Korčokova ďalšia (možno nevedomá) facka KDH

Korčokova ďalšia (možno nevedomá) facka KDH

Korčokova ďalšia (možno nevedomá) facka KDH 620 330 Mr Hyde

Ivan Korčok, prezidentský kandidát podporovaný KDH, prakticky poprel kľúčovú deklaráciu tejto strany a jej dvadsaťročný boj za tradičnú rodinu a ochranu ľudského života. Píše Vladimír Palko.

Lukáš Obšitník z Denníka Postoj urobil s prezidentskými kandidátmi zaujímavú anketu so siedmimi otázkami. Zúčastnili sa všetci kandidáti okrem Andreja Danka. Odpovede spravidla zodpovedali nášmu poznaniu oných kandidátov.

Pokiaľ šlo o kandidátov, ktorí majú podporu politických strán, tak ich odpovede kandidátov sa spravidla zhodovali s názormi tých podporujúcich politických strán.

Bola tam jedna výnimka, ktorá bila do očí. Kuriózne vyznela odpoveď Ivana Korčoka na otázku číslo 7. Bolo to skutočne čosi nevídané. Korčok v nej totiž dopadol ako najliberálnejší kandidát zo všetkých. A Korčok je kandidátom KDH.

Tlak zo strany európskych inštitúcií vo veci LGBT vraj neexistuje

Siedma otázka znela takto: „Považujete tlak európskych inštitúcií vo veci posúvania rovnakopohlavných párov na úroveň manželstva, dostupnosti potratov, riešenia transrodových tranzícií, výučby LGBT tém na školách a podobne za obhajobu základných ľudských práv alebo za neprípustné zasahovanie do suverenity členských štátov?“.

S výnimkou Korčoka z odpovedí všetkých kandidátov vyplývalo, že uznávajú oprávnenosť otázky, čiže sú si vedomí, že akýsi tlak zo strany európskych inštitúcií na členské štáty existuje. A každý z týchto kandidátov sa od toho tlaku v rôznej miere naliehavosti dištancoval. Každý z nich teda prejavil v odpovedi aspoň štipku konzervativizmu. Platí to o Pellegrinim, Harabinovi, Kubišovi, Matovičovi, Dubovskom.

Jediný Korčok si tento tlak európskych inštitúcií na nás nevšimol. Poprel, že čosi také existuje.

To len ktosi zámerne straší a zbytočne polarizuje spoločnosť

A Korčokovi nestačilo, že akýkoľvek tlak zo strany európskych inštitúcií poprel. Korčok ešte aj všetkých, čo o existencii tohto tlaku hovoria, obviňuje zo zbytočného strašenia a polarizovania spoločnosti.

Korčok sa pýta: „Navyše neviem, aké európske inštitúcie máte na mysli, Európsku komisiu, Európsky parlament, Európsky súdny dvor pre ľudské práva, Radu, Radu Európy, Európsky súdny dvor?“

Nuž všetky, vážený pán kandidát, všetky…

Ivanovi Korčokovi odpovedáme: Ten tlak vyvolávajú všetky európske inštitúcie, ktoré vymenoval. A ešte i tie, ktoré vymenovať nestačil.

Poďme si to u jednotlivých inštitúcií ukázať. Zdôrazňujem, že to budú len príklady, nie kompletný výpočet všetkých činností, akými inštitúcie tlak na členské štáty vytvárajú. Kompletný výpočet by bol nie na článok, ale na knihu.

Európsky parlament ako šampión nátlaku

Na čestnom prvom mieste treba menovať Európsky parlament (EP), ktorý je skutočným šampiónom nátlaku, najmä čo sa týka LGBT ideológie. EP prijíma pravidelne rezolúcie, v ktorých vyzýva členské štáty, aby schválili požiadavky LGBT lobby, ako registrované partnerstvá, či manželstvá, či znižovanie veku trestnosti homosexuálneho styku.

Najstaršia rezolúcia tohto typu, ktorú sa mi podarilo dohľadať, je z roku 2000. Toto prebieha už štvrťstoročie.

Čo sa potratov týka, EP žiada v rezolúciách od členských štátov „dodržiavanie reprodukčných práv“, rozumej práva na potrat.

Naozaj ma prekvapuje, že Ivan Korčok si nepamätá napríklad rezolúciu EP po vražde v Teplárni na jeseň 2022. Rezolúcia označila každého, kto si myslí, že manželstvo je len zväzok muža a ženy, za homofóba. Bola to nehoráznosť. To je viac, než nátlak. To je urážanie miliónov Európanov.

Rezolúcia po vražde v Teplárni je príkladom toho, že tlak je vyvíjaný najmä na stredoeurópske krajiny.

Spomeňme rezolúciu proti Poľsku potom, čo poľský Ústavný súd postavil mimo zákon eugenické potraty.

V roku 2021 EP v rezolúcii odsúdil Poľsko za údajné „zóny bez LGBT“. Niektoré poľské mestá vyhlásili, že sú zónou bez LGBT ideológie. Rezolúcia EP úplne lživo interpretovala tie vyhlásenia ako zákaz voľného pohybu pre homosexuálne orientované osoby. Bolo to nezmyselné obvinenie. Tieto podvody poznáme z nedávnej minulosti, keď bolo Majerského označenie LGBT ideológie za pliagu falošne interpretované tak, že za pliagu vraj označil homosexuálnych ľudí.

Toľko k Európskemu parlamentu.

Rada Európskej únie

Ako príklad môže poslúžiť osobná skúsenosť z roku 2004 krátko po vstupe Slovenska do EÚ.

V Rade EÚ zasadajú ministri členských krajín podľa toho, v ktorom rezorte pôsobia. Ako minister vnútra som spolu s ministrom spravodlivosti Danielom Lipšicom chodieval na zasadnutia ministrov vnútra a spravodlivosti v Rade EÚ. V lete 2004 sme od Európskej komisie dostali na stôl takzvaný Haagsky program, ktorý navrhoval okrem iného aj to, aby si členské krajiny vzájomne uznávali registrované partnerstvá osôb rovnakého pohlavia. To by malo prakticky taký istý dopad, ako keby sme si priamo na Slovensku tento inštitút schválili.

Lipšic i ja sme s návrhom vyslovili nesúhlas, teda de facto sme použili právo veta. Tým sme Haagsky program zmietli zo stola. Ale nestačilo na to iba jedno zasadnutie. Ešte aj na druhom sa nás pýtali, či to myslíme vážne.

LGBT ideológia si teda chcela nájsť cestičku cez Radu EÚ. A samozrejme aj cez Európsku komisiu, lebo tá návrh predkladala.

Európska komisia

Dajte do vyhľadávača Googlu pojmy „Európska komisia“ a „LGBT“. Na prvom mieste sa vám objaví dokument Európskej komisie Stratégia rovnosti LGBTIQ 2020-2025.

Celá je o šírení LGBT ideológie. A keďže šírenie niečo stojí, je to i o financovaní. Platíme si za to.

A platíme i za šírenie potratovej ideológie vo svete. Európska komisia ju podporuje a financuje. Samozrejme, volá sa to inak. Volá sa to podpora reprodukčných práv a zdravia.

Ideológiu LGBT a právo na potrat bežne verejne podporujú členovia Európskej komisie. Najstarší prípad, ktorý som zaznamenal, je z roku 2001, kedy si eurokomisárka Anna Diamantopoulou dovolila kritizovať amerického prezidenta George W. Busha za to, že po svojom zvolení zastavil financovanie propotratových inštitúcií v zahraničí.

V súčasností horlí za LGBT lobby napríklad eurokomisárka Věra Jourová. Už v roku 2016 bola kráľovnou Dúhového pochodu v Amsterdame. V roku 2020 Jourová ostro kritizovala poľského prezidenta Dudu za jeho slová o nebezpečenstve LGBT ideológie.

V roku 2021 Maďarsko zakázalo propagáciu LGBT ideológie na školách. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen to označila za hanbu a diskrimináciu sexuálnych menšín.

Nespomínam si na žiaden prípad, že by sa niekedy nejaký eurokomisár verejne zastal nenarodených alebo tradičnej rodiny.

Európska rada

Dôležitým orgánom EÚ je Európska rada, v ktorej zasadajú prezidenti alebo premiéri členských štátov EÚ. Keď sa robí zmena zmlúv o EÚ, najprv sa na tom musí dohodnúť tento orgán.

V roku 1997 uzrelo svetlo sveta takzvané amsterdamské znenie zmlúv o EÚ. V ňom sa ideológia LGBT prešmykla do európskeho práva. Dostala sa doň formulácia o oprávnení Rady EÚ prijať opatrenia proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie.

Niektorí si naivne mohli myslieť, že takou diskrimináciou sa myslí trebárs prepustenie homosexuála z práce pre jeho homosexualitu. Kdeže. Prax je taká, že diskrimináciou môže byť akékoľvek bránenie šíreniu LGBT ideológie. Veď ste počuli von der Leyenovú…

Keď treba, stáva sa jej pôda priestorom ťažkých útokov voči tým, ktorí sa bránia šíreniu LGBT ideológie.

Keď v Maďarsku v roku 2021 prijali vyššie spomenutý zákon, osemnásti členovia Európskej rady podpísali vyhlásenie, v ktorom Maďarsko tvrdo skritizovali. Holandský premiér Mark Rutte povedal: „Maďarsko treba zraziť na kolená“.

Títo politici EÚ nestrpia, aby deti v školách boli chránené pred LGBT ideológiou. Oni, nie rodičia detí, chcú rozhodovať, čo sa bude deťom vštepovať.

Európsky súdny dvor

Ivan Korčok spomenul aj Európsky súdny dvor, čo je súd EÚ. Uveďme niečo z jeho rozhodnutí.

V roku 2018 tento súd rozhodoval v kauze „Coman“. Rumunský občan Coman uzavrel manželstvo s Američanom Hamiltonom v Belgicku. Potom požiadali rumunské úrady o právo trvalého pobytu pre Hamiltona.

V skutočnosti o to právo pobytu ani nešlo. Pre Američana nie je problém získať pobyt v spriatelenom Rumunsku bez ohľadu, či a s kým je alebo nie je zosobášený. Coman a Hamilton ho však žiadali na základe Smernice EÚ 2004/38 o práve občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov cestovať a usídľovať sa v členských krajinách EÚ. Teda žiadali, aby bol Hamilton uznaný za Comanovho rodinného príslušníka na základe ich belgického manželstva. Rumunské úrady to odmietli, lebo rumunské právo manželstvo osôb rovnakého pohlavia nepozná.

Európsky súdny dvor rozhodol, že pojem „manželský partner“ sa má vykladať autonómne, rozumej nezávisle od práva členských štátov. Nikde v práve EÚ sa nehovorí, že manželským partnerom je aj osoba rovnakého pohlavia. Ale teraz súd rozhodol práve takto.

Konzervatívne štáty strednej a východnej Európy si v poslednom desaťročí schvaľovali zákony na ochranu tradičného manželstva. Na ochranu pred tlakom LGBT ideológie, ktorá prichádza z EÚ.

Ale aktivistický Európsky súdny dvor donútil Rumunsko uznať ich manželstvo. Zatiaľ nie v plnom rozsahu, ale iba ako dôvod na uplatnenie Smernice 2004/38.

Keď sa inštitúcie EÚ spoja na likvidáciu politika

Niekedy sa na pretlačenie LGBT ideológie spoja viaceré inštitúcie EÚ. Uplynulo dvadsať rokov od politickej likvidácie kresťanského politika Rocca Buttiglioneho, ktorý bol pri zostavovaní novej Európskej komisie navrhovaný talianskou vládou na eurokomisára pre vnútro a spravodlivosť. V jednom z výborov EP katolík Buttiglione dostal otázku, čo si myslí o homosexualite. Odpovedal podľa katechizmu katolíckej cirkvi, že homosexuálne správanie je hriechom. Tiež dodal, že tento názor sa nemá ako prejaviť na jeho pôsobení ako eurokomisára.

Poslanci označili Buttiglioneho za neprijateľného. Predseda novej Európskej komisie José Barroso zápas veľmi rýchlo vzdal. A vzdal ho aj člen Európskej rady taliansky premiér Silvio Berlusconi a navrhol nového kandidáta.

Katolík sa skrátka o funkciu eurokomisára nemusí uchádzať.

Tak toto boli inštitúcie EÚ. Sú ešte i iné európske inštitúcie. Ivan Korčok sa pýtal na Radu Európy.

Rada Európy

Rada Európy nám dala Istanbulský dohovor, jeden z najradikálnejších dokumentov poslednej doby. Je východiskovým dokumentom pre šírenie genderovej ideológie.

A nezabúdajme na súd Rady Európy. Je ním Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). Jeho rozhodnutia sú slávnejšie ako rozhodnutie Európskeho súdneho dvora.

Napríklad v roku 2007 ESĽP rozhodol v pomere hlasov 6 ku 1, že Poľke Alicji Tysiacovej štát porušil právo na súkromie vyplývajúce z Európskeho dohovoru o ľudských právach. Poľské zákony totiž neumožňovali, aby Tysiacová mohla ísť na potrat. Porodila síce zdravú dcéru Júliu, ale ESĽP jej priznal náhradu škody 25 tisíc eur. Júlia mala v čase rozhodnutia súdu o náhrade škody už šesť rokov.

Ten jeden nesúhlasiaci sudca, Španiel Francisco Borrego s úžasom konštatoval: „Podľa argumentácie súdu je tu poľské dieťa, momentálne vo veku šesť rokov, ktorého právo narodiť sa protirečí Dohovoru. Je to desivé.“

A ešte najnovšia bomba z dielne ESĽP. V roku 2023 ESĽP vo viacerých kauzách skonštatoval, že páry rovnakého pohlavia majú právo na registrované partnerstvo. Povedal to o Rusku, Rumunsku i o Poľsku.

Kedykoľvek to môže povedať i o Slovensku.

Korčok to nevidí

Korčok toto všetko nevidí. Nevidí tento súvislý tlak európskych inštitúcií a súdov na európske krajiny, ich morálku, kultúru a tradíciu, Tlak, ktorý súvislo trvá už desaťročia.

Domnievam sa, že nevidieť ten tlak znamená určitý druh politickej slepoty. Ale to nie je jediný Korčokov problém v tejto veci.

Korčokov úklon pred progresívcami

Korčokovu kandidatúru podporuje progresívne Slovensko a SaS. Tomu úplne zodpovedá Korčokova odpoveď na siedmu otázku. Tie strany tiež nevidia a nechcú vidieť tlak na európske krajiny v kultúrno-etických otázkach zo strany EÚ, či Rady Európy.

Korčokova odpoveď je preto jeho zdvorilým úklonom pred liberálnymi stranami, ktoré jeho kandidatúru podporujú.

Lenže Korčoka podporuje už v prvom kole ešte jedna strana. Je to KDH. A Korčok sa KDH vysmial.

A Korčokova facka do tváre KDH

Korčok svojou odpoveďou uštedril KDH facku. KDH totiž kedysi bolo práve tou stranou, ktorá už pred dvomi desiatkami rokov upozorňovala, že už prichádza tlak zo strany EÚ, ktorá bude členským krajinám vnucovať ideológiu potratu a LGBT. Že ten tlak sa bude stupňovať.

KDH v roku 2002 navrhlo v slovenskom parlamente Deklaráciu členských krajín EÚ v kultúrno-etických otázkach. Tá navrhovala, aby otázky ako ochrana života a rodiny spadali výlučne do kompetencie členských krajín a z úrovne EÚ by sa do nich nezasahovalo. Bol som autorom návrhu deklarácie a jeho predkladateľom. Dôvodová správa návrhu už vtedy uvádzala príklady narastajúceho tlaku EÚ na vnútenie liberálnej ideológie členským krajinám. Slovenský parlament deklaráciu schválil.

KDH je dnes síce už značne inou stranou ako pred dvadsiatimi rokmi, ale čas od času si na deklaráciu z roku 2002 ešte spomenie a pochváli sa ňou.

A čo o tejto histórii KDH Korčok teraz hovorí? Keď Korčok dnes tvrdí, že žiaden tlak z európskych inštitúcií neexistuje, tak z toho vyplýva, že celá deklarácia KDH z roku 2002 je chimérou a bojom proti tlaku, ktorý neexistuje.

A že celá agenda KDH za dvadsať rokov, keď KDH tvrdilo, že bráni ľudský život a rodinu v Bruseli, je nejaký výmysel. Veď podľa Korčoka žiaden tlak z Bruselu v týchto otázkach neexistuje.

Rozpor medzi Korčokom a KDH začína byť groteskný

Je celkom možné, že kandidát Korčok verí tomu, čo hovorí, pretože téme možno jednoducho nerozumie. Možno doteraz nerozumie veciam, ktoré kedysi KDH pochopilo ako prvé, a ktorým dnes už v určitej miere rozumejú všetci prezidentskí kandidáti okrem Korčoka. Toho Korčoka, ktorý je prezidentským kandidátom KDH už pred prvým kolom.

Toto je groteskná, až tristná situácia.

Otázka je, čo s tým hodlá KDH urobiť. Osvedčená metóda, ktorou je mlčanie, nemusí fungovať donekonečna.

Vladimír Palko / Denník Štandard