Zložité financovanie vojny

Odkedy USA prestali prevádzať finančné prostriedky na Ukrajinu, EÚ sa stala hlavným darcom a dodávateľom zbraní. Nie sú to však len zbrane, munícia a personál, ktorý sa míňajú rýchlo. Stále väčšie problémy spôsobuje aj financovanie vojny.

Od začiatku vojny pred dobrými dvoma rokmi dostala Ukrajina finančné prostriedky v celkovej výške „88 miliárd eur od EÚ a jej členských štátov.“ Okrem toho krajina dostala ďalšie miliardy od USA a iných štátov politického Západu. Celková suma platieb a dodávok zbraní sa teraz pohybuje v stovkách miliárd. Tie však nestačia na to, aby odolali Rusku, nieto ešte vyhrali vojnu. Odkedy USA prestali posielať peniaze, tento cieľ sa ešte viac vzdialil.

Kto by to mal zaplatiť?

Teraz sa Európska únia (EÚ) snaží vyrovnať tento nedostatok poskytnutím nových prostriedkov pre Ukrajinu vo výške 50 miliárd eur. Z toho „do roku 2027 vrátane bude plynúť ďalších 38 miliárd eur na priamu rozpočtovú podporu, ďalších 7 miliárd eur na investície a 5 miliárd eur na reformy vo verejnej správe. Dve tretiny z celkovej sumy tvoria pôžičky s nízkym úrokom, zvyšok tvoria granty“.

Vojna sa teda stáva čoraz viac európskou. Táto podpora stojí obrovské peniaze. Okrem toho by sa mali zvýšiť výdavky na zbrojenie v rámci NATO a európskych štátov, pretože sa verí, že NATO musí byť pripravené na totálnu vojnu s Ruskom. Vidíte sa v „existenciálnom konflikte“. Zdá sa, že francúzsky prezident Macron vyjadruje prevládajúci názor v aliancii, keď neohrozene tvrdí, že „Putin sa nezastaví v prípade víťazstva na Ukrajine… ten, kto nikdy nedodržal svoje záväzky“.
Odkiaľ sa však vezmú miliardy potrebné na všetky tieto úlohy? USA sa môžu takmer neobmedzene zadlžovať, pokiaľ zákonodarcovia a investori hrajú na finančných trhoch. Pre Európanov v EÚ je to ťažšie. Maastrichtská dohoda stanovuje limity ich dlhu. To poskytuje rámec pre deficity jednotlivých štátov. Výnimky sa síce udeľujú vždy, ale celkovo sa dbá na to, aby sa jednotlivé krajiny príliš nezadlžovali na úkor iných a tým na úkor vnútornej stability konfederácie štátov.

Dňa 21. marca Tento rok sa hlavy štátov a vlád stretli v Bruseli, aby diskutovali o prezbrojení. „Mali by sa preskúmať inovatívne zdroje na zvýšenie výdavkov na obranu“. Keďže čas je dôležitý, príslušné inštitúcie EÚ dostali mandát „preskúmať všetky možnosti získania finančných prostriedkov“ do júna. Keďže najmä nemecká verejnosť na to vždy reagovala negatívne, výslovne sa vyhýbala poukazovaniu na to, že nejde o nič iné ako o „spoločný dlh“ na prezbrojenie.

Odkiaľ to získať…?

Finančná situácia väčšiny európskych krajín nie je práve ružová, pretože politický Západ si svojimi sankciami proti Rusku strelil do nohy. Náklady na energie explodujú, rovnako ako ceny mnohých surovín pre európsky priemysel, ktoré si napríklad chemické spoločnosti mohli pred rokmi lacno nakúpiť z Ruska. Jedným z dôsledkov tohto nedostatku je obrovský nárast cien, najmä zdrojov energie a potravín.

V tejto situácii nemala ECB nič lepšie na práci, ako zvýšiť úrokové sadzby a tým ešte viac zhoršiť ekonomickú situáciu. Pretože čistá doktrína inflačných teórií hovorí, že rastúce ceny sú infláciou a proti tomu sa dá bojovať vyššími úrokovými sadzbami. Toto je modernizovaná teória krviprelievania aplikovaná na ekonomiku. Pacientovi, ktorý je už oslabený chorobou, odčerpáte krv a potom sa čudujete, že sa jeho stav zhoršuje.

ECB vo svojej neskutočnej slonovinovej veži neuznáva, že zvýšené ceny nie sú výsledkom nadmerného dopytu, učebnicového vysvetlenia inflácie, ale skôr dôsledkom nedostatku spôsobeného sankciami. Namiesto varovania politikov, aby zrušili ničivé sankcie, zvyšujú úrokové sadzby podľa litery inflačných teórií. Výsledkom je pokles ekonomickej aktivity, klesajúce tržby a pribúdajúce bankroty. Občania obmedzujú spotrebu, pretože si už veľa vecí nemôžu dovoliť.

Tým sa dáva do pohybu začarovaný kruh: Mnohé spoločnosti obmedzujú výrobu alebo časť z nej, niekedy dokonca celú, premiestňujú do zahraničia, pretože tam sú náklady na energiu obzvlášť nižšie. To má vplyv na štátne financie, pretože daňové príjmy klesajú. Koncom minulého roka muselo Nemecko zakročiť vo svojej finančnej situácii znížením programov financovania a úsporami v rozpočte, najmä po rozhodnutí Spolkového ústavného súdu.

Nemecko však nie je v EÚ samo so svojimi rozpočtovými problémami. „Francúzske verejné financie sú na tom zjavne horšie“ , ako sa očakávalo. „Slabšie ekonomické prostredie napríklad v Nemecku a Číne“ veľmi zaťažuje daňové príjmy, takže „deficit v roku 2023 bol výrazne vyšší ako plánovaných 4,9 %“. Nový dlh na rok 2023 bol približne 5,5 %, „bolestivé škrty v rozpočte sa preto stanú nevyhnutnými“. Mnohé krajiny v EÚ sú v rovnakej situácii ako Francúzi, pričom Francúzsko má najvyšší dlh „viac ako tri bilióny eur“.

A nekradnúť?

Prečo nie? V centrále SWIFT v Bruseli sú zmrazené bohaté fondy ruskej centrálnej banky, približne 200 miliárd eur. Tie dokonca každoročne generujú na úrokoch približne 3 miliardy eur. Na vyvlastnenie majetku Rusov si zatiaľ netrúfajú, no veria, že úroky dokážu vyzbierať pre seba a Ukrajinu na základe vlastného chápania práva. Deväťdesiat percent z tohto 3 miliardového úroku je vyčlenených na nákup zbraní pre Ukrajinu.

To je však len kvapka v mori vzhľadom na rozsiahle plány na prezbrojenie v štátoch EÚ. Hovoríme o 100 miliardách eur. O tejto sume prvýkrát hovorila estónska premiérka Kaja Kallas. V decembri minulého roka navrhla, aby EÚ vydala spoločné obranné dlhopisy. Začiatkom roka žiadal eurokomisár Thierry Breton rovnakú sumu na vytvorenie „obrovského obranného fondu“.

Európske štáty od roku 2014 zvyšujú svoje výdavky na obranu, ale so začiatkom vojny na Ukrajine sa tieto výdavky opäť zvýšili o 20 percent z „220 miliárd v roku 2022 na 290 miliárd eur v minulom roku“ . Táto suma však zodpovedá len 1,5 percentám ekonomického výkonu všetkých štátov EÚ. Ak sa majú dosiahnuť cielené 2 percentá, musí sa ročne uvoľniť ďalších 100 miliárd eur. Niet preto divu, že vzhľadom na veľké projekty a napätú rozpočtovú situáciu v európskych krajinách treba hľadať „inovatívne zdroje“.

Priateľstvo končí, keď ide o peniaze

Medzi európskymi štátmi panuje veľká nezhoda v otázke financovania prezbrojenia. Nezhody panujú nielen v tom, ako by sa malo toto prezbrojenie financovať, ale aj v tom, či je v súlade s európskymi zmluvami a ich zásadami. Je však jasné, že na uskutočnenie tohto projektu musí mať obranný priemysel „lepší prístup k verejnému a súkromnému financovaniu“, teda k väčším zdrojom peňazí.

Diskutuje sa o dvoch prístupoch k implementácii financovania. Jednou z nich je emisia dlhopisov EÚ, ktoré potom musia zabezpečiť jednotlivé štáty. Toto riešenie požaduje najmä Francúzsko, ale Nemecko ho striktne odmieta, pričom poukazuje na to, že „EÚ nie je federálny štát“, v ktorom sú dlhy jednej strany kompenzované druhou stranou. Bolo by to vysoké riziko, najmä vzhľadom na obrovský dlh Francúzska.

Ďalšou úvahou je zapojenie Európskej investičnej banky (EIB). Ale to nie je bez problémov. Doposiaľ bol mandát banky na financovanie len v oblasti civilných projektov alebo projektov s dvojakým použitím, teda takých, ktoré majú civilný aj vojenský charakter. Zvyšovanie výdavkov na zbrojenie je však jednoznačne vojenským projektom bez civilnej zložky. Nie je to len vecou vôle, ale má to aj praktické dôvody.

Ako hlavná banka EÚ sú poskytovateľmi kapitálu EIB jednotlivé štáty. Stanovujú usmernenia pre úverovú prax banky, ktorá bola doteraz zameraná na vyvážený vývoj vnútorného trhu EÚ. Ale to sa netýka prezbrojovania EÚ. Navyše, Rakúsko, Malta, Írsko a Cyprus nie sú členmi NATO, takže požiadavka NATO na 2 percentá nie je pre nich relevantná, ale museli by ju pomôcť financovať.

Ale aj pre niektoré štáty EÚ a NATO sú priority odlišné. Krajiny európskeho juhu sa obávajú presunu financovania v ich neprospech od podpory klimatických projektov k zvyšovaniu výdavkov na obranu. Pretože niektoré krajiny sú viac znepokojené „zmenou klímy ako vojnou na Ukrajine“, ako sa otvorene vyjadril španielsky predstaviteľ.

Aj keby sa štáty EÚ mohli dohodnúť na nariadení o tom, ako by bolo možné prezbrojenie zosúladiť s nariadeniami EIB, výpočet by sa stále robil bez hostiteľa. Hostiteľom sú investori na finančných trhoch. EIB sa tam doteraz tešila z hodnotenia TOP, čo znamená, že môže získať peniaze investorov za výhodných podmienok. To však môže byť ohrozené, ak EIB teraz financuje výrobu zbraní. Pretože „kto financuje vojnu, zvyšuje riziko“.

V mnohých investičných produktoch od inštitucionálnych investorov sú vylúčené náklady na výrobu zbraní. Tieto prostriedky by potom už nemohli investovať s EIB, čo by viedlo k strate významnej zákazníckej základne. Alebo štáty, ktoré vlastnia EIB, by museli zvýšiť svoje vklady v banke. To však môže byť ťažké realizovať vzhľadom na už aj tak napätý rozpočet.

Teraz mnohí snívajú o tom, že sa uchýlia k zmrazeným ruským aktívam. Pred tým ale varuje najmä ECB. Bolo by to otvorenie Pandorinej skrinky a vytvorenie precedensov, ktoré by sa mohli oprieť o samotnú EÚ. Práve bezpečnosť investícií v EÚ ich robí tak obľúbenými u zahraničných investorov. Štáty EÚ navyše v zahraničí investovali aj peniaze, ktoré by mohli byť zmrazené. Existujú aj ďalšie európske aktíva, ako sú investície do výrobných zariadení po celom svete, ktoré sa nedajú ľahko dostať domov.

Zdroj: https://tkp.at/2024/04/04/komplizierte-kriegsfinanzierung/