DOKEDY EŠTE?

DOKEDY EŠTE?

DOKEDY EŠTE? 620 330 Michal Zoldy

Dnes som chcel o inom., ale….. Presne pred týždňom, 9. novembra, som na Facebooku potvrdil žiadosť o priateľstvo, ktorú mi poslal môj dlhoročný novinársky a komentátorský kolega Ivan Brožík. Napísal som mu správu a on mi na ňu o chvíľu odpovedal. Včera som sa na Facebooku dozvedel, že Ivan ráno zomrel.

Boli sme kolegovia, istý čas, myslím, že ešte pred dvomi rokmi, bol šéfredaktorom Hlavného denníka. Okrem toho, že celý život pracoval vo viacerých médiách, ale osobne sme sa nestretávali. Vlastne pamätám si na neho zo základnej školy ako na o niekoľko tried mladšieho konškoláka. Jeho mama na tej našej základnej škole na Hlbokej ceste v Bratislave učila. Ivan, odpočívaj v pokoji, a ak tam hore majú aj nejaké noviny, prečo nie, tak do nich prispievaj a spomeň si v nich aj na nás, čo sa ešte plahočíme tu dolu a spomíname na Teba.

Zomiera to bohužiaľ okolo mňa…..s tým v mojom veku nič nenarobím, musím to brať ako bolestný fakt. Ivan bol o 5 rokov mladší odo mňa…. pred štyrmi rokmi sme pochovali môjho novinárskeho kolegu a šéfredaktora Dušana Troppa – ten bol naopak o dva roky odo mňa starší a bol šéfredaktorom unikátneho viacjazyčného časopisu EUROPA VINCET, v ktorom ma poveril vedením redakčnej rady ako vedúceho redaktora anglickej sekcie. Spolu sme v tom časopise, určenom pre čitateľov na celom svete, propagovali Slovensko, našu bohatú históriu, kultúru, vzdelanosť, všestrannú vyspelosť nášho národa, prírodné krásy atď a obhajovali naše právo na zvrchovanosť a samostatnosť. Dušan zomrel po dlhšom trápení na zákernú rakovinu. Vždy má smrť človeka nejakú príčinu….. Pred dvomi rokmi sme takto pochovali môjho vzácneho kolegu Ľuda Števka, to bolo úmrtie nečakané. Pred štyrmi rokmi zomrela po ťažkej chorobe aj moja novinárska kolegyňa, známa Jana Teleki.

A tak sa v ostatnom čase celkom prirodzene a zákonite pýtam aj sám seba…. dokedy ešte? Dokedy budem môcť každý deň písať svoje články, politické aj nepolitické komentáre a v nedeľu na záver týždňa aj nedeľné úvahy? Ktorý môj článok, ktorá ranná úvaha, a o čom, bude mojou poslednou bez toho, že by som to vopred tušil? A čo nastane potom….? Už viac ako rok vyberám kľúč z dvier zvnútra nielen keď idem večer spať, ale robím to aj cez deň a zariadil som veci tak, že ak sa neozvem ráno s článkom a nezavolám telefonicky v priebehu dňa aspoň do deviatej večer, v mojom susedstve žije človek, samozrejme okrem mojej priateľky, ktorá kľúče tiež má ale žije dvesto kilometrov ďaleko, ktorý vie čo a ako. Lebo nepoznáš dňa ani hodiny, čo si človek v mladšom veku neuvedomuje, ale v staršom veku na to občas pomyslí.

No nič, nie o tom som dnes chcel, lebo pôvodne som hodlal zareagovať na nedeľnú predvolebnú fúziu Šimečkovho PS a Demokratov a dopovedať slovo dve aj k môjmu včerajšiemu komentáru.

Na záver predsa len ešte jedna vec, neodpustím si ju. Ak raz definitívne stíchnem aj ja a odídem tam, kam odišli moji zosnulí kolegovia, včera ráno aj Ivan, neviem komu, a či vôbec, tu budem chýbať. Hoci viem dobre kto, a vôbec to pritom nie je niekto z opačného názorového brehu, ale z toho nášho, si s radosťou otvorí fľašu šampanského…..

Michal Zoldy



Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.

Naše sociálne siete:
facebook.com/ProgresivneCom
t.me/progresivne
instagram.com/nie_progresivne.