Eduard Chmelár: AK NIE STE NA ŽIADNOM ZOZNAME, STE NEŠKODNÍ

Eduard Chmelár: AK NIE STE NA ŽIADNOM ZOZNAME, STE NEŠKODNÍ

Eduard Chmelár: AK NIE STE NA ŽIADNOM ZOZNAME, STE NEŠKODNÍ 620 330 Mr Hyde

V tieni prezidentských volieb otriasa Európou „škandál“, ktorý nesie všetky znaky spravodajských hier a paranoidných politických kampaní z päťdesiatych rokov minulého storočia. Česká kontrarozviedka vraj zistila, že Rusko platí politikov v Európe, aby prostredníctvom dezinformácií ovplyvnilo nachádzajúce voľby do Európskeho parlamentu. Tvrdia to vysokí predstavitelia EÚ, niektorí politici a ich novinárski nohsledi. Jeden z prvých, ktorý u nás túto správu zdieľal, bol bývalý minister obrany Jaro Naď s víťazoslávnym pokrikom „já vám to říkal“. Z českých politikov sa na údajnom výplatnom zozname nachádza Václav Klaus, Cyril Svoboda, Jindřich Rajchl a Zuzana Majerová, zo slovenských Ján Čarnogurský, Erik Kaliňák, Milan Uhrík a Miroslav Radačovský. Až ma urazilo, že na takom zozname nie som…

Ospravedlňujem sa za tú iróniu, ale skôr, ako si vysvetlíme, prečo sú tieto obvinenia absurdné a postavené na vode, vám chcem ozrejmiť históriu podobných zoznamov. Mám s nimi totiž bohaté skúsenosti. Ako prví začali vytvárať zoznamy nepriateľov neonacisti. Sám som sa ocitol na niekoľkých takýchto primitívnych zoznamoch „nebezpečných Židov“. Nikdy som sa voči nim neohradzoval, lebo sa mi videlo nedôstojné brániť sa, že nie som Žid, akoby byť Židom malo byť hanbou (držal som sa princípu, ktorý stanovil ešte francúzsky filozof Jean-Paul Sartre, že Židom je každý, koho za Žida považujú). Preto ma nijako neprekvapilo, keď som sa po rokoch ocitol na zozname „proruských aktérov“, ktorý vypracoval rozmaznaný eseťácky synáčik Michal Trnka. Paradoxné je, že hoci Trnka v rozhovore pre Forbes tvrdil, že dôvodom založenia Gerulaty bolo vyvrátenie „dezinformácie“, podľa ktorej CIA spolupracuje s Esetom, syn zakladateľa tejto firmy dnes spolupracuje s NATO a jeho klientmi sú čuduj sa svete – spravodajské služby…

Neskôr mi bolo cťou, že som sa spolu s bývalým lídrom britských labouristov Jeremym Corbynom, bývalým predsedom Európskej komisie Romanom Prodim, bývalým rakúskym prezidentom Heinzom Fischerom či fromtmanom kapely Pink Floyd Rogerom Watersom ocitol na zozname údajných „nepriateľov Ukrajiny“. Všetky tieto škandalizujúce zoznamy mali jednu vec spoločnú: boli postavené na nelogických základoch, opierali sa často len o vyjadrenia, ktoré nesúhlasili s výrokmi (len tak mimochodom) skorumpovaných ukrajinských politikov alebo o ešte banálnejšie tvrdenia. Takéto postupy majú teda totalitný základ, lebo organizujú hon na čarodejnice proti ľuďom, ktorí sú často váženými osobnosťami, ich názory nevybočujú z demokratického diskurzu, ale nie sú v súlade s oficiálnou propagandou. Inými slovami, takéto praktiky sú nezlučiteľné so základnými princípmi demokracie.

Podstatu týchto špinavostí vtipne vykreslila česká nezávislá novinárka a bojovníčka za slobodu prejavu Cecílie Jílková, dcéra významných disidentov a signatárov Charty 77 Ludvíka Vaculíka a Lenky Procházkovej. Každý, koho meno nefiguruje na podobnom zozname, by si mal položiť zásadnú otázku: podvraciate režim dostatočne? Pretože ak na zozname nie ste, znamená to jediné: ste neškodný. Vraj ste odhalili niečo veľmi nekalé? To ešte neznamená, že ste nebezpečný. Nebezpečný začnete byť, až keď máte vplyv. Vtedy sa stanete dezinformátorom. Cecílie Jílková v tejto súvislosti pripomenula polemiku jej otca s Václavom Havlom. Spisovateľ Vaculík sa zamýšľal nad tým, či stojí za to nechať sa zatknúť, bol nervózny z toho, že ho ešte nezavreli a spytoval si svedomie, či niečo nerobí zle. Havel ho v liste upokojil, že to, koho zavrú, je chladný politický kalkul a ak režim bude chcieť, môže sa to stať pokojne aj Vaculíkovi…

To, že ste nebezpečný, zistíte podľa toho, že vás režim verejne označí za nepriateľa. Mne sa to stalo za Matovičovho režimu, keď niektorí politici a novinári začali proti mne vyslovene organizovať mediálny lynč a nazývali ma nepriateľom štátu. Áno, to bolo vtedy, keď poradca prezidentky Ivan Mikloš vyzýval z obrazovky TA3, že treba zavrieť Chmelára a bude po probléme, keď pre mňa niektorí novinári (ktorí asi študovali právo na Vysokej škole života pre liberálov Zomri) žiadali doživotie za to, že som hlásal potrebu zastavenia bojov na Ukrajine, a keď hlavný moralizátor TV JOJ s pokrivenou hubou i charakterom Arpi Soltész vyzýval ľudí, aby mi neposkytli žiadnu službu, ani len pohár vody. To len na pripomenutie, akú dobu sme žili a akí darebáci dnes falošne kvília, že vraj nastáva „doba temna“, hoci im nikto nič nerobí.

Sofistikovaný režim však nemá záujem urobiť z vás mučeníka. Ukázať na vás prstom a pošpiniť vás, to áno (ak máte dostatok priaznivcov). Ale ukrižovať nie – vieme, kam to viedlo. Tak ako v normalizačnom režime nebola zakázaná tzv. komunálna kritika, v neonormalizačnom nie je zakázaná systémová rebélia. Čo to znamená? Môžete kritizovať byrokraciu, ale nie priamo Európsku komisiu. Môžete kritizovať ničenie planéty, ale nie nefunkčnú zelenú politiku EÚ. Môžete kritizovať ministerku zdravotníctva, ale nie farmaceutické firmy. Môžete kritizovať zbrojenie, ale nie podstatu fungovania NATO. Ak vás ešte nikto neoznačil za ruského trolla, nie ste nebezpečný, iba nepohodlný.

Čo teda vieme o tej „škandalóznej ruskej podvratnej akcii“? Nič konkrétne. Všetky obvinenia sa opierajú iba o fakt, že dotyční politici poskytli rozhovor dnes už zablokovanému webu Voice of Europe. Kriticky uvažujúci človek by sa mohol spýtať: a to novinári nežiadali žiadne dôkazy?? Nie, nežiadali. Presnejšie: špekulatívne obvinenia interpretovali ako hotové fakty. Stačilo, aby Politico napísal: „Škandál s ruským vplyvom otriasa EÚ. Prokremeľské webové stránky šírili propagandu a platili európskych politikov.“ A už titulok BBC hlása: „Ruská sieť, ktorá platila europskych politikov, bola rozbitá.“ Nasleduje The Moscow Times, ktorý titulkuje: „Česi rozbili hlavnú ruskú propagandistickú sieť.“ Podstatou tejto reťaze je, že jedno médium cituje druhé, pričom dôkazy nie sú pre túto zacyklenú argumentáciu vôbec dôležité.

Na obvinenia vzápätí reagovala podpredsedníčka Európskej komisie Věra Jaurová, ktorá vyhlásila: „Toto potvrdzuje, čo sme tušili. Kremeľ využíva pochybné weby, ktoré predstierajú, že sú médiá, na kupovanie skrytého vplyvu.“ Čo konkrétne to potvrdzuje? V tejto situácii by ste čakali, že profesionálni žurnalisti začnú klásť podstatné otázky. Ale oni buď mlčia alebo už priamo formulujú hotové odpovede. V tejto propagande zvlášť vynikol český týždenník Reflex, akoby vytrhnutý z toho najodpornejšieho obdobia stalinistického teroru. Príšerne fanatickým propagandistickým slovníkom vyvodzuje z toho, že spomínaní politici kritizovali protiruské sankcie alebo pokračujúcu vojnu na Ukrajine, takéto absurdné závery: „Nie je náhoda, že práve oni poskytli rozhovor webu Voice of Europe.“ Prečo to nie je náhoda? Čo je to za konšpiračný slovník? Veď je to čistá paranoja vychádzajúca z bludného predpokladu, že ak je niekto kritický, musia mu za to platiť. Pri takýchto šialencoch si hovorím, či nevychádzajú z vlastnej skúsenosti.

Ak to mám všetko vrátiť do vecnej roviny, som presvedčený, že v tomto prípade sme svedkami klasickej psychologickej operácie spravodajských služieb známej pod skratkou PSYOP. Cieľom PSYOP je ovplyvniť emócie, uvažovanie a v konečnom dôsledku správanie jednotlivcov, skupín, organizácií, strán alebo dokonca vlád, ktoré oponujú oficiálnemu výkladu udalostí. Na rozdiel od skutočného vyšetrovania je PSYOP iba obvinenie bez konkrétnych dôkazov. Pri vyšetrovaní by sa totiž mohlo zistiť, že to celé je totálna kravina, a to je pri operáciách tohto typu nežiadúce. A tak sa napríklad na zoznam dostal popredný kandidát nemeckej AfD vo voľbách do Európskeho parlamentu, ktorý tvrdí, že vláda USA sa podieľala na útoku na Nordstream. Čo z toho vyvodili novodobí inkvizítori? Že za to určite dostal peniaze. Alebo Erik Kaliňák, ktorý je nielen kandidátom do EP, ale zároveň aj predsedom Zboru poradcov nenávideného premiéra Fica – ideálny kandidát na diskreditáciu. Veď sa otvorene stavia za mier na Ukrajine, za to musí byť platený priamo z Kremľa! A teraz bonbónik na záver: ten zákerný Putin zabezpečil svojho superšpióna Medvedčuka réžiou vo výške dvoch mesačných platov (vrátane všetkých nákladov) europoslanca, aby touto „závratnou“ sumou všetkých (sic!) skorumpoval a zničil našu prekvitajúcu demokraciu? Robíte si z nás v tom Bruseli prdel?

Spolu s investigatívnou novinárkou Cecíliou Jílkovou sa prikláňam k názoru, že toto nevymyslela česká BIS, že je to oveľa vyššia spravodajská hra, prostredníctvom ktorej sa Európska komisia pokúša cenzurovať svojich politických nepriateľov. Dokonca si myslím, že voľby do Európskeho parlamentu sa takýmto nekalým spôsobom pokúša ovplyvniť nie Moskva, ale samotný Brusel, ktorý vychádzajúc z prieskumov, ako zásadne sa môže zmeniť politická mapa Európy po júnových voľbách, začína prepadať panike.

Vykresliť politického protivníka ako agenta cudzích mocností, je starý trik, ktorý používali v päťdesiatych rokoch mccarthisti v USA a stalinisti v sovietskom bloku. Iným trikom je šíriť o svojich protivníkoch konšpiračné teórie a tvrdiť, že ich šíria oni. Malo by nás preto znepokojovať, že Európska komisia sa pokúša v čoraz väčšej miere obmedzovať slobodu prejavu a zavádzať cenzúru sociálnych sietí, ktorá svojím rozsahom ďaleko presahuje čokoľvek, o čo sa pokúsili fašisti a komunisti. Politickí lídri v EÚ nasadzujú spravodajské služby, aby očiernili každého oponenta – od francúzskych farmárov, cez belgických odporcov migrácie až po stredoeurópskych pacifistov – a označili ich za živly napojené na Kremeľ. Ešte stále môžeme konať slobodne, ale ak sa tomuto trendu včas nevzoprieme, uvaria nás ako žaby v hrnci a zavedú taký totalitný režim, že ten, ktorý sme prežili v minulom storočí, bol iba trenažér ich temných plánov. Verím, že to ľudia pochopia a spoločnými silami zastavia túto plazivú totalitu v EÚ.

Zdroj: FB profil Eduard Chmelár