ZAHRANIČNÍ SLOVÁCI BY MALI MAŤ VÝZNAMNEJŠIE MIESTO V NAŠOM NÁRODNOM ŽIVOTE

Tak trochu v tieni cyrilometodského sviatku si dnes pripomíname aj Deň Slovákov žijúcich v zahraničí. Roky ma trápi, že im nevenujeme náležitú pozornosť. Národ, ktorý má tretinu svojej populácie za hranicami svojej vlasti, si nemôže dovoliť opomínať svojich krajanov. Smutným svedectvom tohto vzťahu je „základný kameň pamätníka slovenského vysťahovalectva a zahraničných Slovákov“, ktorý už štvrť storočia leží ako bludný balvan v Sade Janka Kráľa v Bratislave bez toho, aby sa našli peniaze na dobudovanie dôstojnej pamiatky. Problém leží azda čiastočne aj v nevhodnom dátume tohto pamätného dňa. Navrhujem skôr 30. máj, čo je výročie podpísania Pittsburskej dohody, na ktorej prijatí sa rozhodujúcou mierou podieľali americkí Slováci. Bolo to obdobie, kedy naši krajania zohrávali najvýznamnejšiu úlohu pri budovaní štátu, preto si myslím, že by bolo vhodné práve tento deň symbolicky povýšiť na Deň Slovákov žijúcich v zahraničí a dať mu tak patričnú osobitnú váhu.

Osud našich krajanov mi vždy ležal na srdci. Jedným z konkrétnych výsledkov mojej činnosti na pozícii poradcu predsedu vlády je sprostredkovanie dohody o odpustení dlhu, ktorá uľahčí výstavbu Slovenského kultúrneho strediska v Budapešti – za čo sa mi osobne poďakovala predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová – Račková. Pomáhať našim krajanom zachovať a rozvíjať svoju materinskú reč a kultúru je síce dôležité, no tým sa náš vzťah so Slovákmi žijúcimi v zahraničí ani zďaleka nemôže vyčerpávať. Naša krajanská politika sa musí stať integrálnou súčasťou zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Potrebujeme dobudovať naše vzťahy s krajanskými organizáciami tak, aby sa stali lobistickými združeniami v prospech záujmov Slovenska tak ako sa to podarilo napríklad Poliakom alebo Maďarom. Ten vzťah musí byť obojstranný a dynamický – nielen pýtať, ale aj dávať. V každom prípade chcem pri tejto príležitosti vyjadriť úctu všetkým krajanom, ktorí neraz v ťažkých podmienkach bojujú za zachovanie svojej jedinečnej kultúry. Zaslúžia si naše uznanie i našu podporu.

Zdroj: FB profil Eduard Chmelár