V pondelok večer Irán zaútočil na ciele v Iraku a Sýrii. Zasiahnuté boli obe americké základne aj Mossad. O niečo neskôr krajina ostreľovala ciele v Pakistane. Vzniká dojem, že Irán považuje Pakistan za vážnu bezpečnostnú hrozbu, na rovnakej úrovni ako izraelská špionážna základňa v Iraku a základňa ISIS v Sýrii, na ktorú tiež postupne zaútočil.
Irán v utorok podnikol niekoľko útokov bezpilotných lietadiel a rakiet proti základniam teroristickej skupiny Džajš al-Adl (JAA) v pakistanskom pohraničnom regióne Balúčistán v odvete za posledný útok skupiny na policajnú stanicu v iránskej pohraničnej oblasti Sistan a provincie Balúčestan. V tom čase bolo zabitých 11 policajtov. Stalo sa tak krátko po útokoch na údajnú izraelskú špionážnu základňu v irackom regióne Kurdistan a na základne ISIS v Sýrii v rámci doteraz najväčšej regionálnej protiteroristickej operácie v Iráne.
Nepokoje v Pakistane
Pakistan reagoval odsúdením „nevyprovokovaného narušenia jeho vzdušného priestoru“, ktoré si podľa Pakistanu vyžiadalo dve mŕtve deti a tri zranené dievčatá , a varoval, že „to môže mať vážne následky“, ktoré „jasne dopadnú na Irán“. Dodal, že „je ešte znepokojujúcejšie, že k tomuto nezákonnému činu došlo napriek tomu, že medzi Pakistanom a Iránom existuje viacero komunikačných kanálov.“ Pakistan jasne vníma iránske útoky ako porušenie bilaterálnej dôvery, ale Teherán má v príbehu svoju vlastnú stranu.
Z pohľadu Islamskej republiky možno nebola nešťastnou náhodou, že k teroristickému útoku JAA minulý mesiac došlo v rovnakom čase, keď náčelník pakistanského štábu Asim Munir vycestoval do Spojených štátov. Potvrdilo sa tak dlho tušené zblíženie vo vzťahoch medzi Pakistanom a USA. Mnohí pozorovatelia sa domnievajú, že postmoderný prevrat proti bývalému premiérovi Imranovi Chánovi v apríli 2022 mal za následok opätovné posilnenie americkej hegemónie nad Pakistanom za takmer dva roky odvtedy.
Napriek tomu sa Irán snažil udržiavať a rozširovať pragmatické vzťahy s Pakistanom. Najmä vďaka tomu, že obe krajiny sú členmi Organizácie pre hospodársku spoluprácu (ECO) a Irán sa len minulý rok stal riadnym členom SCO (Shanghai Cooperation Organization), v ktorej sa od roku 2017 v rovnakej funkcii zúčastňuje aj Pakistan. Za týmto účelom sa obaja snažili spoločne riešiť spoločné problémy so skupinami klasifikovanými ako teroristické, ako sú JAA a Balúčistanská oslobodzovacia armáda (BLA) vo väčšom subregióne Balúčistan.
Obaja sa vždy navzájom obviňovali z toho, že proti takýmto skupinám bojujú ozbrojenou silou. Či už ako súčasť ich vlastnej bezpečnostnej dilemy, ktorá existuje od roku 1979, alebo z podozrenia zo sektárskych dôvodov a/alebo na príkaz Indie a USA v súvislosti s Iránom a Pakistanom. Účelom zmienky o týchto obvineniach nie je dodať im dôveryhodnosť, ale iba informovať čitateľa o pozadí nedávneho vývoja. Toto je pravdepodobne najcitlivejšia otázka v bilaterálnych vzťahoch a už nejaký čas existuje.
Vojenský dopad iránskych útokov proti JAA v Pakistane je však oveľa menej dôležitý ako optika a načasovanie. Človek má dojem, že Teherán vníma svojho suseda ako vážnu bezpečnostnú hrozbu porovnateľnú s izraelskými špionážnymi základňami v Iraku a základňami ISIS v Sýrii, na ktoré tiež zaútočil jednu po druhej. Keďže všetky tri útoky prišli v čase, keď nedávna vojna medzi Izraelom a Hamasom eskalovala do regionálnej zástupnej vojny medzi Izraelom, USA a Iránom, je rozumné predpokladať, že Pakistan je s nimi spojencom proti Teheránu.
V širšom kontexte
Napriek tomu by sa Irán pokúsil riešiť teroristické hrozby, ktoré predstavuje Pakistan, diplomatickou cestou, skôr než by sa uchýlil k jednostrannej vojenskej akcii. To naznačuje, že takéto snahy zlyhali alebo sa považovali za nedostatočné vzhľadom na to, čo Islamabad sľúbil urobiť alebo čo tvrdil, že už urobil. Iránski tvorcovia politiky by konali tak, ako konali, iba ak by verili, že Pakistan nie je schopný alebo ochotný chrániť legitímne bezpečnostné záujmy ich krajiny a že teroristická hrozba stále rastie.
Nie je predsa maličkosť, že Irán jednostranne zaútočil na jadrovo vyzbrojeného amerického „hlavného spojenca mimo NATO“ (MNNA) a ďalšieho člena ECO-SCO, aj keď medzi týmito dvoma krajinami existovali „viaceré komunikačné kanály“. preto je potrebné objasniť otázku, aby sa toto rozhodnutie nebralo na ľahkú váhu. Irán vedel, že v očiach globálneho juhu vykreslí Pakistan ako „darebácky štát“, možno dokonca vystupuje ako americký zástupca na podporu hybridnej vojny Izraela proti Iránu.
Z vnútropakistanského hľadiska by tieto útoky mohli zdiskreditovať ozbrojené sily, ktoré neboli schopné odradiť alebo zachytiť útoky pre nekompetentnosť a/alebo nesprávne nastavené priority proti opozičnej strane PTI bývalého premiéra Khana za posledné dva roky. Nech už je dôvod, prečo Pakistan nedokázal odradiť alebo zachytiť tieto útoky akýkoľvek, verejnosť môže požadovať reakciu na ochranu integrity svojej krajiny, čím riskuje nebezpečnú eskaláciu.
Vzájomné útoky proti separatistom v Iráne, ktorých Islamabad označil za teroristov, by mohol Teherán použiť ako falošnú zámienku pre izraelsko-americký duopol na útok na krajinu v zastúpení, aj keď Pakistan zaútočí len na neobývané oblasti, či už jednostranne alebo po informovaní Iránu záloha dala tip. Globálny juh bude sympatizovať skôr s Iránom ako s Pakistanom, ak bude nútený vybrať si medzi nimi, keďže Irán podporuje Palestínu, rovnako ako väčšina sveta, zatiaľ čo Pakistan je nadnárodnou organizáciou USA.
Veľká iránsko-pakistanská vojna je však nepravdepodobná, pretože Pakistan by riskoval, že sa vystaví rozsiahlej ofenzíve teroristov TTP so sídlom v Afganistane a operujúcich z Islamabadu. India by mohla byť tiež zlákaná k útoku na teroristov/separatistov so sídlom v Pakistane a označených v Dillí, ako sa to už niekoľkokrát stalo za posledné desaťročie, čo Islamabad vždy popieral. V druhom scenári by však Pakistan mohol vyvolať jadrovú patovú situáciu, takže prvý scenár je pravdepodobnejší, pretože nemôže urobiť to isté, ak ho TTP napadne.
Po nedávnych udalostiach môže trvať dlho, kým sa vzťahy medzi Iránom a Pakistanom obnovia, pričom časová os sa posunie ešte ďalej, ak Pakistan oportunisticky požiada o väčšiu vojenskú podporu USA proti Iránu. Ideálnym scenárom by bolo, keby ozbrojené sily primárne viedli protiteroristické operácie proti JAA, ale nezdá sa, že by ich to zaujímalo a možno dokonca dovolili, aby táto hrozba pokračovala len preto, aby vyprovokovala iránsky útok, aby mohli viac požadovať. pomoc z Ameriky.
(Poznámka: Pakistan v stredu oznámil, že stiahne svojho veľvyslanca z Iránu. Vyhradzuje si právo reagovať na „nezákonné útoky“ Teheránu, pokračuje. Existuje aj foto zo stretnutia iránskeho ministra financií a Pakistanu Premiér bol zverejnený na WEF.)
Zdroj: https://tkp.at/2024/01/17/die-bedeutung-iranischer-luftschlaege-gegen-pakistan/
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.