Pred mesiacom bolo v súlade s demokraciou a slobodou podnikania, ak niekoho vyhodili pre politický názor. Firmy Renault, Heineken, Rauch a nejaký výrobca bagiet mali právo ukončiť spoluprácu s Attilom Véghom a Jasminou Alagič.
Baliť sa dnes môže politických aktivista Michal Kovačič a opoziční politici zrazu objavili frázu “útok na demokraciu”, či sa im páčia Kovačičove slová o orbanizácii médií.
Jediný politik, ktorého by situácia mala zaujímať je minister práce Erik Tomáš nie preto, že pochádza z tohto prostredia, ale ak títo aktivisti slovo náhodou dodržia, tak stovky z nich budú bez práce, toľko ľudí mimovládky nedokážu uživiť, ani keď získajú prívlastok super agentov…
Za Markízu idú opäť bojovať politici, ako tomu bolo pred takmer 26 rokmi. Otca slovenskej štátnosti Vladimíra Mečiara týmto bojom pripravili o moc. Vtedy, ale mala napr. redaktorka Anna Ghannamová aj osobný záujem na konci premiéra. Ghannamovej prekážalo, že si Mečiar podáva ruku so Židmi a jej manžel je Arab. Dnes proti vláde bojuje Ghannamovej syn Adel, nie pre genocídu v rodisku jeho otca, čo by sa dalo ľudsky pochopiť, práve naopak aj pre “pravdu, o ktorej sa nediskutuje”, ktorou je dnes, že židovský štát Izrael je v takmer plnom práve. Pre hypotéku, sú teda ochotní zapredať aj vlastného otca, čo tam potom po nejakej objektivite…
Boj o Markízu, ktorý sa snaží rozpútať opozícia, pripomína ďalší z pokusov o štátny prevrat. Eurovoľby sa blížia, atentátnik na premiéra Roberta Fica bol ich človek, ďalší debakel je blízko, aj preto nevidiaca Gabriela Kajtárová dnes vidí a politici si opäť nechcú dať vziať Markízu.
Zdroj: FB profil Roman Martiška
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.