Nediagnostikovaná malignita v jadre nášho systému bola teraz odhalená. Z čoraz nejednotnejších vyhlásení západných predstaviteľov je jasné, že hroziaca kapitulácia Ukrajiny pred Ruskom ich spanikárila: je to prekvapenie, ktoré nečakali.
Aká dôležitá bola Ukrajina na geopolitickej šachovnici západných mocností? Vlani v apríli poľský prezident Mateusz Morawiecki udal tón v televíznom prejave, keď povedal: „ Ak stratíme Ukrajinu, stratíme svet na desaťročia. Porážka Ukrajiny by mohla byť začiatkom konca zlatého veku Západu .“
Mimochodom, jeho výrok bol následne vo väčšine médií ignorovaný, aby vzbudzoval dojem, že povedal: „… stratíme mier na desaťročia. V niektorých slovanských jazykoch slovo „Mir“ znamená svet aj mier, no Morawiecki nehovoril o strate mieru, ale o konci dominancie Západu vo svetovej politike. Z pohľadu západnej oligarchie by stávky na Ukrajine len ťažko mohli byť vyššie. Keďže sú takí mocní a sofistikovaní, mali by túto bitku vyhrať, však? No dobre…
Máme pušný prach na dva dni…
Po dvoch rokoch ruských špeciálnych vojenských operácií je teraz jasné, že Rusko víťazí a Ukrajina je skutočne zlomená. To všetko napriek jadrovým, komplexným obchodným sankciám voči Rusku a plnej podpore Ukrajiny zo strany západných spojencov, a to ako vo forme finančnej, tak aj humanitárnej a vojenskej pomoci. NATO sa účinne odzbrojilo, aby mohlo Ukrajine dodať zbrane a muníciu.
Vlani v novembri poslanec Nemeckej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Johann Wadephul pre médiá povedal , že bojaschopnosť nemeckých ozbrojených síl bola vážne oslabená nedostatkom spôsobeným neustálymi dodávkami materiálu a munície do Kyjeva: „Dôležité jednotky môžu vydržať bojové operácie len maximálne dva dni. A to je celkovo katastrofálne zistenie.“
Ostatné krajiny NATO na tom zrejme nie sú o nič lepšie, napriek neustálym detinským rečiam o tom, ako Ukrajina zničila 50% ruskej vojenskej sily a znovu dobyla 50% územia ovládaného Ruskom, a to všetko za haliere západného obranného rozpočtu atď.
Dokáže Západ poraziť Rusko 10:1? Mal by radšej…
Jedným z argumentov, ktoré kolujú medzi skutočnými veriacimi Západu, je, že môžeme desaťkrát prevýšiť Rusko. To môže byť pravda, ale čo si vlastne za tie výdavky môžete kúpiť, je úplne iná otázka. V skutočnosti by sme museli desaťnásobne prekonať Rusko, aby sme sptva udržali krok. Jedným z najväčších deficitov západných ozbrojených síl je napríklad obstarávanie munície.
Ako informoval denník The New York Times minulý september, Rusko vyrába najmenej sedemkrát viac munície ako Spojené štáty a ich západní spojenci dohromady, približne za desatinu nákladov západných výrobcov. Napríklad, zatiaľ čo náklady na ruskú 152 mm muníciu sa pohybujú okolo 600 USD za kus, NATO musí na 1 ks 155 mm munície vyčleniť rozpočet od 6 000 do 8 000 USD.
Rusko je ďaleko vpredu nielen z hľadiska samotného objemu výroby, ale aj z hľadiska inovácií, kvality a celkovej efektívnosti. Ruský arzenál zahŕňa širokú škálu zbraní, od sofistikovaných presne navádzaných hypersonických rakiet, cez najefektívnejšie systémy protivzdušnej obrany na svete a lacné, no smrtiace drony, až po jednoduché zbrane, ako je poľné delostrelectvo a dostatok munície na ich nepretržitú prevádzku po niekoľko mesiacov. Zároveň sa Spojené štáty a NATO stále spoliehajú na staršie zbraňové systémy, ktoré boli v 90. rokoch najmodernejšie, ale v súčasnosti sú už do značnej miery zastarané.
Účelové systémy vs. systémy orientované na zisk: to nemôže fungovať
Vo vynikajúcej a dôležitej analýze týkajúcej sa nedávnej národnej obrannej priemyselnej stratégie (NDIS) Ministerstva obrany USA, bývalý analytik námorných a vojenských záležitostí Brian Berletic rozobral mnohé z dôvodov, prečo zjednotený Západ nepodporuje len preteky v zbrojení, jasne prehráva. proti Rusku, ale aj proti Číne. Poukazuje na zásadný rozdiel: Zatiaľ čo ruský obranný priemysel je účelovo orientovaný, západný je orientovaný na zisk.
Vojensko-priemyselný komplex Západu je poháňaný výlučne ziskovými cieľmi, čo vytvorilo zvrátený systém stimulov, ktorý robí jeho výkon neefektívnym viacerými spôsobmi. Po prvé, súkromní dodávatelia zbraní zo Západu preukázali agresívnu politiku zameranú na zisk, ktorá ich viedla k tomu, že sa vzdali hromadenia potrebných materiálov a rezervovania výrobnej kapacity nad rámec bežných potrieb obstarávania. V dôsledku toho nemajú kapacitu na rýchle zvýšenie produkcie v reakcii na naliehavé potreby „národnej bezpečnosti“.
V posteli s „nepriateľmi“
Motívy zisku tiež viedli k tomu, že západný „obranný“ priemysel outsourcoval veľkú časť svojej výroby kritických komponentov do krajín s nižšími nákladmi na pracovnú silu. V mnohých prípadoch sú tieto krajiny strategickými protivníkmi Spojených štátov. Inými slovami, Spojené štáty urobili svoju „národnú bezpečnosť“ závislou od svojich deklarovaných nepriateľov. Minulý rok generálny riaditeľ spoločnosti Raytheon Greg Hayes priznal, že spoločnosť Raytheon sa v Číne spolieha na niekoľko tisíc dodávateľov.
Napríklad dcérska spoločnosť motorov Pratt & Whitney a špecialista na letecké systémy Collins Aerospace zamestnávajú v Číne približne 2000 priamych zamestnancov. Hayes priznal: „Ak by sme sa museli stiahnuť z Číny, trvalo by nám veľa, veľa rokov, kým by sme tieto spôsobilosti obnovili buď na domácom trhu alebo v iných spriatelených krajinách.“ Azda najdôležitejšie je, že západní výrobcovia zbraní zmenšujú svoje pracovné sily a obmedzujú investície, ich vzdelávanie a odbornú prípravu.
Nediagnostikovaná malignita
Opäť nejde o malé, bezvýznamné problémy: stávky môžu byť len ťažko vyššie! Keď sa západné mocnosti snažia udržať si svoju dominantnú geostrategickú pozíciu vo svete, využili svoje vlastné schopnosti na presadenie a obranu tejto pozície. Nevyhnutným záverom je, že v západnom modeli vlády existuje hlboká systémová chyba.
Po celé generácie sme boli všetci vychovávaní k uctievaniu súkromného kapitálu, ktorý bezuzdne sleduje zisk, aby dosiahol čo najväčší úžitok pre svojich akcionárov, ako napísal Milton Friedman vo svojej eseji z roku 1970 s názvom „Spoločenská zodpovednosť podnikania má zvyšovať jeho zisky“ Žiadne iné úvahy nesmú určovať vývoj výroby a distribúcie tovarov a služieb v našich ekonomikách, inak niekto zakričí: SOCIALIZMUS! Čo je horšie, dokonca sme sa presvedčili, že neobmedzené presadzovanie vlastných záujmov jednotlivcov môže akosi automaticky viesť k najlepšiemu možnému výsledku pre spoločnosť ako celok.
Ako sa ukázalo, tieto myšlienky boli sebeckými ilúziami triedy vlastníkov, ktoré spôsobili fatálnu chybu v ich systéme a zanechali ho zraniteľným a slabým. Táto chyba sa stala nediagnostikovaným zhubným nádorom, pretože umožnila špeciálnym záujmom, ktoré vlastnia náš vojensko-priemyselný komplex a ďalšie kľúčové odvetvia (veľké banky, Big Tech, Big Ag a Big Pharma), aby mimoriadne zbohatli. Tiež sa hlboko ukotvili v sociálnych sieťach. Ako takí vyrástli a sú úplne odolní voči akémukoľvek okliešťovaniu svojich mimoriadnych privilégií, aj keď je jasné, že privádzajú svoje národy do záhuby.
Už nemáš na výber…
Edward Luce sa vo svojej knihe Time to Start Thinking odvoláva na stretnutie o stratégii, ktoré v roku 2011 zorganizovalo 16 vysokých amerických vojenských dôstojníkov na Univerzite národnej obrany. Dospeli k tomuto záveru:
Okno pre hegemóniu Ameriky sa zatvára. Teraz sme v bode, kedy máme stále na výber. Do roku 2021 už nebudeme mať na výber. …USA sú až príliš závislé na svojej armáde a mali by drasticky znížiť svoju „globálnu stopu“ ukončením všetkých vojen, najmä v Afganistane, a zatvorením vojenských základní v Nemecku, Južnej Kórei, Spojenom kráľovstve a inde… Všetko z toho je prostriedok na dosiahnutie cieľa: obnovenie ekonomickej vitality Ameriky. …Naším cieľom číslo 1 by malo byť obnovenie prosperity Ameriky. Preto Pentagonu odporúčame znížiť rozpočet aspoň o 20%… Väčšina úspor by sa minula na civilné priority ako infraštruktúra, vzdelávanie a zahraničná pomoc. … Nikto tu neverí, že politika v tomto meste sa zmení cez noc; len hovoríme, že budeme mať problémy, ak to neurobíme. Tu nejde o ideológiu, ale o pochopenie toho, kde sa ako krajina nachádzame.
Bolo to v roku 2011, teda pred viac ako 12 rokmi. Samozrejme, varovanie bolo ignorované a nebola povolená žiadna korekcia kurzu. Zlomyseľnosť pohltila bohatstvo Ameriky, aby vo svete stíhala sebazničujúce vojenské nešťastia. V prírode tieto druhy zhubných nádorov decimujú a zabíjajú vlastných hostiteľov. Čoraz viac ľudí na Západe si uvedomuje, že toto je cesta našich spoločností a že naša trieda, ktorá vlastní, pozná len jeden spôsob, ako prekonať zložité výzvy: stále viac tlačiť na plyn.
…ale máme (na výber) možnosti!!!
Pre nás ostatných musíme postaviť niečo lepšie z ruín, ktoré po sebe zanechajú. Len to musíme urobiť úplne iným spôsobom, než aký pre nás naplánovali. Toto musí byť úsvit myslenia, tvorivosti a stretávania sa v láske a viere v nás samých. Nechal by som to tak, ale často sa objavuje otázka: Čo môžeme robiť?
Naučte sa pravdu a hovorte ju – otvorene a odvážne. Odmietajte strach a klamstvá, ktoré nám hovoria. Odmietnite sa zaoberať myšlienkou, že musíme bojovať s vonkajším nepriateľom, aby sme napravili náš svet. Je to ako povedal Napoleon Bonaparte: Vojny sa dejú, keď vám vláda povie, kto je nepriateľ. Revolúcie nastanú, keď na to prídete sami.
Alex Krainer je zakladateľ, KRAINER ANALYTICS, I-System Trend Follow Autor kníh: “Alex Krainer’s Trend Follow Bible”, “Mastering Uncertainty”, “Grand Deception” (zakázané).
Zdroj: https://tkp.at/2024/03/08/ukraine-krieg-und-der-fatale-fehler-des-westlichen-systems/
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.