseli nepresadila.
Naopak, EÚ je druhým najväčším obchodným partnerom Pakistanu a hlavným darcom prostredníctvom množstva mimovládnych organizácií, zatiaľ čo členské štáty EÚ, ako napríklad Grécko, podpísali dohody s Pakistanom s cieľom uľahčiť imigráciu pracovníkov do Európy. Pre túto spoluprácu nie sú stanovené reálne podmienky.
Z nejakého dôvodu je stíhanie hinduistov v južnej Ázii trochu ako čistka kresťanov na Blízkom východe alebo v Afrike. Všetci súhlasíme s tým, že je to nesprávne a potom sa pozrieme iným smerom.
V skutočnosti sa zdá, že slogan „všetky oči na Gazu“ je celkom presný. Všetky oči sú tam, kde im bdelý podnik prikazuje pozerať. Žiadne oči nehľadia na miesta ako Pakistan, Nigéria alebo Bangladéš – aspoň nie dovtedy, kým nevypukne masaker v plnom rozsahu.
Takže keď sa veci v Bangladéši upokoja, ako sa to našťastie momentálne deje, nezabúdajme, že na hinduistických a kresťanských životoch nezáleží len vtedy, keď sa ich strata ohlási. Na vlády treba vyvíjať tlak, aby nevinní ľudia prestali trpieť.
A majme na pamäti, že komunity prisťahovalcov v Európe, ako je tá pakistanská, nie sú v skutočnom postavení, aby na nás mohli kývať prstom v otázkach práv a slobôd.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.