Futbalový stroj na peniaze

Futbalový stroj na peniaze

Futbalový stroj na peniaze 620 330 Doktor

Futbal už nie je športom malého muža. Zákulisie a VIP štarty sú miestom, kde sa hrá o veľké peniaze. Stále zaujímavejší je aj pre investičné spoločnosti. Futbal sa stáva investičným objektom.

Časy, keď hráči v nedeľu vybiehali na ihrisko za fľašu piva a chlebíčky, sú dávno preč. Aj v nižších triedach sa platia prestupové poplatky, ktoré nadmerne zaťažujú kasy mnohých klubov. Platy hráčov vysoko prevyšujú príjmy väčšiny divákov a dnes už žiaden reprezentant nehrá len o česť. Vstupné je teraz len príjmom navyše, najmä pre veľké kluby, a len z neho by už nebolo možné garantovať fungovanie klubov. Futbal už nie je skromným nedeľným potešením malého človiečika. Dnes je to udalosť a svetová v každom ohľade.

Futbal v prechode

Globalizácia nezasiahla len kapitalizmus, ale aj šport. Súťaže ako Liga majstrov, Európska liga a iné medzinárodné podujatia by neboli možné s jednoduchým dopravným spojením ako v povojnových rokoch. Až rozšírenie infraštruktúry v 60. rokoch minulého storočia vytvorilo podmienky na vytvorenie národnej futbalovej operácie ako je Bundesliga. Zlepšené železničné spojenie, rozšírenie automobilovej dopravy, rozšírenie diaľničnej siete a rozšírenie leteckej dopravy cez nové letiská a linky ponúkli klubom a fanúšikom možnosť prejsť republiku z jedného konca na druhý a späť za víkend.

Cestovné však dnes tvoria najmenšiu časť bilancií veľkých klubov. Leví podiel zjedia priebežné personálne náklady na hráčov a trénerov. Dvojciferné miliónové prestupové sumy hráčov sú dnes vo vrcholovom medzinárodnom futbale štandardom a čoraz viac dosahujú trojciferné čísla. To sa už nedá zvládnuť ani so zvýšeným vstupným. Veľké peniaze pochádzajú z príjmov z reklamy, vysielacích práv a merchandisingu, ale čoraz viac aj z kapitálových trhov. Niektoré kluby sa vyvinuli z rodinných mestských klubov na akciové spoločnosti, aby sa mohli financovať na burze.

Futbal ako investícia

To, že sa kapitalizmus stal globálnym, sa nevzťahuje len na jeho geografickú expanziu. Teraz do značnej miery zasahuje do všetkých oblastí spoločnosti, vrátane športu. Private equity fondy sa v poslednom čase zapájajú aj do medzinárodného futbalu. Tie sú kritizované ako kobylky, pretože nakupujú do vysoko zadlžených spoločností, upravujú ich kvôli výnosom a opäť ich predávajú s vysokým ziskom. Preto investujú len do tých oblastí spoločnosti, kde sa z peňazí dá vygenerovať viac peňazí, teda pridaná hodnota. Investovať do potravinových bánk na kŕmenie chudobných sa neoplatí, a preto tam napriek vysokej potrebe financií neexistujú žiadne fondy súkromného kapitálu.

Súkromní alebo inštitucionálni investori ako banky, poisťovne a fondy sa čoraz viac stávajú záchrancami štátov a spoločností. Bez ich peňazí by väčšina krajín už dávno zbankrotovala. Nie je tomu inak ani vo futbale a pre mnohé medzinárodné kluby sa jediným východiskom z nedostatku kapitálu zdala účasť finančne silných investorov. Investície týchto fondov sa v rokoch 2018 až 2022 zvýšili „z takmer 68 miliónov eur na takmer päť miliárd eur v piatich najväčších európskych ligách. Pôsobia vo viac ako tretine zo stovky najlepších klubov“.

V nemeckej Bundeslige ešte nemali zastúpenie, pretože kluby a fanúšikovia boli voči tomuto modelu účasti skeptickí. Ale priepasť medzi bundesligovými klubmi a tými, ktoré sú podporované investormi, ako sú anglické kluby alebo štátom, ako je Real Madrid, narastá. Za týchto okolností sa predstavenstvo najvyššieho nemeckého futbalu cíti aj pod rastúcim tlakom, „aby boli hry v Bundeslige atraktívnejšie prostredníctvom väčších investícií… [a] konkurencieschopnejšie v medzinárodných súťažiach“.

Veľké peniaze

V máji 2023 sa objavili prvé vyjadrenia záujmu zo strany „štyroch private equity spoločností Advent, Blackstone, CVC a EQT“ v spolupráci s Nemeckou futbalovou ligou (DFL) ako zastrešujúcou organizáciou bundesligových klubov. Investori by mali poskytnúť miliardu eur. Na oplátku im bolo sľúbených „približne osem percent príjmu z marketingových práv“ na dvadsať rokov.

Väčšina peňazí sa použije na projekty DFL. „V podstate ide o 600 miliónov eur na financovanie video platformy a ďalších opatrení na digitalizáciu a internacionalizáciu“. DFL sa chce ďalej rozvíjať a verí, že sa musí stať viac digitálnou, mladistvou a medzinárodnou. K tomu chcete využiť nielen peniaze investorov, ale aj ich znalosti a kontakty v tejto oblasti.

Kritika prichádza predovšetkým od menších klubov, že „najmä väčšie kluby budú profitovať z očakávaného nárastu zahraničného marketingu“ a že pre kluby by nemali byť žiadne peniaze. Ale bola to práve ich propagácia, ktorá by sa považovala za dôležitú. Tu sú privádzaní a trénovaní mladí futbalisti, ktorí sa potom dostanú do plateného futbalu až do veľkých medzinárodných klubov a národného tímu.

Ani na úrovni národov už nejde len o povesť a česť. Aj tu ide o veľa peňazí. UEFA, strešná organizácia pre európsky futbal, rozdelí na tohtoročnom európskom šampionáte asociáciám zúčastnených tímov celkovo 331 miliónov eur. Odmeny pre tímy sú rozdelené podľa toho, ktoré kolá boli dosiahnuté a aké výsledky boli dosiahnuté.

„Za prelom so siedmimi výhrami by víťazná asociácia dostala celkovo 28,25 milióna eur“, myslite na to: asociácia, nie tím. Naprázdno však neodchádzajú ani hráči z reprezentácií. Každý člen národného tímu dostane v prípade zisku titulu Nemcov 400 000 eur. Ak sa hra skončí skôr, výhra DFB je nižšia.

Najväčšie trenice na turnaji vyvoláva organizátor, Európska futbalová únia. „UEFA počíta na majstrovstvá Európy v roku 2024 príjmy vo výške 2,4 miliardy eur“. Na poslednom európskom šampionáte, ktorý bol kvôli Corone odložený na rok 2021, bol čistý výsledok 645,8 milióna eur. Na tohtoročnom turnaji sú príjmy z mediálnych práv a sponzorstva vyššie ako na minulom. Tento rok by ich teda malo zostať viac, pretože na rozdiel od obdobia Corony môžu byť štadióny opäť plne obsadené.

UEFA je registrovaná ako neziskové združenie vo Švajčiarsku, a preto v Nemecku nepodlieha zdaneniu. Dane platí nepriamo cez Euro 24 GmbH, ktorú založila spolu s DFB na organizovanie turnaja. „Odhaduje sa, že z toho bude pravdepodobne pochádzať 65 miliónov eur na daniach“. To samozrejme vyvoláva otázku, čo si spoločnosť, nielen futbaloví fanúšikovia, odnáša z takýchto veľkých športových podujatí.

Sociálna dávka

Vzhľadom na obrovské sumy, o ktoré ide, sa iniciátori a beneficienti takýchto podujatí snažia nájsť opodstatnenie a zamaskovať svoje vlastné ziskové motívy. Okrem nadšenia pre takéto športové podujatia sú tu aj obavy z nákladov, rozdelenia príjmov a darov od štátov.

Pri pohľade späť na Majstrovstvá sveta 2010 v Juhoafrickej republike Neue Züricher Zeitung uviedol: „Štyri roky po obrovskej udalosti je krajina v zlej ekonomickej situácii. Údržba stavieb je veľkou záťažou“. Nie sú to však len následné náklady na údržbu stavieb, ktoré v skutočnosti zaťažujú finančnú slobodu pohybu krajiny, „Južnej Afrike ostali z majstrovstiev sveta len dlhý, okolo 500 miliónov eur. Niet divu, keďže svetový šampionát stál národ 4,2 miliardy namiesto predpokladaných 1,75 miliardy“.

Na MS v Brazílii v roku 2014 boli veľké pochybnosti aj o sociálnych výhodách. Vzhľadom na biedu a nedostatočnú alebo neexistujúcu infraštruktúru v slumoch došlo k násilným protestom veľkej časti obyvateľstva. Tu zastávame názor, že sociálny prínos takýchto vysokých výdavkov treba vidieť skôr vo zvyšovaní životnej úrovne obyvateľstva ako v usporiadaní majstrovstiev sveta.

Pre tohtoročné Euro v Nemecku, hostiteľské mestá, nová nemčina pre miesta konania, dúfajú vo vyššie tržby v sektore stravovania a maloobchodu. Jej združenie HDE očakáva dodatočné tržby vo výške 3,8 mld. Podľa toho štát, spolkové krajiny a obce dúfajú aj vo vyššie daňové príjmy zo zvýšených tržieb. Mantra a dogma vyšších daňových príjmov prostredníctvom vyšších tržieb boli vždy argumentmi zástancov takýchto podujatí.

Sú to vražedné argumenty, ktoré tvrdia, že konajú v záujme spoločnosti ako celku, čo sa zvyčajne len tvrdí, nie dokazuje. V každom prípade tieto udalosti neprinášajú udržateľný rozmach, ako zistil Nemecký ekonomický inštitút. Na základe nemeckej letnej rozprávky z roku 2006 jeho štúdia dospela k záveru, že „veľké športové udalosti nie sú… nie ekonomický ohňostroj“ . Ale FIFA to za to určite stojí. Majstrovstvá sveta vo futbale v Juhoafrickej republike priniesli podľa odhadov odborníkov do pokladnice FIFA okolo 2,5 miliardy eur. Toto číslo… FIFA dodnes nepoprela“.

Vzhľadom na vysoké ceny vstupeniek je pre individuálnych futbalových nadšencov čoraz ťažšie rozpoznať sociálne výhody. Futbal, starý šport chudobných, dnes už nie je pre chudobných. Na najnižšej úrovni, skupinových hrách Euro 24, sa ceny pohybujú od tridsať do štyristo eur v závislosti od miesta. Vo finále to začína len na 95 eurách, najdrahšie miesta stoja 2000 eur. To mnohí futbaloví fanúšikovia na konci mesiaca nemajú ani vo výplate.

Ale: Napriek všetkej výčitke zarábania peňazí športom netreba prehliadať, že ľudí majstrovstvá Európy, majstrovstvá sveta či olympiáda bavia. Malicherné nadávanie mnohých kritikov a moralistov len zriedka vedie k zmenenému politickému vedomiu, ktoré chcú vytvoriť. Nikto nie je medzi obyvateľstvom neobľúbenejší ako chrapúň, ktorý si nalieva ocot do vína. Ľudia sa chcú baviť a užívať si život. To je ich právo. Futbal je jeho súčasťou, či sa to kritikom páči alebo nie. A nie je dôvod sa nad to povyšovať.

Zdroj: https://tkp.at/2024/06/13/geldmaschine-fussball/