Iránska pomsta, ktorá sa nekoná

Seymour Hersh informuje, prečo na Blízkom východe ešte nevypukla veľká vojna.

Ako investigatívny novinár už desaťročia na Blízkom východe (alebo z multipolárnej perspektívy v „západnej Ázii“) Seymour Hersh pokrýva konflikt od začiatku otvorenej vojny medzi Hamasom a Izraelom. Vo svojom aktuálnom článku hovorí o tom, prečo sa Irán nepomstí a prečo by namiesto toho mohlo byť v nedohľadne prímerie v Gaze.

Už sú to viac ako dva týždne, čo izraelské bezpilotné lietadlo vypálilo na predmestie Bejrútu množstvo rakiet a zabilo Fuada Shukra, vysokého dôstojníka Hizballáhu, libanonskej milície vedenej Hasanom Nasralláhom. Útok z 30. júla si vyžiadal ďalších štyroch mŕtvych a osemdesiat zranených, mnohých vážne. O deň neskôr Izrael odpálil ďalšiu raketu – nie bombu, ako sa všeobecne uvádzalo – na vládny penzión v Teheráne a zabil Ismaila Haniyeha, vysokého predstaviteľa Hamasu zapojeného do rozhovorov o prímerí s Izraelom. Bol v Teheráne na oslave inaugurácie Masouda Pezeshkiana, chirurga, ktorý bol prvým reformátorom zvoleným za prezidenta Iránu za posledné dve desaťročia.

Vraždy vyvolali globálne obavy z väčšej vojny na Blízkom východe a Bidenova administratíva rýchlo zmobilizovala americké námorníctvo, aby podporilo vládu izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, ktorý nariadil ich likvidáciu. Tucet amerických bojových lodí vrátane lietadlovej lode a útočnej ponorky dostali rozkaz plávať do Stredozemného mora. Washington Post citoval nemenovaného vysokého amerického predstaviteľa, ktorý v diplomatickej správe varoval Irán, že Bidenova administratíva „neustále bráni naše záujmy, našich partnerov a našich ľudí“. Biden údajne povedal Netanjahuovi v telefonickom rozhovore, že chce, aby bol „dobrým partnerom“, potom pridal známu požiadavku: Súhlasil by premiér, prosím, s prímerím v Gaze, ktoré by zahŕňalo prepustenie izraelských rukojemníkov výmenou za prepustenie Palestínski väzni v izraelských väzniciach?

Vojna v plnom rozsahu medzi Izraelom a Hizballáhom alebo Iránom sa nespustila a pozornosť amerických médií sa obrátila späť k olympijským hrám, prezidentskej kampani a strastiam horúceho leta s divokejším počasím ako kedykoľvek predtým. V pásme Gazy stále nie je žiadne prímerie, izraelské letectvo tam pokračuje v bombardovaní a izraelská armáda pokračuje vo svojej pozemnej vojne proti Hamasu, zatiaľ čo svet sleduje vražedný debakel s kypiacim hnevom. (The Wall Street Journal tento týždeň informoval, že Izrael uviedol svoju armádu do stavu najvyššej pohotovosti po tom, čo sa dozvedel o prípravách Iránu a Hizballáhu na útoky. Konkrétne prípravy neboli špecifikované.)

Tak čo sa tu deje? Prečo Nasralláh, ktorý je teraz zapojený do brutálnej raketovej vojny s Izraelom, nereagoval okamžite po tom, ako bol jeden z jeho vyšších veliteľov a dlhoročných pomocníkov zavraždený počas práce v jeho kancelárii? A prečo sa Pezeshkian nepokúsil pomstiť smrť spojenca zavraždeného na iránskej pôde?

O novom iránskom prezidentovi je známe, že chce viac obchodovať s vonkajším svetom a jeho odhodlanie pokračovať vo svojej inaugurácii napriek grotesknej vražde mu vynieslo medzinárodnú pozornosť, a čo je dôležitejšie, potenciálnych obchodných partnerov.

Haníjovo zabitie zlikvidovalo druhého kľúčového predstaviteľa Hamasu po tom, čo minulý mesiac izraelský bombový útok v Gaze zabil Mohammeda Deifa, šéfa vojenského krídla Hamasu. Zostávajúci vysoký vodca, Yahya Sinwar, žije, možno na úteku, niekde v obrovskom podzemnom tunelovom systéme Hamasu. Zostávajúci rukojemníci Hamasu, ktorí sú teraz využívaní ako páka, sú údajne pod jeho kontrolou. Koľko z nich prežilo a aký je ich súčasný stav, nie je známe.

Jeden americký predstaviteľ mi povedal, že Netanjahu, upokojený americkou armádou a predchádzajúcou neochotou Iránu reagovať na zabitie Haniyeh, je konečne pripravený súhlasiť s prímerím, ktoré je na stole v rôznych podobách už mesiace. Kľúčovým prvkom je prepustenie všetkých izraelských rukojemníkov Hamasom výmenou za neobmedzené prímerie – a nič iné. Neexistuje žiadna dohoda o prepustení palestínskych väzňov z izraelských väzníc, čo je na programe od začiatku rozhovorov. Ak by bol zajatý živý, nemohol som sa dozvedieť nič o stave Sinwara. Nie je jasné, či prelomenie prímeria, ak príde podľa plánu, bude nejakým spôsobom spojené so záväzkom k novým rozhovorom inde na Blízkom východe.

Bolo mi povedané, že aj iní lídri vrátane niektorých v Rusku a Turecku zohrali dôležitú úlohu pri udržiavaní mieru. Americkú armádu považovali za nevyhnutný ústupok Netanjahuovi, ktorý je teraz úplne v pazúroch izraelskej krajnej pravice. Malo by mu to zabrániť zatiahnuť poddajnú a neschopnú Bidenovu administratívu do vojny na Blízkom východe, ktorá by bola rovnako katastrofálna ako vojna, ktorú podporuje na Ukrajine.

V diplomatickom a vojenskom svete pôsobí aj množstvo medzinárodných obchodných lídrov, ktorí sú skeptickí voči názorom a schopnostiam Bidenovho zahraničnopolitického tímu. Títo vodcovia, ktorých poznajú a podporujú americké spravodajské agentúry, zareagovali na súčasnú krízu tým, že pracovali v zákulisí, aby udržali pri živote šancu na veľké politické preskupenie na Blízkom východe. Nie je jasné, či prezident a jeho vysokí zahraničnopolitickí poradcovia chápu dôležitosť a politické výhody rokovania s Ruskom a Tureckom v niektorých otázkach. Môže to byť aj tak, že ideológom v Bielom dome je to jednoducho jedno.

Shukr, cieľ izraelského útoku v Libanone, bol 62-ročný veliteľ Hizballáhu a dlhoročný dôverník Nasralláha. Americké spravodajské agentúry ho považujú za kľúčovú postavu súčasnej raketovej vojny medzi Izraelom a Hizballáhom, ktorá viedla k evakuácii odhadom 60 000 izraelských občanov žijúcich na severe. Americké spravodajské agentúry sa domnievajú, že Shukr bol úradníkom v línii velenia Hizballáhu zodpovedným za minulomesačné chybné bombardovanie drúzskej komunity na izraelských Golanských výšinách, pri ktorom počas futbalového zápasu zahynulo 12 tínedžerov. Drúzovia, náboženská sekta, ktorá tvorí asi 5 % libanonskej populácie, sa nachádzajú aj v Izraeli a Sýrii. Jej dlhoročným vodcom v Libanone je Walid Jumblatt, ktorý má úzke väzby na Nasralláha, ako aj na sekulárne politické vedenie Libanonu.

Na 62-ročného Shukra sa dlho zameriavali americké spravodajské služby. Je považovaný za jedného z tých, ktorí sú zodpovední za plánovanie a uskutočnenie útoku na kasárne americkej námornej pechoty v Libanone v roku 1983, pri ktorom zahynulo 241 Američanov a 58 francúzskych vojakov. Ministerstvo financií USA vypísalo za informácie o ňom odmenu 5 miliónov dolárov.

Shukr dostal veľký verejný pohreb, ale Nasralláh na jeho zabitie nereagoval násilím, možno preto, že chybné bombardovanie drúzskej komunity bolo hanbou, ktorá mohla otriasť vzťahmi medzi týmito dvoma skupinami. V neskoršom rozhovore s bývalým libanonským predstaviteľom, o ktorom bolo známe, že má blízko k Nasralláhovi, bol tento názor rázne spochybnený: Jumblatt okamžite navštívil Nasralláha a vyjadril ľútosť nad Shukrovou smrťou. Libanonský predstaviteľ mi tiež povedal, že Nasralláh „čaká na svoj čas“ a v tejto chvíli sa neočakáva žiadna odpoveď na atentát.

Oba útoky vyvolali obavy z vojny na Blízkom východe. Biely dom rozhodol o demonštrácii sily námorníctva. Jeden americký predstaviteľ mi povedal, že „vojna neprichádza do úvahy. Nový muž v Teheráne vidí budúcnosť v ekonomike a väčšom obchode a bol ochotný rokovať s Čínou a Ruskom. Bol informovaný o ekonomickom a politickom význame Turecka a jeho náladovom prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi. „Turci vedia, čo sa deje na Blízkom východe a vo svete,“ povedali mi. Ďalším faktorom bolo Pezeshkianovo vedomie, že „Irán nemá vo Washingtone priateľov“, ako aj jeho pochopenie, že „Hamas ohrozuje rovnováhu vo svete neistoty“.

Predstaviteľ dodal: „Vieme, že v budúcnosti sa Hizballáh a Irán nejakým spôsobom spoja“ a pokúsia sa zaútočiť na Izrael. „Ako to urobia? Budú sa usilovať o oživenie Hamasu v Gaze? Ak sa to stane, povieme Izraelu, že ich nemôžeme podporiť? Nikto z týchto troch – Izrael, Irán alebo Hizballáh – neustúpi. Dostali ste sa do strategického rohu.

„Myslím si, že Netanjahu by to urobil teraz… išiel by do vojny, pretože je to v jeho povahe.“ Cudzinci nedokážu pochopiť hanbu a hrôzu 7. októbra. Hamas to pokazil a nie je možné vrátiť sa k starému status quo.“

Poukázal na to, že všetky tieto myšlienky a obavy nie sú na stole v Bidenovom Bielom dome. „Čo ma udivuje,“ povedal predstaviteľ, „je všeobecné sklamanie v tlači, že neexistuje žiadna nová a vzrušujúca vojna medzi Izraelom a iránskou „osou zla“.

Namiesto toho dodal, že „Bidenova administratíva a jej zahraničnopolitický klaster sa vyhrievajú na svojej múdrosti pri mobilizácii masívneho vojenského nasadenia USA“.

„Sledujte tento priestor,“ dodal. „Momentálne to vyzerá dobre, ale je to zo dňa na deň.“

Zdroj: https://tkp.at/2024/08/14/irans-rache-die-nicht-passiert/