Dôvod, prečo som zvolil tento nadpis bude zrejmý zo samotného článku.
V stredu sa udiala udalosť, ktorá na seba nechávala dlho čakať. Asi mnohých z vás neprekvapím, keď napíšem, že ma neprekvapila. Zbierala sa dlhé roky – všetkými článkami v novinách, každou jednou Shootyho karikatúrou, každou knihou či filmom typu Sviňa, každým mediálnym výstupom od mimovládok a ich spriaznených osôb. Rovnako tak je dobre známe, kto to celé podporoval aj financoval, písal som o tom nejeden článok, ako sú vzájomne prepojení mimovládkari, novinári a politici.
Podstatné však je, že budovanie atmosféry, ktorá nakoniec stvorí vraha zdanlivo bez väzieb, sa minulo účinku. To znamená, že jej naplánované vyvrcholenie prišlo neskoro. Ak to bolo myslené ako zastrašovanie (napríklad pred eurovoľbami), potom to už nebude mať odstrašujúci účinok. Skôr naopak.
Často tvrdím, že ak sa stane podobná udalosť, treba zostať pokojným a sledovať detaily. Teraz nemyslím konkrétne videá z udalosti a či sa tam niekto motal alebo opieral o zábradlie. Myslím tým udalosti, ktoré sa odohrajú v tom istom čase niekde inde, synchrónne deje aj následné reakcie okolia. To vám vždy veľa odkryje.
Čo som si všimol za posledné dva dni?
- Obrovský strach v tábore terajšej opozície, ich novinárov a mimovládkarov. Kto pozná aspoň trochu reč tela, si musel všimnúť napríklad habkanie a roztrasený hlas „analytika“ R. Bránika alebo tupý pohľad Valáška v narýchlo zvolanom tlačovom komuniké z Národnej rady SR. Môžu vás mediálny mágovia trénovať koľko chcú, v extrémnych situáciách sa aj tak prejavíte. To sa práve deje. Pustite si tie vyjadrenia bez zvuku a všímajte si detaily.
- Okamžité hľadanie vinníka v opačnom tábore. Robia ho oba názorové prúdy, ale len jeden z nich má pravdu. Dôkazom je spôsob riadenia štátu počas kovidu a dôkazom je aj farizejstvo pri hlásaní slobody výlučne podľa ich pravidiel. Inými slovami, my sme si kovid a Hegeromatovičoodora pretrpeli a nikoho za to nezastrelili. Dodnes si pamätám, ako mi niekoľko mojich bývalých priateľov vynadalo alebo ma poslalo rovno na psychiatriu. Ja som ich za ich zaočkovanie neposlal nikam. Rovnako som nezavrhol celú svoju rodinu. Navyše nemám ani potrebu im to dnes vyhadzovať na oči, aj keď sa časom ukázalo, ako sa správali a mýlili. Od nich ale dodnes neprišlo žiadne ospravedlnenie. A keď nepríde ospravedlnenie, nemôžu sa vyliečiť zo svojej slepoty. To ospravedlnenie nie je pre mňa, dávno som im odpustil a normálne ich viem pozdraviť, ak sa náhodou stretneme. To ospravedlnenie je dôležité pre nich.
Všimol som si tiež, že o tejto veľkej udalosti vedia hovoriť iba niektorí ľudia. Kto sa tejto téme vyhýba ako sa len dá, sú voliči progresívcov, liberálov, Korčoka a Čaputovej. - Médiá sa snažia stoj čo stoj vyvliecť zo svojej spoluviny. Je to však márna snaha a hanebne prepásli možnosť ozdraviť svoju profesiu. Za všetky reakcie spomeniem len slová šéfa Slovenského syndikátu novinárov, ktorý včera v RTVS 24 povedal, že za všetko môžu politici, lebo novinári len sprostredkovávajú informácie od nich. Je to navlas rovnaké vyviňovanie, aké používali nacisti v Norimbergu: „My sme len plnili rozkazy…“ Médiá bývalého hlavného prúdu nič nepochopili a všetko zabudli. Aj vtedy, keď včera tá istá RTVS pozvala do svojho vysielania Victora Breinera, natovského propagandistu, vypínača webov, mimovládkara a blízkeho spolupracovníka Naďa. Tiež som v niekoľkých starších článkoch rozoberal jeho prepojenia. Obludnosť spočíva v tom, že táto osoba je spoluarchitektom budovania nálady na „odstránenie Fica“. Inými slovami, zavolali si do vysielania spolupáchateľa. A ešte ho nechali robiť reklamu na Púchovského projekt Hoaxy a podvody.
- Udalosť vyvolala aj mimoriadne silné reakcie v zahraničí. Teraz nemyslím naše bezprostredné susedstvo (Maďarsko alebo Česko), ale aj vzdialenejšie a násobne väčšie štáty. To nasvedčuje tomu, že ide o udalosť, ktorá má potenciál zásadnejšie zmeniť všeobecný chod udalostí vo svetovej politike.
Každá takáto udalosť v dnešných časoch spôsobí obrovské „zašumenie“ verejného priestoru. Odrazu sa objaví kopa videí, príspevkov na sociálnach sieťach, svedectiev susedov a podobne. V takto zarušenom priestore sa nedá orientovať bežným zrakom. Orientovať sa však stále dá inými prostriedkami, pretože viete sledovať procesy a ich vývoj. Veci sa nedajú robiť v kompletne utajenom režime. Nakoniec vždy musíte pristúpiť k činu, ktorý je viditeľný. Resp. je viditeľný jeho výsledok. Najlepší príklad je streľba. Výstrelom na seba upozorníte a odhalíte svoju polohu. Presne tak to je aj s informačnými výstrelmi.
Tak aj tu je proces odstavenie Fica, resp. pronárodne orientovaného politika. Tento proces je dlhodobý a prebieha aj v iných štátoch sveta, kde majú svoje vplyvové štruktúry Američania a Briti. Aktuálne sa tento proces prejavuje naplno v Gruzínsku v tamojších „protestoch“. Proces očierňovania Fica trvá viac ako 20 rokov a v podstate ide o identický proces, na ktorého základe bola vedená aj mediálna vojna proti Mečiarovi či iným politikom. Pozor, týmto neobjahajujem ani Mečiara a ani Fica. Spravili množstvo chýb a aj preto sa následne mohlo podariť ich odstaviť. Ak ste nútený robiť množstvo rozhodnutí a veľa z nich pod vysokým tlakom, tie chyby skrátka urobíte. Alebo tie chyby spravíte z titulu svojich osobných čŕt. To však nemení nič na fakte, že anglosaské vplyvové štruktúry aktívne a dlhodobo financujú ťaženie proti Ficovi a zo širšieho pohľadu proti emancipácii menších štátov, ktoré nazýva politológia aj klientskými štátmi. USA majú navyše dlhú minulosť v Južnej Amerike, kde si vynucovali poslušnosť omnoho brutálnejším spôsobom, ako to robia teraz v Európe. Prevraty v réžii spravodajských služieb sú dobre zdokumetované aj v oficiálnych prameňoch či serióznej literatúre. Tento proces sa navyše prelína s iným procesom – federalizácia Európskej únie, snaha o odstránenie štátov na národnom princípe, odstránenie práva veta a celkové rozriedenie štátov v jednom veľkom zoskupení.
V oboch procesoch nie je podstatná postava menom R. Fico. Nech by tam bol ktokoľvek iný, kto by chcel vyšetriť kovid, vniesť svetlo do politických mimovládok či robiť politiku na 4 svetové strany, dostalo by sa mu rovnakého zaobchádzania.
Dlhodobo tvrdím, že spoločnosť sa musí začať rozprávať aj aktívne brániť pred systémom Rozdeľuj a panuj. To však neznamená, že sa tearz všetci objímeme a budeme sa tváriť, že v mene bájnej „deeskalácii napätia“ zabudneme na všetko a nikto nezostane potrestaný. Tu tkvie nebezpečenstvo celej udalosti. Nie pomste, ale áno spravodlivému procesu a trestu. Trénujme trpezlivosť, uvažovanie a vytrvalosť. Problémy vyriešime len tak, že ich vynesieme na svetlo a nie zahrabeme do tmavého kúta. Táto udalosť, nech už to znie akokoľvek, môže nám všetkým pomôcť vyliečiť sa. A môže pomôcť Slovensku ako štátu prežiť.
Foto: Ray Bilcliff z pexels.com
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.