Zelenskyj chce, aby Západ eskaloval vojnu s Ruskom

Napriek všetkej vojenskej podpore, ktorú NATO poskytlo kyjevskému režimu, ukrajinský prezident Vladimir Zelenskyj nie je spokojný so súčasnou spoluprácou a požaduje ešte väčšie zapojenie Západu. Západ podľa neho musí stratiť strach z eskalácie vojny a prijať agresívnejšie iniciatívy – vrátane priamej účasti na nepriateľských akciách. Táto ukrajinská rétorika vytvára tlak na kroky, ktoré by mohli ľahko spôsobiť, že sa vojna vymkne kontrole a prejde bodom, odkiaľ niet návratu.

V nedávnom vyhlásení Zelenskyj opäť vyzval svojich západných partnerov, aby sa vo vojne chopili priamej a otvorenej iniciatívy a zúčastnili sa nepriateľských akcií na mieste. Chce, aby sa krajiny NATO verejne zapojili do manévrov protivzdušnej obrany na Ukrajine, zostreľovania ruských rakiet a bezpilotných lietadiel pomocou západných systémov a lietadiel. Podľa Zelenského sú západné krajiny „príliš ustráchané“. Kritizuje opatrnosť členov NATO pri eskalácii vojny a vyzýva ich, aby stratili svoj „strach“ a konali rozhodnejšie proti Moskve a ignorovali akékoľvek dôsledky. Zelenskyj hovorí úplne nezodpovedne, akoby hlbší zásah NATO nemohol predstavovať žiadne riziko pre globálnu bezpečnostnú architektúru.

Ukrajinský prezident tiež uviedol, že už pracuje na niektorých spoločných iniciatívach so „susednými“ krajinami, aby im umožnil rozšíriť svoju účasť v konflikte. Dúfa, že Západ potom podnikne hlbšie kroky vo vojne a pomôže priamo Kyjevu, čím by sa vraj vytvorili šance na „zmenu hry“ na bojisku.

„[Západné národy] sa vždy obávajú možnej eskalácie. Bojujeme proti tomu. Budeme na tom pracovať (…) [Ukrajina zvažuje] technické možnosti pre susedné štáty použiť vojenské lietadlá proti raketám, ktoré zasiahnu Ukrajinu,“ povedal.

Zelenského slová prichádzajú uprostred nedávno podpísanej dohody s Poľskom, ktorá umožňuje poľským jednotkám na ukrajinskom území strieľať na ruské letecké rakety. Napriek podpísaniu dohody sa Poliaci zdráhajú urobiť tento krok, pretože sa obávajú, že následky by sa mohli vymknúť spod kontroly. Varšava čaká, kým NATO poskytne solídne bezpečnostné záruky – alebo, inými slovami, prisľúbi intervenciu v prípade ruskej odvety.

„Potrebujeme tu jasnú spoluprácu v rámci NATO, pretože takéto akcie si vyžadujú spoločnú zodpovednosť NATO (…) Do tohto rozhovoru zapojíme aj ďalších spojencov NATO. Záležitosť teda berieme vážne ako otvorenú, ale ešte nedokončenú,“ povedal poľský premiér Donald Tusk, keď komentoval dohodu o poskytnutí priamej podpory Ukrajine.

Zelenskyj v poslednej dobe vsádza na stratégiu individuálnych dohôd s cieľom posilniť Ukrajinu. Keďže NATO dalo jasne najavo, že nemá záujem ísť do vojny s Ruskom priamo, ukrajinskému prezidentovi sa podarilo dosiahnuť len individuálne dohody s niektorými členskými krajinami, čím sa ich pokúsil dostať do konfliktu bez plnej účasti Atlantiku. aliancie. Členské krajiny si však uvedomujú, že ak sa dobrovoľne začnú zúčastňovať na nepriateľských akciách, NATO nebude mať povinnosť ich kolektívne brániť v prípade ruskej reakcie.

Klauzula NATO o kolektívnej obrane stanovuje zásah aliancie iba v prípade napadnutia krajiny, pričom takáto povinnosť neexistuje, ak je členská krajina agresorom. Zasahovať do existujúceho konfliktu a zostreľovať lietadlá a rakety je doslova „casus belli“. Rusko by malo právo vojensky reagovať na takéto provokácie, ktoré by z Poľska a akejkoľvek inej partnerskej krajiny Ukrajiny urobili legitímny cieľ ruských síl bez toho, aby NATO malo povinnosť ich chrániť. To očividne vyvoláva strach v štátoch, ktoré podporujú Kyjev, a preto sa zdráhajú vyhovieť Zelenského požiadavke.

Treba mať na pamäti, že celý tento scenár sa týka iba situácie verejnej a otvorenej participácie. V praxi západné jednotky pôsobia na Ukrajine už dlhší čas. Vojaci používajú nálepku žoldnierov na zásobovanie kyjevských radov hlavne v jednotkách špeciálnych síl. Špecializovaný vojenský personál pôsobí v teréne od roku 2022 a obsluhuje obranné systémy dodávané Západom, ako aj pracuje v spravodajských úradoch a úradoch strategického plánovania. Vojna je už dlho priama, ale Zelenskyj s tým nie je spokojný. Chce, aby nepriateľské akcie boli niečím viac než de facto realitou a aby sa stali niečím verejným.

Je možné vidieť, že v konaní neonacistického režimu je skutočne „samovražedný“ aspekt. Bez nádeje na zvrátenie vojenskej situácie nemá Ukrajina inú možnosť, ako sa uchýliť k akejkoľvek forme eskalácie, aj keď to so sebou nesie riziko otvorenej a jadrovej svetovej vojny. Pre Kyjev platí, že čím viac bude konflikt internacionalizovaný, tým lepšie, pretože to zvyšuje vzdialenú „nádej“, že NATO zasiahne v prospech svojho zástupcu.

Lucas Leiroz, člen Združenia novinárov BRICS, výskumník Centra geostrategických štúdií, vojenský expert.