Publicista z USA Patrick Lawrence je momentálne vo Švajčiarsku – inými slovami: podstatne východnejšie, ako keď je vo svojej domovskej krajine, v USA. Možno aj preto jeho pozornosť tentoraz upriamila pozornosť aj na východnú Európu, kde je o čom rozprávať – a hlavne o čom premýšľať.
Na očiernenie plánovaného „zákona o agentoch“ sa v Gruzínsku hovorí o „ruskom práve“, hoci takmer doslova identický zákon platí od roku 1938 aj v USA.
Kto je Juraj Cintula, muž, ktorý spáchal 15. mája v Handlovej atentát na obľúbeného slovenského premiéra Roberta Fica? Čo to znamená – alebo čo to znamená, možno lepšie povedané? Čo nám hovorí o našej dobe? O politických silách pôsobiacich v Európe?
Čítate všetky druhy správ o identite Cintula. „El País“ v správe zo 17. mája napísal, že príslušnosť a presvedčenie 71-ročného muža boli veľmi nekonzistentné a nemali žiadne ľahko čitateľné hodnoty. Je alebo bol básnik, ktorý patril do literárneho klubu. Kedysi bol spájaný s proruskou polovojenskou skupinou. Založil skupinu, ktorá bojovala proti násiliu. Prechovával alebo živil hlboké pohŕdanie Rómami. Inde som čítal, že kedysi pracoval v uhoľných baniach.
A od jeho zatknutia, bezprostredne po tom, čo na Fica vystrelil päť takmer smrteľných výstrelov, čítame niečo celkom iné. Súdny dokument zverejnený 23. mája, zrejme založený na Cintulových vyhláseniach počas väzenia, uviedol, že sa cíti „bezmocný a frustrovaný stavom spoločnosti“ a „nesúhlasí s politikou súčasnej administratívy“, čo znamená, že Fico. a „nesúhlasí s prenasledovaním kultúrnych a mediálnych pracovníkov“.
Úradom, ktoré ho vypočúvali, však Cintula prinútil konať, bolo neústupné naliehanie premiéra Fica, ktoré dal jasne najavo, keď vlani na jeseň kandidoval na štvrtý mandát, že Slovensku už „nezostala jediná guľka, ktorú by poslal Ukrajine vojenskú podporu“. Cintula, podľa súdneho dokumentu hovorí, že „považuje súčasnú vládu za Judáša v Európskej únii“. Zdá sa, že bývalý proruský muž je teraz vehementne protiruský.
Konal Cintula 15. mája popoludní sám? Teraz je to kľúčová otázka. Existujú správy, že jeho účty na sociálnych sieťach – Facebook atď. – boli vymazané v priebehu niekoľkých hodín po jeho zatknutí. To naznačuje, že Cintula nebol osamelý bojovník. Vyšetrovatelia túto možnosť údajne preverujú. Zatiaľ však musíme akceptovať, že nemôžeme poznať jednu alebo druhú vec.
Priznám sa, že ma vyrušujú správy o podivnom pozadí Cintulu. Je to presne ten typ človeka, ktorého zahraničná spravodajská agentúra alebo zo zahraničia financovaná skupina „občianskej spoločnosti“ považovala za ľahko zmanipulovateľného – a tak ľahko presvedčivého, aby zakročil proti premiérovi, ktorého nemá rád. Samozrejme špekulujem, pretože to teraz nemôžeme vedieť. Som si však istý niečím iným: Juraj Cintula je symbolom, ak nie predstaviteľom, čoraz nepotlačiteľnejšieho nepriateľstva v Európe voči vodcom, ktorí sa neprispôsobujú neoliberálnej ortodoxii.
■
Tu odbočíme z témy bez zmeny témy.
Ako naši čitatelia videli z mnohých správ z posledných týždňov, v Gruzínskej republike v súčasnosti prebiehajú silné protesty proti zákonu: zákonu o transparentnosti zahraničného vplyvu, ktorý zákonodarný zbor v Tbilisi schválil 14. mája. Gruzínska prezidentka Salome Zurabichvili zákon okamžite vetovala, no vládna strana Gruzínsky sen má dostatok hlasov na to, aby prezidentku prehlasovala.
V Gruzínsku existuje mnoho mimovládnych organizácií (MVO) a iných skupín občianskej spoločnosti. Grayzone, nezávislá americká publikácia, ktorá vykonáva čestnú investigatívnu prácu, v nedeľu informovala, že existuje viac ako 25 000 týchto organizácií. „Takmer každý dostáva cudzie peniaze,“ píše Kit Klarenberg. „Mnohé z nich financuje EÚ, ktorá financuje viac ako 130 samostatných „aktívnych projektov“ a 19 000 malých a stredných podnikov v krajine. Americká tajná služba U.S.AID [„Agentúra pre medzinárodný rozvoj“] a krycia organizácia CIA NED [„National Endowment for Democracy“] sú tiež významnými darcami v tomto sektore.“
Zákon o zahraničných agentoch je celkom ľahko pochopiteľný, t. j. ako je napísaný a prečo je to tak, je veľmi jasné. Stanovuje, že mimovládne organizácie a „nezávislé médiá“, ktoré dostávajú viac ako 20 percent svojich finančných prostriedkov od zahraničných darcov – čo v prípade médií znamená, že nie sú prima facie nezávislé – sa musia u vlády zaregistrovať ako organizácie, “ zastupovanie záujmov cudzej moci“. Ministerstvo spravodlivosti potom bude mať právomoc monitorovať zaregistrovaných.
O histórii medzinárodne aktívnych mimovládnych organizácií alebo „farebných revolúciách“ prvých desaťročí tohto storočia by ste museli byť veľmi neznalí, alebo to viac-menej úplne popierať z ideologickej lojality, aby ste nerozpoznali, čo všetko Gruzínsko je. o. Ako poznamenali rôzni gruzínski predstavitelia a politici, tento zákon nie je nič viac a nič menej ako obrana proti americkým a európskym pokusom tajne podkopať integritu gruzínskeho politického procesu. „Mnohé mimovládne organizácie financované zo zahraničia,“ povedal Klarenberg, „vyvíjajú explicitné úsilie o integráciu Gruzínska do EÚ, NATO a iných „euroatlantických“ štruktúr.
Pozadie: V Ruskej federácii existuje podobný zákon od roku 2012, ktorý Duma schválila z rovnakého dôvodu, z ktorého chce Tbilisi prijať vlastný zákon. V USA – a to je vrchol irónie – „zákon o registrácii zahraničných agentov“ existuje od roku 1938 a viac-menej z rovnakých dôvodov. Ale Bidenov režim už mnohokrát dokázal, že nemá zmysel pre iróniu. Keďže zákon zákonodarný zbor schválil pomerom hlasov 84 ku 30, uviedol, že prehodnotí svoje vzťahy s Tbilisi. Minister zahraničných vecí Blinken cez víkend povedal, že USA zavedú vízové obmedzenia pre tých gruzínskych predstaviteľov, ktorí podľa nich „podkopávajú demokraciu v Gruzínsku“.
■
Keď tieto okolnosti, slovenské a gruzínske, postavíme vedľa seba, musíme si požičať známu frázu a použiť ju na nový účel. V Európe straší duch. Je to prízrak liberálneho autoritárstva.
Ficova vláda robí množstvo politík, ktoré sa vám nemusia páčiť. Fico je proti hnutiu L.G.B.T. ako prejavu západnej dekadencie. Zastáva jasný postoj proti veľkej imigrácii na Slovensko. S týmito postojmi je Fico v ostrom protiklade k liberálnym „hodnotám“, ktoré, ako sa zdá, nezahŕňajú nezasahovanie do záležitostí iných.
Musíme si teda opäť vziať príklad od Maa, aby sme mohli posudzovať politiku Roberta Fica, ktorá je zvyčajne označovaná za ľavicovo populistickú, ako by sa mala posudzovať. Veľký kormidelník hovorieval, že existujú primárne rozpory a sekundárne rozpory a správne pochopenie si vyžaduje správne rozlíšenie oboch. U Fica sú práve spomínané politiky a rôzne iné rozpory sekundárne – sekundárne k hlavnému rozporu. A hlavným rozporom je právo Slovenska brániť svoju suverenitu a určovať svoju budúcnosť bez zasahovania iných národov či nadnárodných inštitúcií ako Európska únia.
Krátko po tom, ako Cintula strieľal nal Fica, zverejnila RT International, ruská „BBC“, súhrn výrokov, ktoré Fico urobil počas svojej dlhej politickej kariéry, z ktorých väčšina bola relatívne nedávna. Niektoré z nich:
O suverenite národov:
„Naši zahraniční partneri sú naučení, že čokoľvek si zo Slovenska vypýtajú, to automaticky dostanú. Ale sme suverénna a sebavedomá krajina…
Pokiaľ budem na čele slovenskej vlády, nikdy nebudem súhlasiť s tým, aby bola nejaká krajina potrestaná za to, že bojuje za svoju suverenitu.“
O ukrajinskej kríze:
„Môžeme tam poslať všetky zbrane na svete a všetky peniaze a Rusko nebude nikdy vojensky porazené. V rokoch 2023 a 2024 príde rad na nás a uvidíte, že Rusko začne diktovať podmienky urovnania tohto konfliktu…
Hovorím to nahlas a jasne a poviem to: vojna na Ukrajine sa nezačala včera ani minulý rok. Začalo sa to v roku 2014, keď ukrajinskí nacisti a fašisti začali vraždiť ruských občanov v Donecku a Luhansku…
Nebudem podporovať vojenskú pomoc Ukrajine… Okamžité zastavenie vojenských operácií je najlepším riešením, ktoré pre Ukrajinu máme. EÚ by sa mala zmeniť z dodávateľa zbraní na mierotvorcu…
Musí existovať nejaký kompromis. Čo očakávajú, že Rusi odídu z Krymu, Donecka a Luhanska? To je nereálne.“
O prevládajúcich ortodoxiách v Bruseli:
„Ak nedokážeme povedať pravdu za bruselským stolom – napríklad, že protiruské sankcie nefungovali, že ďalšie ničenie Ukrajiny a zabíjanie Ukrajincov k ničomu nepovedie, že fanatická implementácia Zelenej dohody je ničenie našich ekonomík, že 20 000 úmrtí v pásme Gazy nemožno ignorovať len preto, že ich spôsobil Izrael – potom sme na šmykľavom svahu, ktorý môže byť pre Európu deštruktívny nielen politicky, ale aj ekonomicky.
Nechápem, prečo si niektoré z týchto vyhlásení nezaslúži pozornosť, ak nie schválenie. Určite chápem, prečo priviedli Roberta Fica do konfliktu s liberálnymi autoritármi, ktorých tak výstižne opisuje.
■
Je známe, že veľmi veľká časť Gruzíncov – jasná väčšina, ako som čítal v niektorých správach – uprednostňuje západnú budúcnosť pre seba. To však nevysvetľuje, prečo zapĺňajú ulice Tbilisi a tvrdia, že cieľom zákona je znemožniť prijatie Gruzínska medzi atlantické štáty. Bežne sa nazýva „ruský zákon“, pretože odporcovia sú presvedčení, že jeho cieľom je priviesť Gruzínsko do ruského tábora. Demonštranti to vnímajú aj ako otvorenie dverí represii a extrémnej úrovni štátneho dohľadu.
Na čom sú založené tieto interpretácie? Pokiaľ je to zvonku možné, neexistuje pre to žiadne vysvetlenie. Znenie zákona tieto typy výkladov nenaznačuje. Premýšľam nad tým už týždne.
Kit Klarenberg poskytuje podrobné správy o tejto otázke vo svojom článku v „Grayzone“:
„O úprimnosti občanov, ktorí naďalej okupujú verejné priestranstvá v Tbilisi, pretože sa obávajú, že kroky ich vlády sabotujú ašpirácie Gruzínska do EÚ, nemožno pochybovať. Existujú však jasné signály, že mnohí boli uvedení do omylu, pokiaľ ide o povahu nového zákona. Niektorí sú údajne presvedčení, že to nariaďuje masové sledovanie a núti verejnosť kritizovať svojich susedov ako „zahraničných agentov“.
Pokus dezinformovať Gruzíncov o zákone je vedený predovšetkým zahraničnými médiami a mimovládnymi organizáciami financovanými zo zahraničia.
Zdá sa mi, že toto je vrchol pokrytectva, ktoré sa často vyskytuje medzi liberálnymi autoritármi. Keď zhromažďujú Gruzíncov do ulíc, aby požadovali zvrhnutie vlády Gruzínskeho sna – a správy Klarenberga považujem za dôveryhodné –, zapájajú sa do veľmi neviditeľnej, intervencionistickej práce, ktorej má zákon zabrániť.
Záver je zrejmý – a starý príbeh. Mal by som dodať: USA a ich klienti v EÚ nebojujú za demokraciu, ako neustále tvrdia. Korumpujú ich v mene demokracie.
Robert Fico často hovoril, že Slovensko riskuje, že sa stane ďalšou Ukrajinou ovládanou antidemokratickými klikami dosadenými pomocou západných trikov. Gruzínsko čaká rovnaký osud, a nie prvýkrát.
Toto sú hlavné rozpory na východnom krídle Európy.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.