Jedného dňa v jednom mestečku v Rusku sa objavilo nezvyčajne veľa prípadov tularémie.
Tularémia sa sem tam vyskytuje po celom svete, ale keďže ju prenášajú zvieratá, je skôr typická pre pastierov a nie pre závod šičiek.
Ako sa teda stalo, že sa mestečko zrazu potýkalo s takouto lokalizovanou nákazou?
Oproti odevnému závodu, doslova cez ulicu, bolo tajné laboratórium na výskum biologických patogénov, preklad: skúmali tam, čo by sa dalo využiť ako biologická zbraň… a niekto nechal nedopatrením otvorené okno.
Cez to otvorené okno sa dostalo množstvo tularémie cez cestu a nakazilo miestne šičky.
Časť organizmov po ceste z okna spadla na ulicu a potichu tam uschýnala.
Bohužiaľ sa našiel iniciatívny blbec, ktorý nariadil, že tú ulicu treba predsa umyť a poslali tam kropiace autá. Uschýnajúce organizmy prebudila voda znovu k životu, rozvírila ich do vzduchu a pribudli ďalšie obete.
Šéfom v tej lokálnej oblasti, ktorý to kropenie nariadil, bol nejaký Boris Jelcin. Možno poznáte…
Celkom ma zaujalo, že keď Rusko obviňovalo na začiatku vojny Ukrajinu, že má biologické zbrane, menovalo presne tie patogény, o ktorých sa vie, že ich tajne skúmalo Rusko. Ako to vieme? Šéf ich výskumu totiž zdrhol z Ruska a všetko to porozprával. Teraz žije v ochrane svedkov niekde v Amerike. Tularémiu už dávno prekonal…
Ale ani USA sa nevyhlo problémom s nebezpečným biologickým materiálom.
Málokto vie, že napríklad ebola sa pred pár desiatkami rokov dostala až do blízkosti Washingtonu.
Mali tam totiž takú malú chovnú stanicu opíc, do ktorej sa dostala jedna opica s ebolou. Aby bola sranda dokonalá, opici sa podarilo utiecť z klietky a pooslobodzovať aj iné opice. Ľudia prežili, ale premýšľanie ako zlikvidovať celú budovu s pobehujúcimi opicami nakazenými ebolou, to bol iný level. Zvažovali aj napustenie budovy plynom, ale (ak sa dobre pamätám) vyhralo to staré dobré strieľanie. Poslali tam špeciálnu jednotku. Prežili všetci, len nie tie opice.
Ďalší „vtipný“ prípad bol, keď si jedna zdravotníčka pri epidémii eboly v Afrike uvedomila, že je nakazená a nenapadlo ju nič lepšie, ako svoju chorobu zatajiť, sadnúť do lietadla a odletieť do USA s cieľom dostať sa k lepšej liečbe, dúfajúc, že prežije. Neprežila, ale dobrá správa je, že zázrakom nenakazila po ceste nikoho ďalšieho.
Troška horšie dopadla frajerka newyorského lekára, ktorý sa vrátil z misie z Afriky, kde pomáhal pri epidémii eboly. Od jeho návratu vieme, že sa dá poprechádzať sa s ebolou po New Yorku, zajazdiť si metrom, ale nakazil len jednu osobu: svoju frajerku pri sexe.
Čo mi pripomína: ak máte partnera/-ku s ebolou, po vyliečení má ešte stále v sebe dosť patogénov, aby Vás pri sexe nakazil ešte niekoľko mesiacov po prekonaní ochorenia. Takže opatrne.
No a napokon to najzaujímavejšie… a toto sú len moje domnienky, ale domnievam sa, že celkom logické:
Jedného dňa som na nete narazila na video, ktoré malo titulok čosi v zmysle, že Ebola je určená ako rasistický nástroj na vyhubenie čiernych… Prvé, čo mi napadlo, bolo, že to čo je za blbosť, ale pustila som si to…
Boli to originál zábery z jednej epidémie eboly v Afrike. V nemocnici pracovali miestni aj zahraniční zdravotníci.
Všetci v skafandroch tak ako to poznáte z filmov. Veď ebola sa prenáša aj obyčajným dotykom kože na kožu.
Jedna lokálna zdravotníčka (černoška) sa nakazila a zúfalí lekári zvažovali po prvý raz vyskúšať nový prístup k liečbe: zvažovali dať jej transfúziu krvi už vyliečeného pacienta dúfajúc, že jeho protilátky ju zachránia. V oblasti s vysokým výskytom HIV celkom odvážny nápad. Ale zrazu do miestnosti vbehla jedna biela lekárka a vehementne proti tomu protestovala…a viete čo na tom bolo najzaujímavejšie? Že NEMALA skafander.
Nechápala som.
Mimochodom žene transfúziu krvi predsa len dali a prežila…
Ale ja som začala chápať až o pár rokov neskôr, čo som to vlastne asi videla.
O pár rokov neskôr sa totiž začala veľká epidémia eboly. Dovtedy epidémie vyzerali tak, že z časti vymrela nejaká menšia dedina a bolo po epidémii… 50-90 mŕtvych a dosť. (Zaujímavé je, že čím neskôr sa v dedine ebolou nakazíte, tým je menšia šanca, že Vás vírus zabije… Klesá to z 90 percentnej pravdepodobnosti úmrtia na kdesi okolo 50…)
Lenže táto epidémia bola iná a epidémia sa dostala do hustejšie osídlených oblastí.
Obetí sa počítalo na stovky (tuším ich bolo okolo 700, ale nepamätám si to presne), keď sa ozvala prvá farmaceutická firma, že vlastne oni majú vakcínu… potom sa ozvala druhá… a vzápätí tretia. Epidémiu zastavili.
A mne to pripomenulo film Epidémia, kde pri malom počte mŕtvych tajili, že majú protilátky proti vírusu, lebo ho mali pripravený ako biologickú zbraň… ale keďže bolo mŕtvych priveľa, napokon to priznali.
A potom som pochopila aj to, prečo tá biela lekárka vbehla k chorým bez skafandra (a nenakazila sa). Už zrejme mala v sebe protilátky… Veď niekto ten výskum robiť musí.
Ale berte toto s rezervou, je to len moja teória.
Pekný deň, priatelia.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.