Podľa správ médií vláda USA súhlasila so stiahnutím posledných zostávajúcich vojakov – približne 1000 mužov – z Nigeru v najbližších mesiacoch. Informovali o tom v piatok viaceré americké médiá a nigérijská štátna televízia. Je to prepadák pre USA, no ešte väčší pre Európu. Niger nedávno nadviazal úzke vzťahy s Moskvou.
Stiahnutím vojenského personálu vláda amerického prezidenta Joea Bidena reaguje na požiadavku vojenskej junty západoafrickej krajiny. Tým bola v polovici marca zrušená dohoda o vojenskej spolupráci s USA. Hovorca Junty Amadou Abdramane odôvodnil odchod „zhovievavým správaním“ a údajnou hrozbou represálií zo strany americkej delegácie. Dovtedy dohoda umožňovala pôsobiť v krajine americkým vojakom a civilným zamestnancom ministerstva obrany.
Washington Post napísal, že americká vláda sa tomuto kroku bránila. Stiahnutím sa zmení aj postoj k boju proti terorizmu v regióne. Spochybňovaný je aj štatút americkej leteckej základne v hodnote 110 miliónov dolárov (okolo 94 miliónov eur), ktorá má len šesť rokov.
Jeden z leteckých hangárov na americkej základni neďaleko Agadezu v strede krajiny, keď bol postavený v roku 2018
Centrum islamistického teroru
Oblasť Sahel, do ktorej patria aj susedné krajiny Mali a Burkina Faso, sa stala ohniskom islamistického terorizmu. V Nigeri sa útoky zvýšili po vojenskom prevrate v minulom roku. USA považovali základňu za dôležitý prostriedok boja proti terorizmu. Odtiaľ okrem iného vzlietli na pozorovanie bezpilotné drony. Stiahnutie je preto významnou prekážkou.
Narastajúci problém pre Európu
To je vážna rana aj pre Európu, keďže dôležitá migračná trasa vedie cez Niger do Stredozemného mora. Vyskytlo sa niekoľko diplomatických snáh o užšie spojenie Nigeru s Európou. Ale namiesto toho sa krajina nedávno priblížila k Rusku – vrátane nasadenia ruských nepravidelných jednotiek, ako sú teraz „znárodnené“ Wagnerove jednotky. V čoraz silnejšom globálnom konflikte medzi Západom a záujmovou sférou vedenou Čínou a Ruskom sa Niger jednoznačne mení.
Len pred mesiacom bola po jedenástich rokoch definitívne ukončená európska policajná rozvojová misia EUCAP Sahel v nezhode. Dve šéfky misie, Nemka Katja Dominik a Dán Mads Beyer, mohli odísť v polovici marca. Predtým panovala neistota, kedy Dominik a Beyer, posledný z približne 120 európskych zamestnancov policajnej rozvojovej misie, budú môcť opustiť krajinu – diplomati niekedy hovorili o „zadržaní“.
Amadou Amabrame, hovorca junty (druhý sprava)
Junta preskupuje krajinu
Od konca júla 2023 vedie Niger vojenská junta. Predtým bola krajina považovaná za posledného demokratického partnera európskych štátov a USA vo vnútrozemí regiónu Sahel. Je blízkym spojencom proti terorizmu a nelegálnej migrácii do Európy. Prevrat vyvolal v regióne vážnu diplomatickú krízu. Susedné krajiny ako Mali a Burkina Faso sa tiež odvrátili od USA a Európy a stále viac sa približujú k Rusku. Začiatkom apríla Rusko poslalo Nigeru systém protivzdušnej obrany a 100 vojenských trénerov.
Skutočnosť, že Rusko – spolu s Čínou – sa v súčasnosti čoraz viac presadzuje v Afrike, vyvoláva v Európe obavy vzhľadom na mnohé súčasné konflikty s Ruskom. Chýbajúca účinná spoločná zahraničná a bezpečnostná politika je však hlavnou prekážkou v boji proti šíreniu ruského vplyvu v prirodzenej zóne európskeho záujmu. Okrem toho je tu historické dedičstvo európskeho kolonializmu a imperializmu, ktorým sa západoeurópske krajiny ešte nezačali vážne zaoberať.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.