Dnes som bol podporiť oprávnené požiadavky železničiarov, ktorí usporiadali sériu protestov v Košiciach, v Žiline, vo Zvolene a v Bratislave. Každý, kto ma pozná, vie, že sa nevozím vlakom reklamne dve zastávky ako nemenovaná prezidentka, ale k železničnej doprave mám dlhodobý hlboký vzťah. Preto ma trápi jej zanedbávanie, ktorého korene siahajú do deväťdesiatych rokov minulého storočia, no najmä do obdobia druhej Dzurindovej vlády, ktorá začala likvidovať trate, rozbila spoločný štátny podnik a násilným spôsobom ukončila štrajk železničiarov, čo dokonca aj Human Rights Watch označila vo svojej výročnej správe za flagrantné porušenie sociálnych práv.
Odvtedy to ide s týmto sektorom dolu vodou. Železničiarov kedysi hrdo nazývali „modrou armádou“, mali dobré platy a významné spoločenské postavenie. Dnes je to ekonomicky zdecimovaná profesia so slabým finančným ohodnotením, nedostatkom zamestnancov, zastaranou technikou a zhoršujúcimi sa pracovnými podmienkami. Súčasná vláda už vo svojom programovom vyhlásení konštatovala katastrofálny stav železničnej infraštruktúry, je naklonená potrebe akútne riešiť nevyhovujúci stav a nebráni sa rokovaniam, ktoré požadujú železniční odborári. Ale cítim, že treba povedať aj niečo viac.
Verejná doprava a tá železničná zvlášť je tou najekologickejšou dopravou s dlhodobou tradíciou, akú máme k dispozícii. Nerozumiem a nesúhlasím s uprednostňovaním elektromobility, najmä ak sú takéto autá absurdne napájané elektrinou vyrábanou z fosílnych palív, čo je úplný výsmech myšlienke environmentálnej stability. Už aj francúzska a nemecká vláda vidia, že celý Green Deal má trhliny (ja to poviem tvrdšie – podľa mňa je v takejto forme neuskutočniteľný) a pomaly z týchto ambícií ustupujú. Nemali by sme byť pápežskejší ako pápež a mali by sme konečne pochopiť, že klimatické ciele dosiahneme oveľa ľahšie výraznou finančnou podporou, modernizáciou a zatraktívnením železničnej dopravy.
Aj z týchto dôvodov stojím pevne nielen za tými stovkami odborárov, ktorí prišli na protesty, ale za všetkými zamestnancami železníc. A vás všetkých, cestujúcich, prosím o zhovievavosť. Keď mešká vlak, keď sa pokazí rušeň, keď vás neuspokojuje komfort dopravy, nebuďte zlí na sprievodcov, výpravcov či dokonca pokladníčky. Oni robia, čo môžu a vládzu pre vaše bezpečie a pohodlie. Žiadajte zmeny od politikov, aby venovali tomuto rezortu väčšiu pozornosť ako predchádzajúce vlády.
Zdroj: FB profil Eduard Chmelár
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.